Gruzínsky premiér odmietol finančnú pomoc EÚ. Europoslanci nie sú moji nadriadení, odkázal Bruselu

Ide o ďalší náznak narastajúceho hlbšieho rozporu medzi gruzínskou vládou a Západom. Svoj zrak medzitým začína smerom k Tbilisi upierať Kremeľ.

Pozícia EÚ za hranicami Únie sa mení, najnovším príkladom je Gruzínsko. Gruzínska vláda pred pár dňami vyhlásila, že nebude žiadať EÚ o finančné prostriedky z Programu makrofinančnej pomoci. Príčinou majú byť dobré ekonomické výsledky a neochota ďalej zadlžovať štát. Tbilisi k tomuto kroku pristúpilo krátko po tom, ako Brusel ďalšiu pôžičku podmienil pokrokom reforiem vo viacerých sférach vrátane súdnictva. Ďalší vývoj viedol k doteraz neobvyklému vyostreniu rétoriky gruzínskeho premiéra Irakliho Garibašviliho voči predstaviteľom EÚ a náznaku z Moskvy, že Rusko a Gruzínsko by mohli normalizovať vzájomné vzťahy. 

Pôžička nie je dar a nie je rast ako rast

„Sme EÚ vďační za pomoc, ktorú nám poskytla počas pandémie, a vo všeobecnosti aj za všetko, čo pre nás robí. Rozhodli sme sa však, že odmietneme druhú časť finančných prostriedkov na dlh,“ uviedol Garibašvili. Zdôraznil pri tom, že v prípade ponúkaných 75 miliónov eur zo strany Únie „nejde o grant alebo pomoc“, ale práve o „pôžičku“.

Premiér urobil toto vyhlásenie len krátko po tom, ako predseda vládnej strany Gruzínska túžba Irakli Kobachidze povedal, že makrofinančná pomoc od Únie už stratila svoj zmysel, keďže gruzínska ekonomika podľa jeho slov rástla rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Do štátnej kasy to malo priniesť dodatočnú jednu miliardu lari (približne 270 miliónov eur).

Ešte minulý rok v novembri dostalo Gruzínsko od Únie 100 miliónov eur, z toho 95 miliónov v podobe pôžičiek s nízkymi úrokmi. Od začiatku pandémie si tento juhokaukazský štát musel požičať už 1,7 miliardy eura, čím jeho celkový zahraničný dlh dosiahol 6,7 miliardy eur.

Prvá časť argumentu gruzínskych predstaviteľov o narastajúcom dlhu štátu má oporu vo faktoch. Komplikovanejšie to už je s druhou časťou argumentácie o výkonnosti gruzínskej ekonomiky. Garibašvili totiž pri odmietnutí pôžičky tiež argumentoval vyhlásením, že gruzínska ekonomika za prvých sedem mesiacov roka 2021 rástla v priemere o 12,2 percenta, čo pár dní nato potvrdil aj gruzínsky národný štatistický úrad.

• 

• 

Podľa odhadu Svetovej banky by však reálny rast Gruzínska za tento rok mal byť len okolo šesť percent, a to po tom, ako minulý rok pre pandémiu o šesť percent klesol. Viaceré miestne organizácie aj opozícia sa preto domnievajú, že skutočným dôvodom odmietnutia pôžičky je neochota miestnej vlády pokračovať v Západom presadzovaných reformách.

Neobvykle tvrdé slová na adresu Únie

Odmietnutie pôžičky prichádza len krátko nato, ako predseda Európskej rady Charles Michel pri nedávnej návšteve Tbilisi vyhlásil, že Brusel môže odmietnuť Gruzínsku poskytnúť predmetnú pôžičku, ak vláda opäť nepristúpi k Úniou sprostredkovanej tzv. dohode 19. apríla s opozíciou. Od tej vládna strana Gruzínska túžba odstúpila na konci júla, keď sa k nej nepripojili hlavné opozičné strany vrátane Jednotného národného hnutia bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho. (O odstúpení od zmluvy sa môžete viac dočítať v článku denníka Štandard.)

Gruzínsky premiér sa v tejto súvislosti vyhol kritike Únie a namiesto toho obvinil opozíciu, že v Bruseli a Washingtone lobuje za podobné podmieňovanie finančnej pomoci a „sabotuje tak smerovanie krajiny na Západ“. Situácia sa však zmenila, keď gruzínsku vládu skritizovali europoslanci Andrius Kubilius (EPP, Litva) a najmä Viola von Cramonová (EGP, Nemecko), ktorá vyhlásila, že vláda v Tbilisi „nemohla odmietnuť niečo, na čo sa nekvalifikovala“.

