Keď orgány činné v trestnom konaní vznesú obvinenie, považuje sa to za nedotknuteľné. Zrazia sa opätky. Keď ho zrušia, víťazí mafia. Tak znie mediálna norma. Celé je to však trochu zložitejšie. A najdôležitejšou udalosťou týchto dní v skutočnosti nie je prepustenie Pčolinského, ale odpálenie Kovaříka cez trestné stíhanie.

Manipulovanie svedkov! Všetky trestné stíhania sú vykonštruované! Oslobodenie je dôkazom! Takto kričí Robert Fico už mesiace s pozoruhodnou bezohľadnosťou. A má svoj mediálny tábor, ktorý to šíri.

Alebo: Víťazstvo mafie! Žilinka je mafia! Toto zase zaznieva z opačného tábora frustrovanej verejnosti a médií po Pčolinského prepustení.

Áno, ľudská psychológia je taká, že máme radi pocit, že do vecí vidíme, a čím je príbeh jednoduchší, tým je náš pocit porozumenia silnejší. Oba tábory ponúkajú jednoduché príbehy.

Lenže oba postoje sú prehnané. Ani jeden z táborov nie je vlastníkom celej pravdy. Tá je zložitejšia.

Mafia je už hocikto, vari aj Kandera

Nezdravé nadmerné užívanie nálepky „mafia“ vedie k tomu, že sme schopní uveriť o hocikom, že je mafia. Keď prišla po voľbách nová vláda, tak mafia bol Smer, Fico, Pellegrini, ich policajti, prokurátori, sudcovia. No ale potom bol už mafia aj ten Pčolinský, ktorý celý život patril do protificovského spektra. No a teraz sú mafia vari aj prokurátori, ktorí sa dostali do funkcií za novej vlády. Napríklad Žilinka.

A keby len Žilinka. Mnohí si v ohromení nad Pčolinského oslobodením ani nevšimli, že o tom nerozhodol Žilinka, ale jeho námestník Jozef Kandera. Kto je a kto nie je mafia, to je veľmi tekutá záležitosť. A keď si podaktorí vôbec všimnú, že to nebol Žilinka, ale Kandera, autosugesciou si nahovoria, že aj Kandera je mafia. Jozef Kandera bol spolupracovník Daniela Lipšica v čase, keď ten bol ministrom spravodlivosti. Ako sudca Najvyššieho súdu bojoval proti Harabinovi. Roky sa teší povesti bezúhonnosti. Ako minister vnútra som s ním krátko v jednej veci spolupracoval, mal som z toho najlepší dojem.

Čo si myslíte, aký vplyv má taký Boris Kollár, ktorého nominantom bol Pčolinský, na rozhodovanie Jozefa Kanderu? Ja si myslím, že nulový.  

Pčolinského prepustenie môže mať aj prozaickejšie vysvetlenie. A síce, že Jozef Kandera sa pozrel na priebeh a stav vyšetrovania a vyhodnotil ho.

Od vznesenia obvinenia sa Pčolinského vyšetrovanie nepohlo ani o milimeter

Keď bol v marci 2021 Vladimír Pčolinský zadržaný za prijatie úplatku od Zoroslava Kollára, napísal som, že za tridsať rokov sa nestalo, že by boli usvedčení páchatelia v prípade, kde podplácaný i podplácajúci popierajú, že k úplatku došlo. Zdá sa, že to platí naďalej.

Nebudem rozvíjať úvahy o Pčolinského vine či nevine. Teraz sa rieši otázka, či nielen polícia, ale aj prokuratúra má rozviazané ruky a či nie je pod vplyvom mafie. Preto budeme hovoriť o faktoch vo vyšetrovaní.

Pravda je taká, že vyšetrovanie tak trochu pripomína budovanie demokratického štátu v Afganistane. Najprv úderný začiatok, potom rýchle uviaznutie na mŕtvom bode. V uznesení o obvinení zo zobratia úplatku od Z. Kollára, hovorme jej prvá kauza, sa nachádzajú svedectvá kajúcnikov Makóa a Beňu. Od vznesenia obvinenia sa však vyšetrovateľom nepodarilo zabezpečiť žiaden ďalší dôkaz.

