Ani nie pol roka po získaní samostatnosti sa Slovensko zapojilo do svojho prvého útočného vojnového konfliktu. Prvého septembra 1939 vstúpilo po boku Nemecka do vojny proti Poľsku. O niečo vyše dva týždne sa k nim pridal Sovietsky zväz.

Ak by sme boli dôslední, samostatné Slovensko viedlo svoju prvú vojnu už v závere marca 1939, bolo to ani nie desať dní po vyhlásení samostatnosti. Po napadnutí z východu sa bránilo útočiacej maďarskej armáde. Konflikt, kde nepripravení Slováci ťahali za kratší koniec, pomerne rýchlo zastavil Hitler, ale Slovensko prišlo na rozdiel od pôvodného administratívneho vymedzenia v pražskej republike aj tak o takmer dvetisíc štvorcových kilometrov územia so 40-tisíc obyvateľmi.

Takzvaná malá vojna mala potom vplyv aj na napäté slovensko-poľské vzťahy. Keď Maďari útočili z východu, poľská vláda ich v tom podporovala. Pritom to boli práve Budapešť a Varšava, ktoré popri Nemecku uznali ako prvé vznik nového štátu, čím vlastne dali Hitlerovi požehnanie na obsadenie Čiech a Moravy. V prípade Poľska mohol byť aj úmysel pripútať si Slovensko a udržať na uzde rozpínanie Nemecka.

Hlavným problémom voči Poľsku však boli dôsledky Viedenskej arbitráže z novembra 1938, po ktorej mu Slovensko muselo odstúpiť na základe decembrovej dohody zo Zakopaného 226 štvorcových kilometrov územia s vyše štyritisíc obyvateľmi. Tomu predchádzal útok poľskej armády proti vtedajšiemu Československu smerovaný hlavne do Tešínska, pričom poľská armáda bojovala aj na Kysuciach.      

Tieto územné spory siahali ešte do čias po prvej svetovej vojne, keď na základe verdiktu víťazných dohodových mocností Česko-Slovensko prepustilo Poľsku 25 slovenských dedín na Orave a Spiši. Oblasti obsadené Poliakmi v rokoch 1920 a 1938 obývali prevažne Gorali, na ktorých vo Varšave hľadeli ako na Poliakov, hoci oni sa pokladali za Slovákov hovoriacich goralským nárečím. Predtým patrili tieto oblasti do Uhorska. Varšava neuznala miestnych obyvateľov za menšinu a snažila sa ich polonizovať.


Mapa sporných území. Červená: územie, ktoré stratilo Česko-Slovensko a stalo sa súčasťou Poľska. Zelená: územie, ktoré sa stalo súčasťou Česko-Slovenska * 1 – Skalité od 2. októbra 1938 do 21. novembra 1939 patrilo Poľsku * 2 – Vyšná Lipnica (Lipnica Wielka) 1918 - 12. marca 1924 súčasť Slovenska, pripojená k Poľsku výmenou za obce Hladovka a Sucha Hora (č. 4) * 3 – severovýchodná Orava (centrum Jablonka), od roku 1918 do 21. novembra 1939 a po 20. máji 1945 súčasť Poľska * 4 - Hladovka a Suchá hora, od roku 1918 do 12. marca 1924 súčasť Poľska, vymenená s č. 1 * 5 - Časť svahu pod Rysmi, ktorá sa stala z maďarského rakúskym územím v roku 1902, teraz Poľsko * 6 - Tatranská Javorina (Jaworzyna Spiska) v rokoch 1918 – 1919 v Poľsku, od 28. júla 1920 do 1. decembra 1938 na území Československa, 1. decembra 1938 – 21. novembra 1939 v Poľska, od 21. novembra 1939 Československo * 7 – severozápadný Spiš (Poľský Spiš), súčasť Uhorska potom od roku 1918 do 21. novembra 1939 a po 20. máji 1945 súčasť Poľska * 8 – Lesnica v rokoch 1918 – 1919 Poľsko, od roku 1920 – 1938 Slovensko, od 1. decembra 1938 do 21. novembra 1939 Poľsko; teraz Slovensko. Zdroj: Wikipédia/ Murli – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0

Udalosťami zo záveru roka 1938 mimoriadne utrpela povesť Poľska na Slovensku. Polonofilské krídlo vo vládnej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany reprezentované Karolom Sidorom razom stratilo pôdu pod nohami. Nositeľ poľských vyznamenaní, básnik Andrej Žarnov, ocenenia ostentatívne vrátil.

Nemecko diktuje, chystá sa na Poľsko

Ako vidíme, napätia medzi Bratislavou a Varšavou bolo dosť na to, aby sa v prípade konfliktu hľadelo na Poľsko ako na potenciálneho vojnového nepriateľa. K tomu treba pridať, že Slovensko sa stalo poslušným spojencom Nemecka, pričom jeho ďalšia existencia i tak nebola zaručená.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.