🇬🇪 Preparing for an interview on #EU's €150 million assistance to #Georgia. Unfortunately @GovernmentGeo didn't fulfill conditions listed in #MoU for the second tranche (€75mill): judicial reform, etc. You can't decline what you were not eligible for. We stand with people of 🇬🇪 pic.twitter.com/kMEzTyKctH

— Viola von Cramon 🇺🇦🇪🇺🇮🇱 (@ViolavonCramon) August 31, 2021

„Mojím šéfom nie je poslanec Európskeho parlamentu. Našimi nadriadenými sú Gruzínci,“ vyhlásil Garibašvili s tým, že ak sa poslanci europarlamentu skutočne zaujímajú o to, aká je situácia v krajine, mali by sa pokúsiť pochopiť jej podstatu namiesto toho, aby vydávali „plytké vyhlásenia“.

Na odmietnutie finančnej pomoci z EÚ hľadia podľa všetkého negatívne aj za oceánom. Veľvyslankyňa Spojených štátov v Gruzínsku v tejto súvislosti vo štvrtok vyhlásila, že americkí poslanci určite vezmú na zreteľ skutočnosť, že Gruzínska vláda nepotrebuje podporu v hodnote 75 miliónov eur.   

Ďalej od Západu a bližšie k Rusku

Udalosti posledných dní v Gruzínsku by sa mohli javiť ako ojedinelé odklonenie od prozápadného kurzu vlády tohto strategicky dôležitého juhokaukazského štátu. Nie je tomu však tak. Vzťahy Tbilisi s Bruselom a Washingtonom výrazne chladnú, odkedy na začiatku júla dav vedený pravoslávnymi mníchmi násilne rozohnal západnými ambasádami podporovaný pokus o dúhový pochod.

Garibašviliho kabinet sa vtedy v rozpore s dvadsaťročnou praxou bývalých gruzínskych vlád postavil proti Západom podporovanej iniciatíve, pričom zdôraznil, že je v rozpore s tradíciami a hodnotami prevažnej väčšiny Gruzíncov. Nepriamo sa tak postavil na stranu davu, ktorý okrem iného v hlavnom meste pálil vlajky EÚ. (Viac sa o rozohnaní pokusu o dúhový pochod v Tbilisi môžete dočítať v článku denníka Štandard)

Druhým momentom naštrbujúcim vzťahy súčasnej gruzínskej vlády so Západom bolo už spomínané nedávne odstúpenie od zmluvy 19. apríla. Nejde preto pravdepodobne o sériu izolovaných incidentov, ale úplne nový fenomén vo vzťahoch Gruzínska a Západu.

Danú tendenciu si už všímajú aj v Rusku. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov ešte v stredu vyhlásil, že Moskva je v prípade záujmu zo strany Tbilisi pripravená normalizovať vzťahy s Gruzínskom. Nejde o prvé takéto vyhlásenie zo strany predstaviteľa Kremľa, no jeho načasovanie pravdepodobne nie je náhodné.

Stranu Gruzínska túžba aj jej zakladateľa Bidzinu Ivanišviliho už od nástupu k moci v roku 2012 ich oponenti podozrievajú z dobre skrývanej inklinácie k Rusku. Ani vývoj posledných mesiacov však neznamená, že Gruzínsko sa začne od Západu prikláňať smerom k severnému susedovi. Ak už nič iné, komplikuje to skutočnosť, že Rusko v roku 2008 vojensky podporilo a uznalo dva gruzínske separatistické regióny Abcházsko a Južné Osetsko – Alania. Súčasná Gruzínska vláda totiž z väčšej časti pravdepodobne nie je ani prozápadná, ani proruská, ale jej nástrojom je pragmatizmus a cieľom udržanie sa pri moci.

Čoho sa však pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti pod vládou Gruzínskej túžby dočkáme, bude spomalenie integrácie Gruzínska na Západ a prežívanie prozápadnej orientácie vo viac-menej len rétorickej rovine. Udalosti okolo plánovaného dúhového pochodu tento nový trend naznačili, pričom ďalší vývoj v posledných mesiacoch ho potvrdil.