Vysokému rastu cien nemusí byť koniec, karty sa rozdávajú vo Frankfurte

Výhľad Európskej centrálnej banky na najbližšie obdobie je optimistický. Napriek tomu pokračuje v expanzívnej monetárnej politike a nezdá sa, že by sa kvantitatívne uvoľňovanie malo v dohľadnom čase skončiť. Banka so sídlom vo Frankfurte sa dnes zjavne sústreďuje viac na stabilizáciu verejných financií členských štátov než na stabilizáciu cenovej hladiny.

S končiacim letom sa opäť objavujú debaty o tom, čo nás čaká na jeseň a v zime. Pesimisti predpovedajú ďalšie vlny pandémie s poukazom na minuloročnú skúsenosť a aj na infekčnejší variant delta. Optimisti naproti tomu poukazujú na vysokú mieru zaočkovanosti, aspoň v Európe a Spojených štátoch amerických, a relatívne malú záťaž zdravotníctva tam, kde sa už delta rozšírila. Európska centrálna banka (ECB) vo svojich predikciách stojí na strane optimistov.

Ďalší vývoj bude pre ekonomiku významný z viacerých pohľadov. Pokračovanie pandémie zvyšuje tlak na súkromný i verejný sektor. Narušenie výrobných a dodávateľských reťazcov sa už teraz citeľne prejavuje na cenách i dostupnosti tovarov a služieb. Rastúce zadlženie verejného sektora môže byť do budúcna neudržateľné. Napokon, stimulačná menová politika naráža na svoje limity a prináša už len infláciu. ECB svoj prístup napriek tomu nemení.

Zotavenie v druhom štvrťroku a optimistický výhľad

Európske ekonomiky preukázali za posledný rok veľkú odolnosť. Po silnom negatívnom šoku v prvom polroku minulého roka – o jeho príčinách môžeme stále diskutovať – nastalo relatívne rýchle oživenie. To svedčí najmä o tom, že šok spôsobili viac vládne reštrikcie viac než sama pandémia. Samozrejme, oživeniu pomohli aj rôzne stimulačné programy hospodárskej politiky.

Po minuloročnom letnom oživení sa však pandémia opäť prihlásila a európsku ekonomiku poslala do červených čísel, hoci len o desatiny percenta. Vývoj naprieč Európskou úniou i eurozónou bol navyše nerovnomerný. Rozdielna úspešnosť jednotlivých štátov v tomto období bude nepochybne predmetom ďalších výskumov. Základná otázka stále znie, do akej miery boli ekonomické výsledky ovplyvnené reálnym priebehom pandémie, vládnymi politikami – zdravotníckymi i hospodárskymi – a napríklad aj správaním verejnosti.

Druhý štvrťrok tohto roku vyznieva jednoznačne pozitívne. Ekonomiky štátov Európskej únie rástli v priemere o dve percentá, v eurozóne o 1,9 percenta. Spolu s produktom sa zvyšovala v Európe aj zamestnanosť. Slovensko dosiahlo v medzikvartálnom porovnaní priemerný výsledok, v medziročnom o niečo horší, než bol priemer Únie i eurozóny. Podobne rýchly rast ako v Európe sledujeme i v Spojených štátoch amerických.

Dôležitý je však najmä výhľad. ECB predikuje na tento rok rast na úrovni 4,6 percenta, na rok 2022 na úrovni 4,7 percenta. Napriek rozširovaniu variantu delta neočakáva v európskych ekonomikách výraznejšie obmedzenia. Vďaka očkovaniu zrejme nehrozí zahltenie zdravotníckych kapacít, ako sme to videli v uplynulom roku, preto sa súčasná úroveň opatrení ukazuje ako dostatočná.

Blízka budúcnosť menovej politiky

Optimizmus ECB sa prejavuje v rôznych podobách už dlhší čas. Pred mesiacom napríklad ECB ohlásila, že nepredĺži svoje odporúčanie bankám nevyplácať akcionárom dividendy. Zadržaný zisk mal posilniť rozvahy bánk pre prípad krízy. Významnú krízu ECB už zrejme neočakáva.

Pozornosť centrálnych bankárov by sa teda mala presunúť z protikrízovej intervencie na problém inflácie. Tá dosahuje hodnoty, aké sme v Európe dlho nevideli – denník Štandard o tom píše opakovane, napríklad tu, tu alebo tu. Európska centrálna banka však v inflácii zrejme problém zatiaľ nevidí. Na rozdiel od amerického Federálneho rezervného systému, ktorý už opatrne ohlasuje útlm kvantitatívneho uvoľňovania, z Európy žiadne takéto signály neprichádzajú.

Základný rozdiel medzi európskou a americkou menovou politikou dnes nie je v explicitných cieľoch. Formálne je cieľom ECB cenová stabilita, kým v Spojených štátoch je primárnym cieľom plná zamestnanosť a cenová stabilita je až na druhom mieste. Prakticky sa však dnes monetárna politika na oboch brehoch Atlantiku snaží o stabilizáciu ekonomiky pri zachovaní nízkej inflácie. Pre ECB táto stabilizácia znamená aj financovanie deficitov členských štátov eurozóny.

ECB nemá jednoduchú cestu, ako ukončiť kvantitatívne uvoľňovanie. Európske štáty si na lacné peniaze zvykli, uvoľnená menová politika je totiž ako droga. Preto ECB nechce hovoriť o konci pandemického programu nákupu aktív (PEPP), ktorý je schválený do marca 2022. Ak sa pandémia skončí, predĺženie programu bude ťažko prijateľné. No kvantitatívne uvoľňovanie bude naďalej pokračovať prostredníctvom štandardných programov tohto typu, ktoré existovali i pred pandémiou.

Konečným výsledkom zvyšujúcej sa peňažnej zásoby bez adekvátneho rastu reálneho produktu však môže byť len a len inflácia. Ak sa optimistické rastové prognózy nenaplnia, môžeme v blízkej dobe vidieť v eurozóne ešte rýchlejší rast cien ako doteraz.