Liberálne posolstvo týchto dní: Život treba chrániť, až kým nepríde Záborská

Pri covide niet väčších ochrancov života ako prevažne liberálne orientovaných a samozvane zodpovedných ľudí. Ale potom príde na rad riešenie väčšieho problému a s ním aj ich otočka o 180 stupňov.

Pandemická situácia vo svete a na Slovensku zapríčinila okrem iného aj masívnu reorganizáciu našich hodnôt. Práva a slobody, ktoré sa javili ako nedotknuteľné, zrazu mizli rekordným tempom. Častokrát sa tak dialo pod ťarchou vyhlášok osôb mimo volených štruktúr.

Voľný pohyb, zhromažďovanie, súkromie, podnikanie, vzdelávanie a mnoho ďalšieho dostalo počas uplynulého roka veľkú facku. Hoci si to nie každý uvedomuje, šlo o tak bezprecedentný jav, že väčšina v súčasnosti žijúci ľudí ho zažila vôbec prvýkrát v živote.

Na piedestáli, ďaleko pred všetkými ostatnými hodnotami, sa zrazu ocitla ochrana zdravia a špeciálne samotného ľudského života.

Nové status quo malo viacero svojich odporcov, no hlavnému prúdu dominovali tí, ktorí voči nemu až na niektoré detaily v zásade neprotestovali.

V záujme ochrany života sa siahalo a stále siaha po lockdownoch, testoch, očkovaní. Hoci bolo toto nastavenie občas absurdné, vraj je lepšie byť obozretný – lebo život. Ochrana života sa jednoducho stala univerzálnym argumentom, v mene ktorého bez silnejšieho odporu prechádzal každý nešetrný zásah do chodu spoločnosti.

Používať tento argument zvykli najmä slušní ľudia zodpovední ľudia®, ktorí takzvaným dezolátom z opačného brehu nevedeli prísť na meno.

Aj zodpovední ľudia však majú, čuduj sa svete, pri presadzovaní ochrany života dané limity, za ktorými im táto kľúčová hodnota prestáva dávať zmysel a je skôr na ťarchu.

Áno, reč je o potratoch, ktorých sa celosvetovo v priebehu roka vykoná asi 50 miliónov (počet obetí covidu za skoro dva roky je oficiálne zhruba desatinový). Vo väčšine prípadov pritom prichádza k zmareniu života zdravých jedincov, ktorí boli počatí konsenzuálnym sexuálnym stykom.

Snahy tieto čísla zrážať na absolútne minimum sú absolútne legitímne. A mali by sme za nimi stáť bez ohľadu na svetonázorové presvedčenie.

Čerstvo sa o zmenu interrupčnej legislatívy pokúsila poslankyňa Anna Záborská. Hoci ide o leitmotív jej politiky, vyrukovala s jemným návrhom. Ruší oxymoron o prerušení tehotenstva, zakazuje reklamy na tento likvidačný zákrok a ženám vytvára viac priestoru na premyslenie možno najdôležitejšieho rozhodnutia, aké kedy urobia.

Šéfka Kresťanskej únie popri horeuvedených úpravách navrhuje viacero ideologicky neutrálnych zmien, ktoré môžu pomôcť najdôležitejšej bunke spoločnosti – rodine.

Zo strany takzvane zodpovedných ľudí však opäť prichádza unisono výsmech, záplava žlčovitého hejtu a argumentácia hodná osobitnej školy.

Prečo? Lebo tejto skupine ľudí nejde o ochranu života, ale o slepé nasledovanie ideológie, ktorá je často motivovaná niečím iným ako cnosťami.

Stavať sa pri covide do pozície morálnej nadradenosti a pri bezdôvodných potratoch prehliadať či rovno napomáhať jednému z najväčších prehreškov ľudstva je hanebné a pokrytecké.

Možno by bolo dobré spraviť si v tom poriadok, pre vlastné dobro.