Afganistan bez liberálnych predsudkov

Žiadnu inú ázijskú krajinu by sme dnes nemali poznať lepšie ako Afganistan. Počas posledných dvadsiatich rokov sme ju mohli spoznať skrz naskrz. Vystriedali sa tam státisíce vojakov, spravodajcov, aktivistov, novinárov či analytikov, do Kábulu smerovali najvyššie politické delegácie a okrem vojenských operácií sme pod Hindúkušom uskutočnili celý rad sociálnych experimentov. Aj českí generáli si pochvaľovali, ako si vojaci dobre zabojovali, i české mimovládky, na čele s Človekom v ohrození, viedli ambiciózne rozvojové projekty a sprostredkovávali západné hodnoty. Dnes z vojenských víťazstiev, projektov a hodnôt zostávajú len desiatky tisíc miestnych spolupracovníkov a aktivistov, ktorí sa zúfalo snažia emigrovať.

Napriek tomu stále preukazujeme pozoruhodnú rezistenciu voči akémukoľvek poučeniu. Máme síce všetky potrebné informácie, ale filtrujeme ich liberálnou ideológiou. V mysliach elít aj mnohých bežných ľudí zapustila také hlboké korene, že úplne podkopala našu schopnosť rozumieť svetu, ktorý sa od 90. rokov liberálnym ideálom neprestáva vzďaľovať.

Spojeneckí generáli a spravodajské služby si nedokázali predstaviť, že sa afganské sily bez boja masovo vzdajú niekomu, kto mal predstavovať absolútne zlo. Podčiarkujem generáli a spravodajské služby, pre tentokrát vynechajme politikov. Tí sa striedajú vo funkciách ako na orloji a vychádzajú z toho, čo im hovoria bezpečnostní predstavitelia, ktorí roky zhromažďujú a vyhodnocujú všetky informácie. Týchto expertov zaskočilo, že po státisícoch mŕtvych, biliónoch dolárov a masívnom dovoze západných hodnôt sa Afganci tak ľahko poddali protivníkovi, ktorý predstavuje úplný protiklad toho, za čo sa bojovalo.

Uniklo im, že väčšine Afgancov neprináša nástup Talibanu podstatné zhoršenie oproti americkému protektorátu a že mnohých dokonca oslobodzuje. Ťažko si to predstavujeme na pozadí nepretržitej mediálnej propagandy, ktorá nám neustále vnucuje obrazy obetí talibanského barbarstva. Ale väčšina Afgancov asi dáva prednosť vlastným tradíciám pred západným spôsobom života. Najmä ak Západ prichádzal s okupačnými vojskami a miestnymi skorumpovanými spojencami, ktorých svojvôľa vedela byť taká násilná a nevypočítateľná, že tvrdosť islamského práva berú ako polepšenie.

Napríklad rodičia mladých chlapcov sa už nemusia toľko báť, že si miestny boss z ich dieťaťa urobí sexuálneho otroka. Kým Taliban pedofíliu potieral, po roku 2001 prerástla všetky medze. Chlapcov držali aj na vojenských základniach a znechuteným Američanom nahovárali, že ide o miestnu tradíciu porovnateľnú so zvyklosťami upravujúcimi postavenie žien. Išlo o nehoráznu lož, ani reportáže západných médií k žiadnemu tlaku na klientský režim neviedli. Západný liberál totiž považuje za prirodzenejšie presadzovať feminizmus ako potierať pedofíliu; za jej legalizáciu ešte v 80. rokoch podpisoval petície. Iste sa uľaví aj tým, ktorí prešli mučiarňami padlého režimu. Podľa prieskumov OSN sa to týkalo každého druhého až tretieho zadržaného. Než sa preto začneme dojímať správami o tragickom osude bývalých spravodajských dôstojníkov, je dobre mať na pamäti, že mnohé z dnešných obetí páchali ohavné zločiny. A ak sa okolité štáty nebudú pokúšať nový režim vyhladovať, je nádej, že sa podarí obmedziť produkciu ópia a heroínu. Kým Taliban v posledných rokoch svojej vlády drogy úspešne obmedzoval, za amerického protektorátu sa z Afganistanu stal najvýznamnejší svetový producent.

Hoci Taliban môže byť v očiach mnohých obyvateľov príťažlivý, jeho sila sa, samozrejme, opierala aj o brutalitu, zastrašovanie a vydieranie. Asi sa už nedozvieme, čo z toho pred tromi rokmi prinútilo mladého afganského vojaka, aby zavraždil českého kamaráta v zbrani. Počas výsluchu ho na základni dobili, rieši sa, či Česi, alebo Američania. To, že niekoľko obvinených dnes stojí pred českým súdom, len čiastočne zmazáva vtedajšiu zahanbujúcu reakciu českých armádnych špičiek a ministerstva obrany. Ako by na tej afganskej základni ožilo Conradovo Srdce temnoty či Coppolova Apokalypsa: hrdí nositelia západnej civilizácie sa vo vzdialenej kolónii menia na barbarov.

Je zrejmé, že niektorí Afganci nástupom Talibanu dosť stratia. Najmä tí, ktorí sa zapojili do liberálneho spoločenského experimentu a často za západné peniaze viedli privilegované životy. Experiment sa nepodaril. Taliban o nich nestojí. Ale možno si uvedomia, že sa mu hodia aj ľudia, ktorí poznajú Západ. Na druhej strane, aj títo ľudia by mali hľadať svoju budúcnosť predovšetkým vo svojej krajine, na Západe na nich nikto nečaká. Veľa sa tiež hovorí o afganských ženách. Ale ich západný obraz ovládajú naše vlastné projekcie potvrdzované starostlivo vybranými, liberálne orientovanými Afgankami. Čo si myslí väčšina afganských žien, nevieme, ich predstavy však budú určite konzervatívnejšie než predstavy tých, ktorí sa na Západe vydávajú za ich hovorcov.

Európa by teraz mala nadviazať s novým režimom pragmatický vzťah. Pokiaľ afganská vláda nebude podporovať zahraničný terorizmus, zníži vývoz drog a bude repatriovať odmietnutých alebo vyhostených migrantov (integrácia Afgancov sa v Európe ukazuje ako zložitá), teda nič, čo by nemohla splniť, môže byť spoľahlivejším partnerom než jej predchodcovia. Západ by však nemal vznášať absurdné ľudskoprávne požiadavky či hroziť izoláciou. Na to už nemá. Nanajvýš môže byť súčasťou hry, do ktorej už vstúpili Rusko, Čína, Pakistan či Turecko.

Pôvodne vyšlo v Mladej fronte Dnes, vychádza so súhlasom redakcie a autora.