EÚ chce do roku 2035 skončiť so spaľovacími motormi do automobilov. Ján Lešinský to kritizuje a považuje za sci-fi ciele.

Ján Lešinský je medzinárodne uznávaným vedcom a pedagógom, odborníkom na systémy pohonov hlavne automobilov a na vplyv techniky na životné prostredie. Nazdáva sa, že orientácia Európskej únie na elektromobilitu vedie iba k ohrozeniu našich energetických zdrojov a mrhaniu peniazmi. Ako najschodnejšiu alternatívu navrhuje investície do technológií na využívanie vodíka.

Žijeme v prevratných časoch. Európska komisia predpokladá, že o pätnásť rokov sa v Únii nebudú vyrábať spaľovacie motory. Je to reálne?

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj [OECD] v spolupráci so Svetovou obchodnou radou pre udržateľný rozvoj [WBCSD] už v roku 2004 zverejnila prognózu, podľa ktorej bude klesať pohon cestných vozidiel so spaľovacími motormi a v nových registráciách klesne do roku 2025 na nulu. Namiesto toho bude rásť výroba ich náhrad, napríklad áut s elektromotormi v meste, ale aj hybridov a áut s palivovými článkami na vodík. Ja som vtedy predpokladal, že do roku 2025 klesne registrácia pohonu spaľovacími motormi iba o 20 percent. Aj to za cenu, že ľudstvo bude musieť prijať drahé projekty.

Ide to tým smerom, ako ste predpokladali vy?

Áno. No, zo 100 miliónov áut by sme aj tak museli celosvetovo v roku 2025 vyrobiť a predať 20 miliónov áut s alternatívnymi pohonmi. To nie je také jednoduché. Venoval som sa automobilkám, ktoré sa usilovne snažia znižovať hmotnosť vozidla, a tak aj spotrebu paliva na jedno vozidlo, aby sme tento rok dosiahli v Európskej únii limity na emisie CO2. Tie sú dnes 95 gramov CO2 na kilometer, čo znamená spotrebu troch kilogramov, teda asi štyroch litrov paliva na sto kilometrov. Ak sa limit nesplní, prichádzajú pokuty. Keď mi ako zákazníkovi ponúknu turbo s motorom 1,4 litra, to je v poriadku. Ale tí, čo chcú napríklad Touarega, Audi Q7, Q8, s väčšími motormi musia rátať s emisiami aj 280 gramov.

Áno, ale prepočty emisií pre automobilku sa rátajú v priemere na všetky vyrobené vozidlá.

Ale pre toho, čo bude kupovať auto s 280 gramami, to znamená, že bude platiť pokutu 15-tisíc eur. Keď si kúpi 80-tisícové auto, je mu to asi jedno.

Ekologický prístup stojí peniaze. Dopyt by mal logicky klesať.

Z materiálov, ktoré mám k dispozícii, som vypočítal a zistil príčiny, prečo sa na Slovensku príliš nekupujú nové autá. V roku 2017 mali takmer takú istú priemernú cenu ako v bohatom Nemecku. Viete, čo urobili dovozcovia? Zlegalizovali si dovážanie ojazdených áut. Naši oficiálni importéri kupujú v západnej Európe ojazdené autá a po úprave ich predávajú ako skoro nové, za zníženú cenu. Aj kupujúci sa zmenili. Dnes kupujú 75 percent automobilov právnické osoby a 25 percent fyzické osoby. Právnické osoby kupujú väčšinou drahé autá a po štyroch, piatich rokoch, keď klesnú ich ceny na polovicu, predávajú ich do rodiny.

Je tu nová koncepcia Európskej komisie – Zelená zmluva, najnovšie Fit for 55. Do roku 2035 má nastať koniec výroby spaľovacích motorov. Aký vplyv to bude mať na ceny a dostupnosť automobilov?

Bude to katastrofa, o akej si nikto nemyslel, že sa jej dožijeme. V roku 1995 bol v japonskom Kjóte prijatý takzvaný Kjótsky protokol, ktorý znamenal záväzok, že do roku 2008 znížime priemernú produkciu gramov CO2 na kilometer vo výfukových plynoch o 25 percent. Vtedy mala Európa emisie s novými spaľovacími motormi v priemere na úrovni 180 gramov CO2 na kilometer, teda žiadané záväzné zníženie bolo zo 183 na 140 gramov. To bolo znížením hmotnosti vozidiel a výnimočnými technickými riešeniami dosiahnuté, ale nie celkom na takú hladinu, aby bolo v roku 2012 dosiahnutých zamýšľaných 120 gramov. S cieľom vykľučkovať z toho Európska komisia súhlasila s tým, že cieľ na rok 2012 bude dočasne stanovený na päť litrov na sto kilometrov, ale zároveň s tým, že v roku 2020 musí byť dodržaný limit 95 gramov.

Takže znovu, čo to urobí s cenami áut?

Nadobúdacia cena priemerného osobného auta so spaľovacím motorom v Európe, s objemom 1,7 litra, bez nejakého extravagantného príslušenstva môže byť 10- až 12-tisíc eur. Takéto auto budete prevádzkovať 20 rokov. Keď si, trebárs, zoberieme Škodu Octaviu, po troch až piatich rokoch má už iba polovičnú cenu, ale 20 rokov ju môžete prevádzkovať.

Foto: Patrícia Falbová

Chcete povedať, že keď si dnes niekto kúpi auto za 10-tisíc eur plus príslušenstvo, dokáže ho používať do roku 2040?

Áno, to bola úloha pre konštruktérov a technológov, a výrobca je dokonca povinný na 20 rokov zabezpečiť, aby jeho dodávatelia vyrábali náhradné diely.

Teraz do toho dajme tu ohlásenú elektromobilitu.

Dnes si kúpite priemerný elektromobil za 30-tisíc eur. Čo tam stojí tých 20-tisíc navyše oproti autu so spaľovacím motorom? Zjavne batérie.

Takže dve tretiny z ceny auta predstavujú batérie.

Čo je horšie, o päť rokov budete musieť zaplatiť ďalších 20-tisíc eur na výmenu batérií.

Čo sa stane s batériami po piatich rokoch?

Lítiové batérie majú životnosť 1 200, výnimočne až 2 000 nabíjacích cyklov. Navyše, keď vybijete baterku a dáte ju na dobíjačku, tú každé dve hodiny musíte vypnúť, aby sa batéria neprehriala. Dobíjaním sa články zohrievajú. Videl som reťazovú reakciu, keď sa batéria prehreje a vybuchne. Keď sa prehreje jeden článok, praskne, vybuchne, urobí dieru do susedného článku, potom vybuchne celá batéria, auto horí a letí do vzduchu.

(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.