Prvá debata kandidátov na kancelára nahráva koalícii SPD a Zelených

Sme po prvom trieli kandidátov na nemeckého kancelára. Nový favorit prieskumov Olaf Scholz sa držal. Arminovi Laschetovi sa podaril trefný kompliment.

Po prvýkrát v histórii Spolkovej republiky Nemecko nemajú iba dvaja kan­di­dáti šancu dobyť úrad kancelára, ale hneď traja, a tak je z tra­dič­né­ho predvolebného duelu kandidátov „triel“. Pojem „Triell“ existoval v nemčine už pred nedeľou, keď sa stretli traja kandidáti na kancelára v štúdiu súkromnej televízie RTL. Kto chcel, mohol sa z kratučkého článku na Wikipédii dozvedieť, že „triel sa stal známym svojou paradoxnou vlastnosťou, že za ur­či­tých podmienok sú dobrí strelci v porovnaní so zlými strelcami v nevýhode“. Na nedeľnú debatu to príliš ne­se­dí – už z dôvodu, že veľa (ré­to­ricky) dobrých strelcov tam nebolo. Zvlášť kandidát CDU/CSU a kandidátka Zelených sa dopustili veľa prerieknutí.

Nemecká kampaň sa štyri týždne pred voľbami očividne stále ne­zoh­ria­la na potrebnú prevádzkovú teplotu, sledovanosť prvého trielu bola to­tiž slabá. Diskusiu videlo iba 5,5 milióna ľudí, kým v rovnakom čase vo ve­rejnoprávnej konku­ren­cii 7,19 milióna divákov zaplo autorskú krimi Tat­ort. Epizóda mala titul „Kto váha, je mŕtvy“. Politický súboj na RTL bol o niečo menej napínavý.

Triel fungoval podľa logiky, že dvaja v preferenciách momentálne prehrávajúci kandidáti museli útočiť, kým favoritovi stačilo zo­s­tať v role seriózneho štátnika. Blbé pre oboch prehrávajúcich je, že úloha útočníka im z rôznych dôvodov nevyhovuje: Už aj tak ple­cho­vý hlas zelenej kandidátky Annaleny Baerbockovej sa stáva v sta­ve rozčúlenia ešte nepríjemnejším, no a milý ujko z únie Armin Laschet pôsobí v útoku až roztomile. Keď moderátori nútili kandidátov, aby svojim súperom venovali nejaký kom­pliment, chválila Baerbocková Laschetovu „veselú rýnsku po­va­hu“. Perfektne ho tým vystihla. Málokto verí, že sa usmiaty vtip­kár Laschet dokáže naozaj nahnevať, takže pôsobil trochu neauten­tic­ky.

Naopak, vo svo­jej koži sa cítil ne­očaká­vaný favorit pries­kumov, sociál­no­demo­kra­tický vi­cekanc­elár a mi­ni­s­ter financií Olaf Scholz. Suchý strohý „Scholzomat“ by za nič na svete ne­ve­del hrať pomstiteľa vydedených. A nemusel. Dal to na Merkelovú, s váž­nou tvárou uspával v pohrebnom obleku hadov, bol sám sebou. Vyplatilo sa. Podľa bleskového pries­kumu agentúry Forsa vyhral de­ba­tu – bol pre 36 percent di­vá­kov ten najlepší. Zvyšných 30 percent videlo víťazstvo Baerbockovej, 25 percent Lascheta.

