V sobotu večer pôjde na ČT art film, ktorý sa oplatí vidieť. Ukazuje viaceré podoby krízy v súčasnej cirkvi.

Klérus je najúspešnejší poľský film natočený od roku 1989, hneď prvý víkend ho videlo 935-tisíc divákov, po premiére v poľských kinách vyše päť miliónov Poliakov. V návšteve kín prekonal aj najväčšie americké veľkofilmy. Postupne získal uznanie v polovici krajín EÚ, v Amerike aj inde vo svete. Dnes večer ho bude o 22.20 vysielať česká verejnoprávna ČT art.

Film som videl už dávnejšie, ale stále si myslím, že sa ho oplatí pozrieť.

Všetky ústredné postavy sú katolícki kňazi, všetci sú skazení. Úvodná scéna: traja kňazi, pravdepodobne spolužiaci, sa spoločne opíjajú – pri príležitosti, ako jeden druhému zachránili život. O život pôjde vo filme ešte viackrát, až z toho bude mraziť.

Kňazi sú v súkromí, na fare. Párty je prerušená návštevou mladého chlapca, ktorý prišiel zavolať miestneho kňaza k zomierajúcej žene. Odchádza opitý, pri výkone sviatosti pôsobí demoralizujúco, hanebne. Po návrate rieši privolanú policajnú hliadku, ktorá zasahuje proti jeho kamarátom-kňazom, telefonát nášmu človeku, polícia odíde.

Hlavná výhrada k filmu je zrejmá: neobjektívnosť, nereprezentatívnosť. Obrana znie, že autori filmu nerobia sociologickú štúdiu, správajú sa ako pri divadelnej hre, sústredia sa na problém, čo postava, to reprezentant nejakého problému. Fakt je, že tam nie je ani jeden normálny zbožný kňaz, akých je v cirkvi absolútna väčšina. Ani jeden. A to hovoríme o cirkvi Wyszynského a Wojtylu, Popieluszka a Kolbeho.

Napriek tomu, že film pracuje s poľskými reáliami, viac ako na Poľsko by sedel na niektoré krajiny Západu či Latinskej Ameriky, kde je, žiaľ, cirkev vo vnútorne horšom stave ako vo východnej Európe.

Kňaz Lisowski pracuje pre arcibiskupa Mordowicza, je to ambiciózny typ, vie, koľko si pýtať na úplatky, aby zostalo aj jemu, vie veci zabezpečiť, pôsobí distingvovane a dôstojne, túži odísť do Vatikánu. Bráni mu v tom arcibiskup s dobrými politickými kontaktmi, skorumpovaný takým tým starým spôsobom. Vyberie firmu, ktorá má vyhrať zákazku, keď potrebuje, telefonuje s prezidentom, aj jeho sídlo svedčí o jeho moci. Lisowski je človek novej doby, svoje ciele dosahuje cez úniky informácií do médií (diskreditácia developera kvôli minulosti počas komunizmu), ľudí si vie kúpiť a získať (nie však nakloniť). Má známosti, peniaze, životný štýl vyššej triedy.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.