Prečo Putin verí exotickej teórii disidenta Gumiljova

Ako pripojenie Krymu Rusku aj dnešné udalosti v Afganistane súvisia s kozmickým žiarením a čo by o tom mohol vedieť väzeň stalinského tábora v roku 1938? Píše Vasil Lipitsky.

Ruský prezident Vladimír Putin ešte v roku 2012 povedal niečo, čo si skoro nikto nevšimol. Obsah toho výroku je takmer nepravdepodobný. Povedal: „Verím vo vášnivosť, v teóriu passionarity.“

A ešte: „Kto sa presadí a kto zostane outsiderom a nevyhnutne stratí nezávislosť, to bude závisieť nielen od ekonomického potenciálu, ale predovšetkým od vôle každého národa, od jeho vnútornej energie; ako povedal Lev Gumiljov, z passionarity, zo schopnosti napredovať a meniť sa.“

Musím váženému čitateľovi vysvetliť, čo je na tom skoro neuveriteľné a čo nebezpečné.

Ako prvé treba vysvetliť, koho to vlastne Putin cituje. Lev Gumiljov (1912 – 1992) bol známy historik, ale hlavne dlhoročný disident, dokonca až trojnásobný väzeň stalinistických táborov, čiže „pravidelný klient“ KGB.

Bol synom talentovaného ruského básnika Nikolaja Gumiljova, popraveného boľševikmi za účasť (nie je úplne jasné, či reálnu) na sprisahaní proti sovietskej moci, a slávnej poetky Anny Achmatovovej, ktorá je už na Slovensku známejšia aj prekladanejšia a tiež nebola obľúbenkyňou komunistov. Starším čitateľom to netreba pripomínať, pre mladších dodajme, že takí ľudia ako Gumiljov boli pre komunistický režim podozriví od narodenia až do smrti. To, že Putin citoval takého autora, už je senzácia.

Po druhé, spomínaná teória passionarity, o ktorej hovoril Putin, nie je uznaná odbornou komunitou v Rusku ani inde vo svete. Je naopak považovaná za pseudovedeckú. Kvôli nej kolegovia spochybňovali aj iné Gumiljovove zásadné diela, pričom dlhý čas jeho knihy vôbec nepublikovali, respektíve jeho dizertačná práca (druhá v poradí) nebola schválená štátnou atestačnou radou.

Tento kontroverzný koncept vznikol ešte v roku 1938, v čase, keď bol autor uväznený. Zdá sa, že čas využil na to, aby porozmýšľal nad osudom civilizácie. Zaujímalo ho, prečo sa niektoré etniká rozvíjajú rýchlo, prečo bohatnú a dosahujú vrcholný rozvoj kultúry, ale potom slabnú, degradujú a uvoľňujú miesto na historickej scéne iným, nie tak rozvinutým etnikám.

• 

• 

Poviete si, že ide o odvekú tému, ktorú riešilo mnoho iných autorov na západe aj východe. Až na to, že náš autor prišiel na to (sám povedal, že to bola náhla inšpirácia), že dôvod spočíva v špeciálnom druhu energie, ktorú nazval passionárnou (od francúzskeho passion – vášeň). Táto sa prejavuje ako neodolateľná vnútorná túžba po aktivitách, zameraných na zmenu vlastného života a prostredia, zmenu status quo v spoločnosti. Tieto aktivity majú pre passionárnych ľudí väčšiu hodnotu ako ich vlastné životy či pocit šťastia iných súčasníkov.

Údajný objav nového druhu energie mnohých rozosmial, iných šokoval. Najškandalóznejšie pôsobila Gumiljovova predstava o zdroji tejto energie, ktorým podľa neho malo byť kozmické žiarenie (presnejšie prúd vysokoenergetických častíc pochádzajúcich z kozmu). Tie mali spôsobiť mutácie, v dôsledku ktorých sa má rodiť väčšie množstvo vášnivých ľudí.    

Gumiljov sa ďalej snažil dokázať, že takéto žiarenie môže byť silnejšie alebo slabšie v rôznych obdobiach a v rôznych častiach Zeme. Preto je aj passionarita medzi jednotlivými národmi rozložená nerovnomerne. Účinok spôsobený kozmickým faktorom je však podľa nášho autora dočasný. Hromadí sa, dosahuje maximum, ale potom, s výmenou generácií, slabne. V tejto dobe rastie vášnivosť iných etnických skupín, čo vedie k zmene mocenskej rovnováhy na svetovej scéne.

• 

Nepripomína vám to niečo? „Kým duch v národe, národ žije,“ napísal Ľudovít Štúr oveľa skôr, hoci do toho nezaťahoval kozmické sily.

V čase, keď Gumiljov vytvoril svoj koncept, sa predstava o priamom vplyve vesmíru na históriu ľudstva zdala fantastickou. Zvlášť v Sovietskom zväze, kde sa priebeh dejín vysvetľoval výlučne cez marxistické zákony. Dnes si už vieme predstaviť, že niektoré kozmické javy sa môžu stať pre ľudstvo aj osudnými. Ale nikomu sa zatiaľ nepodarilo dokázať priamy vzťah medzi konkrétnymi historickými udalosťami a napríklad výbuchmi supernov alebo zmenami slnečnej aktivity.

