Žiadnu inú ázijskú krajinu by sme dnes nemali poznať lepšie ako Afganistan. Počas posledných dvadsiatich rokov sme ju mohli spoznať skrz naskrz. Vystriedali sa tam státisíce vojakov, spravodajcov, aktivistov, novinárov či analytikov, do Kábulu smerovali najvyššie politické delegácie a okrem vojenských operácií sme pod Hindúkušom uskutočnili celý rad sociálnych experimentov. Aj českí generáli si pochvaľovali, ako si vojaci dobre zabojovali, i české mimovládky, na čele s Človekom v ohrození, viedli ambiciózne rozvojové projekty a sprostredkovávali západné hodnoty. Dnes z vojenských víťazstiev, projektov a hodnôt zostávajú len desiatky tisíc miestnych spolupracovníkov a aktivistov, ktorí sa zúfalo snažia emigrovať.

Napriek tomu stále preukazujeme pozoruhodnú rezistenciu voči akémukoľvek poučeniu. Máme síce všetky potrebné informácie, ale filtrujeme ich liberálnou ideológiou. V mysliach elít aj mnohých bežných ľudí zapustila také hlboké korene, že úplne podkopala našu schopnosť rozumieť svetu, ktorý sa od 90. rokov liberálnym ideálom neprestáva vzďaľovať.

Spojeneckí generáli a spravodajské služby si nedokázali predstaviť, že sa afganské sily bez boja masovo vzdajú niekomu, kto mal predstavovať absolútne zlo. Podčiarkujem generáli a spravodajské služby, pre tentokrát vynechajme politikov. Tí sa striedajú vo funkciách ako na orloji a vychádzajú z toho, čo im hovoria bezpečnostní predstavitelia, ktorí roky zhromažďujú a vyhodnocujú všetky informácie. Týchto expertov zaskočilo, že po státisícoch mŕtvych, biliónoch dolárov a masívnom dovoze západných hodnôt sa Afganci tak ľahko poddali protivníkovi, ktorý predstavuje úplný protiklad toho, za čo sa bojovalo.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.