Správy o hrozbe narastajúcej Číny pre ruský Ďaleký východ a Sibír sa v posledných rokoch stali mantrou viacerých nielen západných, ale aj ruských expertov. Rozsiahle oblasti na východe Ruska má podľa niektorých z nich Peking už v dohľadnej budúcnosti ovládnuť ekonomicky aj demograficky. Bližší pohľad na údaje však naznačuje, že podobné tvrdenia sú síce časté, no nemajú pevnú oporu v realite.

Sibír a ruský Ďaleký východ – to nie je len hlboká tajga, široká tundra a zamrznutý sever. Tento región je tiež zdrojom takmer všetkých ruských diamantov, 70 percent zlata aj obrovských nálezísk ropy a zemného plynu. Určitú časť tohto regiónu vrátane dnešnej Amurskej oblasti a Primorského kraja pritom ešte v 19. storočí vtedajšie cárske Rusko anektovalo od Číny. K vážnym pohraničným konfliktom tam došlo len pomerne nedávno, v roku 1969, medzi Sovietskym zväzom a komunistickou Čínou. Potenciálny čínsky zámer ovládnuť časť ruského Ďalekého východu tak má určité historické opodstatnenie.

Postupuje Ríša stredu na sever?

Argumenty mnohých zástancov tézy o nezvrátiteľnom náraste čínskeho vplyvu v oblasti sa neraz opierajú o formálne dokumenty o rozvoji ekonomickej spolupráce. Je faktom, že obchod medzi Čínou a ruským Ďalekým východom posledné dve desaťročia takmer neustále rástol. Dôležitým stimulom na jeho ďalší rozvoj sa v roku 2015 stalo podpísanie viacerých energetických, obchodných a finančných dohôd, ktorých cieľom bolo tesnejšie integrovať Ruskom vedenú Eurázijskú ekonomickú úniu s čínskou iniciatívou Jedna cesta a jeden pás.

Zdanlivo prelomovou sa v čase svojho podpisu v roku 2018 stala zmluva medzi ruským ministerstvom ekonomického rozvoja a čínskym ministerstvom obchodu. Jej cieľom bolo podporiť rozvoj východnej Sibíri, ruského Ďalekého východu a severovýchodnej Číny ako jednotného ekonomického makroregiónu. Od tohto konceptu je podľa viacerých komentátorov už len krok k ekonomickej a potenciálne politickej integrácii odľahlého ruského regiónu s neďalekou a silnejúcou Čínou.

Nemenej dôležitý je v tomto smere demografický argument. Ako poukazuje ruský analytik Dmitrij Trenin z Moskovského centra Carnegie, zatiaľ čo na ruskej strane spoločných hraníc žije sedem miliónov obyvateľov, na čínskej je to 102 miliónov. Trenin zdôrazňuje, že podľa mnohých expertov tak vzniká dlhodobo neudržateľný čínsky demografický tlak, pričom Číňanom sa aj v ekonomickej sfére už teraz darí nahrádzať na ruskej strane domáci biznis vlastnými podnikateľskými a prevádzkovými sieťami.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.