Čo ma naučil matfyz

Aj na Slovensku sú kvalitné univerzity, ktoré študentov vedú k mysleniu. Nad vedou, morálkou i zmyslom života. Šimon Sádovský píše o jednej z nich a ľuďoch, ktorých na akademickej pôde spoznal.

V septembri 2010 som prvýkrát prišiel ako študent na bratislavskú Fakultu matematiky, fyziky a informatiky, ktorá je známa pod skratkou matfyz. Na život a štúdium som sa vtedy pozeral výrazne inak ako teraz. Štúdium som vtedy považoval za viac-menej nutné zlo. No vedel som, že raz budem potrebovať platiť svoje účty sám za seba a tiež, že matematika a programovanie mi na strednej išli. Koncom tohto augusta som úspešne ukončil doktorandské štúdium na bratislavskom matfyze. Môj pohľad na život a štúdium sa za ten čas zmenil. Výrazne. Zmenil som sa aj ja. Čo ma tieto roky naučili? Mnoho z matematiky a informatiky, ale aj všeličo iné. Zopár týchto postrehov azda stojí za zdieľanie. 

Zistil som, že kvalita na Slovensku existuje. Dokonca aj v školstve. Zatiaľ tu ešte máme zopár kvalitných fakúlt, ktoré obstoja aj vo svetovom meradle. Matfyz je bezpochyby jednou z nich. Potvrdzuje to fakt, že matfyzácki profesori sú vo svojich vedeckých komunitách známi ďaleko za hranicami našej krajiny. Veľmi pozitívne ma prekvapilo, ako dobre ma slovenský matfyz pripravil napríklad na moje vedecké pobyty v Miláne, kde som bez problémov dokázal byť platným členom tamojšej výskumnej skupiny. Nepotreboval som na to žiadne super zahraničné kurzy pomimo. Postačil „iba“ matfyzácky výcvik.

Práve odbornosť a tiež ľudskosť konkrétnych profesorov, docentov a doktorov mi pomohla nadchnúť sa pre štúdium teoretickej informatiky ako takej. Napriek tomu, že to bolo ťažké. Dobré príklady skrátka inšpirujú. K tomu sa patrí dodať dve veci. Prvá, nie všetko zahraničné alebo „západné“ je hneď lepšie. Platí to aj v školstve. Ak chce Slovák či Slovenka kvalitne vyštudovať informatiku, matematiku alebo fyziku, nepotrebuje chodiť až tak ďaleko. Iste, aj v tomto smere sa nájdu lepšie školy v zahraničí. No nie je ich až tak veľa a oplatí sa radšej ostať na Slovensku ako ísť na druhotriednu anglickú alebo americkú univerzitu. Druhá, že pri prístupe slovenských vlád ku školstvu je takpovediac zázrak, že tu stále pôsobia kapacity ako profesor Rovan alebo profesor Škoviera. Rozhodne nie je dlhodobo udržateľné, ak má čerstvý absolvent nástupný plat vo firme dvojnásobne väčší ako profesor s 30-ročnou vedecko-pedagogickou praxou v odbore. Bolo by priam žiaduce, aby sa našiel minister školstva, ktorý pochopí, že kvalita niečo stojí. A tiež, že platiť za šlendriána je vyhadzovanie peňazí. Bohužiaľ, nezdá sa, že by taký minister bol na obzore. 

Myslenie bolí, ale stojí za to hľadať odpovede

Zistil som, že slovo teória nie je nadávka. Premyslieť niečo skutočne do hĺbky a do detailov je veľmi náročné. Z času na čas počúvam, ako treba vyučovať „praktické“ vedomosti a nie zbytočnú teóriu. Slovo teória je gréckeho pôvodu a znamená vidieť. Môžeme povedať vidieť jasne. Činnosť matematika sa dá okrem iného charakterizovať aj ako hľadanie presných opisov. „Produktom“ matematiky je matematická teória. Napríklad moja obľúbená je teória formálnych jazykov a automatov. Naozaj si niekto myslí, že by sme bez poriadnej teórie dokázali konštruovať počítače alebo vystreliť družicu na obežnú dráhu?

No vyvinúť takú teóriu nie je ľahké. Štúdium matematiky ma naučilo, že myslieť poriadne skrátka bolí. Prečítať si päť článkov v novinách a strieľať okolo seba módne frázy je ľahké, ale skutočné rozmýšľanie je o inom. Vysloviť alebo napísať presný opis sveta okolo nás nie je nič jednoduché. Spravidla tomu predchádza viacero neúspešných pokusov a omylov. No na druhú stranu, nájdenie dobrého opisu sveta nám umožňuje ho následne premieňať. Napríklad tak, že vystrelíme družicu na obežnú dráhu. Avšak vieme, že nie každé použitie technických vymožeností je dobré.

O to viac sa ukazuje nevyhnutnosť správnej morálky. Inak povedané, správna morálna teória by mala poskytnúť odpoveď na otázku: „Ako žiť dobrý život?“ Či človek chce, alebo nie, túto otázku si musí každý v živote zodpovedať. Dá sa akceptovať módna morálna teória, ktorú ponúkajú televízie alebo noviny, ale ja sa pýtam – nie je to škoda? Nie je práve toto najkľúčovejšia otázka života, pri ktorej sa oplatí podstúpiť všetku náročnosť rozmýšľania a hľadania odpovede? 

Obdobie „online“ výučby mi ukázalo, čo som tak trochu tušil už od začiatku. Učenie, obzvlášť to univerzitné, sa musí odohrávať v spoločenstve. Univerzity vznikli ako spoločenstvá učiteľov a študentov. Najlepšie sa mi vyučuje, ak som spolu so študentami v jednej miestnosti naživo. Žiadne online nástroje nenahradia počítanie príkladov alebo konzultovanie zadaní večer na intrákoch s partiou spolužiakov. Na mojich študentoch som počas posledného roku veľmi videl, ako práve tento rozmer chýba. Bolo veľmi vidno, ako priemerným alebo slabším študentom chýba prítomnosť tých lepších, ktorí by ich potiahli hore spolu so sebou. Ani nehovorím, ako mi chýbali stretnutia so študentmi pri obede a debaty aj nad rámec matematiky.

Intelektuál nemusí byť liberál

Avšak najväčším prekvapením pre mňa bolo, keď som sa viac spoznal s niektorými profesormi a zistil som, ako sa pozerajú na svet ako taký. Z novín, ktoré som toho času čítal, som mal dojem, že ak je niekto vzdelaný, tak to automaticky znamená, že je liberál alebo progresívec. Zdalo sa mi, že ja, presvedčený katolík, budem na matfyze tak trochu exot.

Teraz viem, že aj keď liberáli a progresívci radi sami seba označujú ako vrchol svetového intelektu, je to iba marketing. Navyše, príliš nezodpovedá realite. Moja skúsenosť mi ukazuje, že tí najkvalitnejší profesori sú názorovo celkom pestrí a zaujímaví. Neraz som zažil, ako títo skutoční intelektuáli, v najlepšom význame toho slova, rázne kritizujú mnohé módne, takzvane progresívne, trendy. 

Matfyzu v mnohom ďakujem za to, kým som, hlavne v profesnej oblasti, ale nie len v nej. Koncom azda len toľko, že ak poznáte stredoškoláka, ktorý rozmýšľa kam na vysokú, tak bratislavský matfyz mu môžete pokojne odporučiť!