Žeby Gumiljov v niečom predbehol svoju dobu? Nuž, nie úplne. Svoj koncept vytvoril na základe myšlienok Vladimíra Vernadského (1863 – 1945), ktorý sa zase opieral o idey katolíckeho filozofa a teológa Pierra Teilharda de Chardina (1881 – 1955). Ten si myslel, že duchovná („radiálna“) energia sa zvyšuje s vývojom evolúcie. K prepojeniu ľudstva s vesmírom tak došlo v rôznych teóriách už predtým, v minulosti.   

• 

• 

• 

Váženému čitateľovi, ktorý už krúti hlavou a podozrieva ma, že tu vnucujem nejaký starý nudný koncept obmedzený poznaním 19. storočia, si dovolím pripomenúť, že dva roky po tom, ako sa Putin verejne priznal, že sa drží Gumiljovových myšlienok, Rusko pripojilo (alebo ako vravia Rusi navrátilo) k svojmu územiu Krym. Pýtate sa, čo má Krym spoločné s pochybnou teóriou? Nuž, v pozadí pripojenia Krymu k Rusku bola istota, že Západ už stratil vášnivosť a práve Rusi sú teraz passionárnym etnosom, preto im nikto nedokáže odporovať.      

Ako správne poznamenal Immanuel Kant (sú aj iní uchádzači o autorstvo tohto vyhlásenia), neexistuje nič praktickejšie než dobrá teória. Podľa Gumiljova je ruský etnos o 500 rokov mladší ako európske národy, preto sú tieto už na konci svojich schopností, zatiaľ čo Rusi začínajú svoj vzostup.

Čo si môže myslieť Gumiljovov nasledovník, keď sa pozerá na súčasné dianie v Afganistane? Vidí, že najsilnejšie krajiny sveta, USA a ich západní spojenci, neslávne ustúpili pod náporom nie veľmi početných, negramotných a všelijako vyzbrojených talibancov. Pamätá si, ako bola superveľmoc staroveku – Rímska ríša – zmietaná polodivými kmeňmi barbarov. A hovorí si: teória passionarity sa možno potvrdzuje, čo ak energia znova opustila jej včerajších nosičov a zobudila nové hybné sily histórie inde vo svete. Bolo by hriechom nevyužiť to v prospech svojho národa!  

Cítite správne, že tento myšlienkový prúd nesľubuje mierovú budúcnosť. Ale hlavná otázka je predsa len iná, môže byť na tej teórii niečo správne? Aby bola teória praktickou, má byť dobrou, čo znamená bezchybnou. Nie náhodou som spomenul pochybnosti a kritiku, ktorú Gumiljovov koncept vyvoláva medzi odborníkmi. V minulosti aj v súčasnosti existuje množstvo okolností, ktoré táto teória nedokáže vysvetliť.

Dnes naozaj vidíme, ako západná (kresťanská) civilizácia stráca drive a prechádza do obrannej pozície pod náporom chudobných, ale vášnivých, väčšinou moslimských národov. To sa deje nielen na vonkajších hraniciach, ale aj vo vnútri západného sveta. Nezabúdajme na to, že aj americké hnutie BLM je prepojené s islamistickou ideológiou, že multikulturalizmus v Európe prakticky pozostáva z ústupkov v prospech etník, ktoré prišli z moslimských krajín a podobne.

To znamená, že posun passionarity prebieha (ak si to môžem dovoliť obrazne povedať) nie od jednej oddelenej lokalizovanej etnickej skupiny k druhej, ako si to myslel Gumiljov, ale medzi celými konglomerátmi národov, ktoré žijú v rôznych častiach sveta a sú spojené predovšetkým sociokultúrnymi, a nie genetickými charakteristikami. A to už nezdôvodníte nerovnomerným rozložením kozmického žiarenia.

Ak je príčina udalostí v tomto prípade zjavne iná, treba si klásť otázku, prečo tento koncept používať len tam, kde sa hodí. Či nás nebude viesť k falošným záverom a chybným akciám, ktoré môžu naše problémy iba zhoršiť.         

Zďaleka si nie som istý, že Rusi sú teraz na vzostupnej línii svojho historického osudu. Také obdobia sa určite v ich dejinách vyskytli, ale to, čo vidíme dnes, sa málo podobá na tieto prípady. Napokon, vo vyššie uvedenej citácii Putin nie náhodou postavil passionaritu do protikladu k hospodárskemu rastu. Je totiž jasné, že v ekonomike, ako aj vo vedecko-technickom pokroku, jeho vlasť stráca kedysi vysoké pozície v rebríčkoch.      

Okrem toho, Rusko je v posledných rokoch v trvalom konflikte so Západom, pritom sa samo považuje za časť kresťanskej civilizácie a objektívne čelí rovnakým výzvam ako iné (post)kresťanské národy. To predstavuje dvojitý tlak, budúcnosť Ruska je ohrozená až z dvoch smerov.  

Preto sa obávam, že politika založená na koncepte Gumiljova je nebezpečná najmä pre samotné Rusko. Putin a vedenie štátu by malo pohľadať spoľahlivejšiu teóriu.