Premiér Eduard Heger a vládna koalícia chce meniť §363 Trestného poriadku, ktorý dáva generálnej prokuratúre právomoc zrušiť obvinenie. Ale politici preskočili jednu podstatnú otázku.

Hystériu začala Veronika Remišová, najslabší politik koalície:

„Je neprijateľné, aby rozhodnutím jedného človeka bola zmarená viacročná práca a zákonné rozhodnutia vyšetrovateľov, prokurátorov, ale aj mnohých sudcov prakticky celej súdnej sústavy Slovenskej republiky.“

Remišová k tomu dodala, že to považuje za „kľúčové protikorupčné opatrenie“.

Pridal sa aj Eduard Heger, v Sobotných dialógoch dnes hovoril o „emócii, ktorá po rozhodnutí generálnej prokuratúry zatriasla spravodlivosťou“ na Slovensku.

Naozaj?

Nemyslím na to, aké boli odozvy v Hegerovej alebo Remišovej bubline, ale či bola naozaj zmarená práca polície a špeciálnej prokuratúry, ako to tvrdí Remišová. Stalo sa to? Je toto rozhodnutie niečím, čo otriaslo spravodlivosťou na Slovensku?

Respektíve, zneužil námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera v prípade Vladimíra Pčolinského §363 Trestného poriadku?

Ak to chce Remišová alebo Heger tvrdiť, mali by ukázať na miesto v Kanderovom rozhodnutí, z ktorého to vyplýva.

Je predsa zásadný rozdiel, či Kandera tento paragraf zneužil, alebo len zákonne využil. Či ním bola zastavená nespravodlivosť (obvinenie a väznenie Pčolinského), ako tvrdí prokurátor Kandera, alebo bola nespravodlivosť nastolená, ako sugeruje Remišová s Hegerom.

Aj prezidentská milosť sa dá zneužiť a využiť. Jej použitie ale hodnotíme vždy konkrétne, nie všeobecne. A presne to isté treba urobiť aj dnes v prípade paragrafu 363.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.