S cenami elektriny toho veľa nenarobíme

Fico dobre vie, že v tomto politickom boji nemôže vláda vyhrať. Preto je taký usilovný, body dostane zadarmo.

Slovensko je súčasťou veľkého trhu Európskej únie a ešte väčšieho trhu sveta. Zväčša zvykneme spomínať iba výhody. Práve vďaka výrobe tovarov na tom mieste, kde to je najlacnejšie, a potom vďaka medzinárodnému obchodu máme primerané ceny. Ale má to aj nevýhody. Rozvinutý medzinárodný obchod nám vo vnútri štátov diktuje svetové ceny – aj vtedy, keď stúpajú.

Príkladom sú ceny potravín, ktoré na Slovensku rastú, ako to už nebolo dlhé roky. Napriek tomu, že domáca úroda sa tento rok ukazuje nadpriemerná, za potraviny si platíme a budeme platiť oveľa viac ako kedykoľvek v minulosti. Dôvodom sú výkyvy vo svete, ktoré sú spôsobené okrem iného aj pandémiou. Štandard o tom písal tu.   

V prípade energií nie je situácia iná. Začína sa to pri rope, zemnom plyne, uhlí, kde je svetový trh mimoriadne rozvinutý a končí sa to pri cenách za jazdenie, vykurovanie, chladenie či za elektrickú energiu. Ak ceny základných komodít rastú, napokon to pocítia jednotlivci v rodinných rozpočtoch, firmy vo faktúrach.   

Na rozdiel od potravín sa pri elektrickej energii cena tvorí z väčšej časti domácimi predpismi, v ktorých sa komplikovaným spôsobom zohľadňujú náklady na prenos, distribúciu, straty a ďalšie poplatky, medzi ktoré počítame doplatky na dotované hnedé uhlie, na obnoviteľné zdroje či na budúce likvidovanie jadrových elektrární. Tieto regulované poplatky tvoria dve tretiny ceny, zvyšok je silová elektrina, ktorá vychádza zo spomínaných svetových cien.

So svetovými cenami silovej energie nespraví vláda – lepšie povedané Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – nič, bude iba čakať, ako vysoko ešte pôjdu. Môže sa zamerať len na regulované položky v cene. Manévrovací priestor je však malý. Veď distribútori, teda tí, ktorí s ľuďmi a firmami uzatvárajú zmluvy, nemôžu robiť zadarmo. Rovnako nemožno rušiť kontrakty s dodávateľmi elektriny z obnoviteľných zdrojov, veď majú dlhoročné zmluvy. A prestať napríklad napĺňať fond na zlikvidovanie jadrových elektrární je len odkladanie problému do budúcna.

Iste, napriek tomu sa dajú nájsť miesta, kde sa bude dať ušetriť. Nečakajme však žiadne zázraky, koncové ceny elektriny pôjdu od nového roka určite nahor. Vývoj na svetových trhoch naznačuje, že otázkou je iba to, aké vysoké bude toto dvojciferné číslo.

Robert Fico si to dobre uvedomuje, vyzná sa, veď okolo energií sa jeho vlády nakrútili dosť. Snaží sa primať vládu, aby sa dala do vopred prehnaného boja. Z dramatickej situácie na trhu s energiami sa bude snažiť vyťažiť maximum. Chce ukázať na Hegerovu vládu, ako siaha ľuďom do peňaženiek, lebo nevie problém riešiť.

Čo v takejto situácii? Len priznať pravdu, ktorá je taká boľavá. Hľadať dôsledne úspory, ktoré sa dajú nájsť. Neodsúvať dlh do budúcna, veď práve v tom vynikali Ficove vlády. A napokon bude treba povedať ľuďom pravdu.

Nebude to politicky jednoduché. Nepomôže skrývať sa za vyjadrenia typu, že mesačné zvýšenie cien bude znamenať náklady o niekoľko eur navyše. Nebude to tak. Energie sú aj vo výrobe, doprave, vykurovaní. To všetko sa ďalej premietne do ďalších cien, napríklad i potravín, ktoré som spomínal na začiatku.