Forenzné skúmanie na Beňových dvadsiatich tisícoch prítomnosť Pčolinského DNA nepreukázalo, v čom by ešte nebol problém. Okrem Beňovho svedectva však chýba akýkoľvek dôkaz o tom, že Pčolinský naplnil zmysel úplatku vydaním pokynov o zastavení odpočúvania Z. Kollára. Príkaz vydal Beňa, o čom niet pochybností. Samozrejme tvrdil, že na ústny pokyn Pčolinského. Lenže svedkovia, ktorí podľa Beňu mali dosvedčiť ústny pokyn Pčolinského, páni B. a G., to nepotvrdili. Spochybnili Beňu.

Esemeska Lipšicovi

Jedna vec je tiež istá. Ten príbeh sa nemohol stať takým jednoduchým spôsobom, ako o ňom verejnosť čítala v médiách. Udivovalo ma, ako bola ignorovaná skutočnosť, že Vladimír Pčolinský poslal v lete 2020 esemesku budúcemu špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi, že Z. Kollár s ním cez iné osoby nadväzuje spojenie. Predstava, že Pčolinský sám od seba informuje bojovníka proti korupcii Lipšica, že ho kontaktuje osoba notoricky podozrievaná z korupčnej činnosti, a vzápätí sa nechá od tej osoby sám skorumpovať, nevyznieva realisticky.

K prípadu č. 2

V druhej kauze kajúcnik, expolicajt NAKA Marián Kučerka svedčil proti Pčolinskému, že mu tento dal úplatok 10-tisíc eur preto, aby nebola stíhaná istá firma. Je to tvrdenie proti tvrdeniu. I tu platí, že vyšetrovatelia sa od marca nepohli ani krok dopredu. Naopak, svedkovia, ktorí mali Pčolinskému priťažiť a Kučerkovo svedectvo podporiť, boli vypočutí, ale Pčolinskému ničím nepriťažili. Spochybnený bol Kučerka.

Marián Kučerka v novembri 2020 v zápise u notára obvinil prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry Repu a Šúreka, že voči nemu vyvíjali nátlak. V júli 2021 to odvolal, ospravedlnil sa im a uviedol, že predtým konal v strachu o svoju osobu.

V súvislosti s prieťahmi pri úkonoch v Pčolinského kauze v auguste 2021 generálny prokurátor Žilinka navrhol disciplinárne konanie voči prokurátorovi Kyselovi. Faktom je, že kľúčoví svedkovia, ktorých vypočutie bolo dôležité pre zistenie Pčolinského zodpovednosti za ukončenie Kollárovho odposluchu, boli vypočutí až v lete, keď bol Pčolinský už piaty mesiac vo väzbe, pričom väzba sa mu stále predlžovala.

Novinári, ktorí sa zaujímali o skutočný priebeh vyšetrovania, sa k týmto faktom dostali a nie sú prekvapení ani zrušením obvinení Pčolinskému, ani tým, čím argumentovala generálna prokuratúra. A síce absenciou dôkazov a procesnými pochybeniami.  

Neopodstatnená hystéria

Hnutie OĽaNO vyjadrilo svoje znepokojenie nad zrušením obvinení. Poslanci OĽaNO zrejme úplne zabudli, že to bol ich predseda Matovič, ktorý už pred štvrťrokom vo vystúpení v parlamente pripustil možnosť, že Pčolinský je nevinný. Keď to pripustil hlavný zberač skalpov, prečo je zrušenie obvinenia bezúhonným prokurátorom takým šokom?

V týchto dňoch žijeme v akejsi hystérii, spôsobenej neodôvodnene vysokými očakávaniami a počúvame o tom, že všetko je opäť stratené a nikto nebude potrestaný.

Už sme niečo podobné zažili v súvislosti so spisom Gorila, keď médiá toľko pripomínali Ficovo pitie koly v byte odpočúvanom v akcii Gorila, že mnohí uverili, že Gorila je najmä Ficov problém. Nebolo to tak.

Nová vláda nastúpila s predsavzatím vyčistiť krajinu od ficovskej korupcie. Prečo má byť všetko stratené, keď pre nedostatok dôkazov nebude odsúdený Pčolinský, ktorý s ficovčinou nemal nič spoločné?

Orgány činné v trestnom konaní môžu byť ešte úspešné, keď tu nebude toľko nezdravých javov. Skúsme si ich vymenovať.

Niekoho mafianizujú, iného demafianizujú

V súvislosti s tekutosťou pojmu mafián treba pripomenúť, že tak ako sme o niekom ľahko schopní uveriť, že mafiánom je, tak o niekom sme ochotní uveriť, že ním už nie je. Napríklad Ľudovít Makó už tak braný nie je. Pritom bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy je slušne veľká ryba a jeden z najväčších zločincov. Ale už dáva veľký rozhovor pre Denník N. Pripomenulo mi to rozhovor Mikuláša Černáka pre Markízu na jeseň 2002.

