Ako pripojenie Krymu Rusku aj dnešné udalosti v Afganistane súvisia s kozmickým žiarením a čo by o tom mohol vedieť väzeň stalinského tábora v roku 1938? Píše Vasil Lipitsky.

Ruský prezident Vladimír Putin ešte v roku 2012 povedal niečo, čo si skoro nikto nevšimol. Obsah toho výroku je takmer nepravdepodobný. Povedal: „Verím vo vášnivosť, v teóriu passionarity.“

A ešte: „Kto sa presadí a kto zostane outsiderom a nevyhnutne stratí nezávislosť, to bude závisieť nielen od ekonomického potenciálu, ale predovšetkým od vôle každého národa, od jeho vnútornej energie; ako povedal Lev Gumiljov, z passionarity, zo schopnosti napredovať a meniť sa.“

Musím váženému čitateľovi vysvetliť, čo je na tom skoro neuveriteľné a čo nebezpečné.

Ako prvé treba vysvetliť, koho to vlastne Putin cituje. Lev Gumiljov (1912 – 1992) bol známy historik, ale hlavne dlhoročný disident, dokonca až trojnásobný väzeň stalinistických táborov, čiže „pravidelný klient“ KGB.

Bol synom talentovaného ruského básnika Nikolaja Gumiljova, popraveného boľševikmi za účasť (nie je úplne jasné, či reálnu) na sprisahaní proti sovietskej moci, a slávnej poetky Anny Achmatovovej, ktorá je už na Slovensku známejšia aj prekladanejšia a tiež nebola obľúbenkyňou komunistov. Starším čitateľom to netreba pripomínať, pre mladších dodajme, že takí ľudia ako Gumiljov boli pre komunistický režim podozriví od narodenia až do smrti. To, že Putin citoval takého autora, už je senzácia.

Po druhé, spomínaná teória passionarity, o ktorej hovoril Putin, nie je uznaná odbornou komunitou v Rusku ani inde vo svete. Je naopak považovaná za pseudovedeckú. Kvôli nej kolegovia spochybňovali aj iné Gumiljovove zásadné diela, pričom dlhý čas jeho knihy vôbec nepublikovali, respektíve jeho dizertačná práca (druhá v poradí) nebola schválená štátnou atestačnou radou.

Tento kontroverzný koncept vznikol ešte v roku 1938, v čase, keď bol autor uväznený. Zdá sa, že čas využil na to, aby porozmýšľal nad osudom civilizácie. Zaujímalo ho, prečo sa niektoré etniká rozvíjajú rýchlo, prečo bohatnú a dosahujú vrcholný rozvoj kultúry, ale potom slabnú, degradujú a uvoľňujú miesto na historickej scéne iným, nie tak rozvinutým etnikám.

Poviete si, že ide o odvekú tému, ktorú riešilo mnoho iných autorov na západe aj východe. Až na to, že náš autor prišiel na to (sám povedal, že to bola náhla inšpirácia), že dôvod spočíva v špeciálnom druhu energie, ktorú nazval passionárnou (od francúzskeho passion – vášeň). Táto sa prejavuje ako neodolateľná vnútorná túžba po aktivitách, zameraných na zmenu vlastného života a prostredia, zmenu status quo v spoločnosti. Tieto aktivity majú pre passionárnych ľudí väčšiu hodnotu ako ich vlastné životy či pocit šťastia iných súčasníkov.

Údajný objav nového druhu energie mnohých rozosmial, iných šokoval. Najškandalóznejšie pôsobila Gumiljovova predstava o zdroji tejto energie, ktorým podľa neho malo byť kozmické žiarenie (presnejšie prúd vysokoenergetických častíc pochádzajúcich z kozmu). Tie mali spôsobiť mutácie, v dôsledku ktorých sa má rodiť väčšie množstvo vášnivých ľudí.    

Gumiljov sa ďalej snažil dokázať, že takéto žiarenie môže byť silnejšie alebo slabšie v rôznych obdobiach a v rôznych častiach Zeme. Preto je aj passionarita medzi jednotlivými národmi rozložená nerovnomerne. Účinok spôsobený kozmickým faktorom je však podľa nášho autora dočasný. Hromadí sa, dosahuje maximum, ale potom, s výmenou generácií, slabne. V tejto dobe rastie vášnivosť iných etnických skupín, čo vedie k zmene mocenskej rovnováhy na svetovej scéne.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.