Fenomén gopnik spopularizoval aj Slovák. Čo vieme o kultúre z ruských sídlisk?

Pojem kultúra gopnikov je pre drvivú väčšinu našincov veľkou neznámou, avšak faktom je, že ňou žijú milióny mladých ľudí v postsovietskom priestore. Čím sa vyznačuje jav, ktorého sparodovaná forma na internete spája Slovanov zo všetkých kútov Európy a ktorej najväčším propagátorom je slovenský hudobník?

Jedna z vecí charakteristických pre socialistické zriadenie bola aj masová výstavba bytov – predovšetkým komunálnych, podnikových a družstevných. Komunisti v snahe zabezpečiť deklarované právo na bývanie a vybudovať nový typ človeka mestského odštartovali bytový boom v 60. rokoch minulého storočia.

Fádne prefabrikované stavby na predmestiach klíčili vo všetkých krajinách takzvaného ostbloku tempom státisícov bytov ročne. Výsledkom štátnych iniciatív tohto druhu sú aj dobre známe architektonické rekordy. Či už ide o bratislavskú Petržalku ako najväčšie sídlisko v strednej Európe, alebo napríklad o 1 750 metrov dlhý bytový komplex v ukrajinskom meste Luck.

Sídliskové prostredie na periférii miest behom desiatok rokov vyprodukovalo viacero pozoruhodných javov. Jedným z nich, ktorý je charakteristický špeciálne pre slovanské národy, obzvlášť Rusko, je fenomén takzvaných gopnikov, v ženskom rode gopníc.

Duch východoeurópskych predmestí

Že neviete, o kom je reč? A čo tak predstava mladého muža s neprítomným pohľadom, oblečeného v pruhovanej teplákovej súprave značky Adidas, ako čupí na pätách pred vchodom do svojho paneláku a v jednej ruke drží fľašu vodky a v druhej cigaretu, prípade vrecko so slnečnicovými semienkami? Áno, presne to je archetyp gopnika.

Termín gopnik podľa najčastejšie rozšírenej teórie pochádza z názvu Gorodskoje obščestvo prizora, teda Mestské spoločenstvo dohľadu, skrátene GOP. Táto organizácia sa objavila už na konci 19. storočia a sídlila v budove hotela Oktjabrskaja na Ligovského promenáde v Petrohrade. Deti a mladiství bez domova, ktorí sa zaoberali lúpežami a chuligánstvom, v nej končili s cieľom prevýchovy.

Kriminálny a kvázi kriminálny imidž sa s gopnikmi ťahá aj po vyše sto rokoch. Okrem vyššie spomenutého outfitu ich totiž charakterizuje aj skutočnosť, že častokrát pochádzajú z rozvrátených rodín, majú nižší sociálny status, dosahujú neúplné vzdelanie a majú pokrivené morálne hodnoty.

Okrajová záležitosť? Ani nie

Subkultúra gopnikov je pritom omnoho rozsiahlejšia, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Podľa doktorky sociológie Larisy Pautovej tvorila gopota (súhrnné označenie pre gopnikov) v roku 2009 až 25 percent vtedajšej ruskej mládeže, čo sú milióny a milióny ľudí.

Šéf moskovskej pobočky Liberálnodemokratickej strany Oleg Lavrov uviedol, že gopnikovia tvoria istú časť volebnej základne jeho strany. „Veríme, že gopnikovia sú najmocnejšou politickou silou v Rusku. Ľudia sa nám smejú, nazývajú nás stranou vydedencov: gopnikov, zlodejov, vagabundov a opilcov. Ale vidíte, to všetko sú ľudia, ktorých záujmy nikto iný neháji,“ podotkol.

Ekvivalenty gopnikov existujú aj mimo postsovietskeho priestoru. Vo Veľkej Británii sa tínedžeri s antisociálnym správaním nazývajú chav (čav), v Lotyšsku ich nazývajú urlas, v Nemecku sa gopnikom hovorí azzi a v Írsku antisociálnej mládeži nikto nepovie inak ako nackers.

Ovládnutie internetu

Hoci je subkultúra gopnikov na prvý pohľad vecou, z ktorej nič dobré vzísť nemôže, zainteresované národy ju dokázali obrátiť na humor, primiešať do nej parodovanie ostatných stereotypov o Slovanoch zo všetkých svetových strán a dobyť aj virtuálny priestor internetu.

Na sociálnych sieťach dnes existujú desiatky humorných meme stránok, ktoré si túto tematiku osvojili. Azda najznámejšie z nich sú Slavorum a Squatting Slavs In Tracksuits. Každá z nich má na Facebooku vyše milióna fanúšikov.

Neexistuje nič, čo by nevedeli obrátiť na humor: Prezentovanie modelov značky Lada ako vrcholov automobilového inžinierstva, rozplývanie sa nad gastronomickou špecialitou ajvarom, požehnávanie bojových stíhačiek zo strany bradatého pravoslávneho kňaza, babičky neprestajne sledujúce dianie na ulici zo svojho balkóna, výbuch v Černobyle a podobne.

Slovák ako kráľ hudby gopnikov

Aj keď sa môže zdať, že fenomén gopnikov sa Slovenska týka iba veľmi okrajovo, pravdou je, že na jeho popularizácii máme ako krajina obrovský podiel. Práve zo Slovenska totiž pochádza asi najznámejší hardbassový (štýl nerozlučne spätý s gopnikmi) producent na svete – DJ Blyatman.

Hardbass je subžáner elektronickej hudby, ktorá pochádza z východnej Európy, vyvinula sa v neskorých 90. rokoch a čerpá inšpiráciu z britského žánru hard house, skákacieho techna, scouse house a hardstyle. Hardbass sa vyznačuje rýchlym tempom, výraznými basovými líniami, skreslenými zvukmi a občasným rapovaním.

Blyatman často spolupracuje s inými hardbassovými umelcami a jeho najznámejšie videoklipy, ktoré sú vierohodným parodickým opisom životného štýlu gopnikov a vôbec Slovanov ako takých, majú na portáli YouTube aj desiatky miliónov zhliadnutí.