Makó sa ako kajúcnik tvári, že on súčasný korupčný systém vlastne rúca. Bojuje proti Ficovi, útočí na neho. V diskusiách pod článkami o Makóovom rozhovore ho nemálo čitateľov chváli. Už nie je mafia. Vo väzbe bol dva mesiace.

Poďme ku kajúcnikom všeobecne.

Neefektívnosť kajúcnika Beňu

Kajúcnici sú užitočná inštitúcia, ale k jej používaniu treba pristupovať opatrne. V Štandarde sme už písali, že extenzívny spôsob, ktorý je využívaný v súčasnosti, prináša niekoľko problémov. Napríklad nízku efektívnosť v spojení s paradoxom, že obvinený, ktorý sa priznal k závažnejšej trestnej činnosti, si zachraňuje kožu tak, že ako kajúcnik svedčí proti obvineným z menej závažnej trestnej činnosti, ktorí sa nepriznali k ničomu, či dokonca boli neskôr vyhlásení za nevinných. Vysvetlime to na príklade kajúcnika Borisa Beňu, Pčolinského námestníka, v minulosti šéfa inšpekcie na ministerstve vnútra.

Beňa bol obvinený v kauze vyžiadania úplatku vo výške 400-tisíc eur, z ktorých polovica aj bola vyplatená. Ako kajúcnik svedčil proti Pčolinskému. Dnes už vieme, že neefektívne, lebo Pčolinský bol vyhlásený za nevinného.

Pred pár mesiacmi Beňa udal aj bývalého šéfa NAKA Zuriana, ktorého vinil z prezradenia služobného tajomstva. Zo svojich skúseností v bezpečnostnej oblasti viem, že obvinenia tohto typu sú často veľmi silené. Aj sa to potvrdilo. Zurian bol najskôr obvinený a pri zásahu mu vyvalili bytové dvere, ale čoskoro prokurátorka generálnej prokuratúry obvinenie zrušila. Obvinenie Zuriana bolo všeobecne považované za trápnosť a proti zrušeniu sa nezdvihla žiadna kritika.

Boris Beňa sa teda ako kajúcnik ukázal neefektívny. Jeho kajúcnictvo však malo pozitívny efekt pre neho. Bol vyčlenený spomedzi spolupáchateľov na samostatné konanie, po dohode s prokurátorom bol odsúdený na fešácky trest tri roky podmienečne a peňažný trest 14-tisíc eur. A to mu ten peňažný trest zdvihol z navrhovaných siedmich tisícov až sudca. Priznať sa k štyristotisícovému úplatku a nejsť do väzenia, to je veľká výhra.

Tento postup vyšetrovateľov a prokurátorov nie je protizákonný, ale je neefektívny a umožňuje väčším gaunerom zachraňovať sa na úkor menších previnilcov či nevinných.  

Aká bude efektívnosť trebárs Kučerku, ale najmä Makóa a ďalších, na to si treba počkať. V prípade Beňu to bola katastrofa. ÚŠP a NAKA by mali používanie kajúcnikov prehodnotiť v zmysle, že niekedy menej je viac.

Pozor na delenie na dobrých a zlých

Ale nie je to tak, že NAKA sú tí zlí a inšpekcia tí dobrí, Beňa, ako kajúcnik, sa zrodil z pôsobenia NAKA, ale hlúpe obvinenie Zurianovi vzniesla inšpekcia. A najmä NAKA je v iných kauzách úspešná.

Ani to nie je tak, že Úrad špeciálnej prokuratúry sú tí zlí a zbytok prokuratúry sú tí dobrí. Zoberme si prípad policajného prezidenta Kovaříka. Kovařík spolu s ministrom vnútra svojimi vystúpeniami pôsobia dojmom, že vôbec nemajú pod kontrolou, čo NAKA vyšetruje. Dokonca to považujú za svoju dobrú vlastnosť. Bolo to vidno na Kovaříkovom dávnejšom výroku, keď tvrdil, že obvinenia v kauzách nie sú založené iba na výpovediach kajúcnikov, na čo sa verejne ozvali Pčolinského obhajcovia s tým, že práve obvinenie ich klienta je presne také.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.