Útoky, na ktoré sa Laschet a Baerbocková zmohli, minuli väčšinou svoj cieľ. Laschet nazval Afganistan „dizástrom Západu a Spolkovej vlády“, zamieril tým na vicekancelára z SPD, trafil ale rovnako kancelárku zo svojej únie Angelu Merkelovú. Laschet za­klin­co­val svoj atak výčit­kou, že sociálni demokrati zadržiavali v Spol­ko­vej vláde ob­sta­ranie vojenských dronov. Úradujúci fi­nanc­majster Scholz to po­pie­ral s tým, že rozpočet armády v posledných rokoch pekne zvýšil. Ne­vie­me, kto mal v tej prestrelke pravdu. Vieme len, že Západ v Af­ganistane zrejme nepohorel preto, že mal horšie zbrane a Taliban ­lepšie…

Bodku v očiach pravicových voličov získal Laschet skôr druhým úto­kom: Vyčítal Scholzovi, že nevylučuje ľavicovú koalíciu SPD-Zelení-Ľavica. Z dôvodu posilnenia sociálnych demokratov by tento variant v tejto chvíli mal tesnú väčšinu. Laschetov útok mieril v prieskumoch na najslabšiu stranu, na postkomunistickú Ľa­vi­cu. Tá to­tiž odmieta zahraničné misie nemeckej armády a má v pro­grame po­žia­davku rozpustenia NATO. Aj keď Scholz opakoval svoju mantru, že každá koaličná strana sa „musí prihlásiť k NATO a k silnej su­ve­rén­nej Európe“, opäť nevylúčil málo pravdepodobnú koa­lí­ciu s pro­rus­kou Ľavicou. Laschet ten bod uhral v klasickom štýle kam­paní CDU z 90. rokov – varovať pred „červenými po­nož­kami“ („Rote Socken“) je nadávka na červených – to fungovalo vždy. Možno Laschet oslovil aj nejakých starších voličov, keď spomínal „proti­vie­tor“, ktorý mu v kampani fúka do tváre, a keď pokračoval ré­toric­kou otázkou: „Ale necítime všetci vietor zmien, ktorý nám fúka do tváre?“ Na tvrdé jadro kresťanskej demokracie to mohlo za­pô­so­biť.

Hoci v tejto chvíli, keď je únia v prieskumoch s 22 až 24 percentami scvr­k­nutá na his­to­rické minimum, asi už nie sú prívrženci CDU/CSU, kto­rí by ešte mohli prejsť k Zeleným, mierila zelená kandidátka Baer­bocková na ne­šťastníka Lascheta a nápadne šetrila favorita Scholza. Opa­ko­va­ne zdô­razňovala, že je matkou malých detí, a ob­vi­ni­la práve so­ciálne zmýš­ľajúceho otca rodiny Lascheta z existencie dets­kej chu­do­by v Ne­mec­ku. Zeleným tým asi nenaháňala voličov, chu­dobné rodiny málo­ke­dy volia politických reprezentantov bohatej aka­demickej veľko­mest­skej elity, Baerbocková jednoducho nevy­ne­cha­la príležitosť byť za krásnu. Stavila zrejme na kancelára Scholza.

Treba uznať, že kandidátka Zelených neobkecala radikálne črty ze­le­ného programu – o zavedení po­vinnosti solárnej strechy a zákaze áut so spaľovacím motorom od roku 2030 – to všetko mnohí Nemci určite ešte ne­po­čuli. Baerbocková potvrdila povesť svojej strany ako pandemických jas­trabov, keď ako jediná z troch kandidátov pripustila povinné oč­ko­vanie. Hrala na zelené publikum, ktoré je v Nemecku nezvyčajne veľ­ké.

A sociálny demokrat Olaf Scholz? Ten sľúbil málo, aku­rát vylúčil ďalší lock­down, tváril sa vážne, opatrne a zodpovedne. V prvom nemec­kom trieli bo­lo vidieť, že 63-ročný har­covník je s odstupom najskúsenejší z tej trojice. Rozhodne nehrozí, že s neroz­váž­nymi rečami niečo po­kazí. Možno to Nemcom 26. septembra bude aj stačiť. Keď prišiel rad na Lascheta, aby urobil Scholzovi kom­pliment, tra­fil do čierneho. Povedal totiž: „Er ist lange dabei.“ Je tu sa nami už dlho.