Ondrej bol závislý na hazarde. Chce o tom hovoriť, pretože tým môže pomôcť iným. Najsilnejšie je jeho spomínanie na liečbu. Keby tam nešiel, nepodarilo by sa to.

V Štandarde sa hazardu venujeme dlhodobo. Znepokojujú nás štatistiky, ktoré potvrdzujú, že hazardné hry na Slovensku prekvitajú. Najviac rastú online hry. Téma je posledných rokoch v pohybe aj politicky. Zamedziť hazard aspoň na území mesta môžu po novelizácii zákona aj mestskí poslanci. Niektoré mestá tak aj urobili. Niektoré nie a stále bojujú za to, aby hazard v meste ponechali. Vysvetlenie je jasné, mestá majú z hazardu veľký tok peňazí, o ktorý by prišli, ak by hazard zakázali. Zásadnejší posun v téme sa očakáva od súčasnej vlády, tá však zatiaľ, žiaľ, pokračuje v status quo, ktorý presadil ešte Smer. Pritom veci sa dajú riešiť skokom k lepšiemu.

Možno tomu pomôžu ďalšie príbehy, veď obete volajú. Dnes prinášame príbeh Ondreja, muža, ktorý sa nebojí hovoriť nahlas o svojej závislosti a bude rád, keď jeho príbeh pomôže aspoň jednému človeku, lebo vtedy bude vedieť, že to má zmysel. Potešíte ho, ak o jeho osude dáte vedieť aj ďalším.

Ondrej sa od malička venoval futbalu. Priviedol ho k nemu otec, ktorý ho brával na zápasy. Najskôr hral za dedinu pri Bánovciach nad Bebravou, trénoval ho otec. Mal a stále v ňom má veľkú podporu. Futbal mu išiel dobre, strieľal góly, posunul sa ďalej a začal hrať za Bánovce nad Bebravou.

Mal našliapnuté na dobrú kariéru. Ale na to, aby chodil na športové školy, potreboval viac peňazí. „Nehovorím, že sme sa mali zle, to nie. Mali sme vždy všetko, čo sme potrebovali, no na to, aby sme dali peniaze do toho, na to už nebolo. Môj otec veľmi chcel, ale ja som napokon rád, že to tak dopadlo.“

Foto: archív Ondreja Škorca

Začínalo to ako nevinná zábava s kamarátmi  

So stávkovaním začal ešte ako dieťa. Vtedy to bolo neškodné. Bola to zábava s kamarátmi, keď sa zložili na tiket za pár eur. Nemal svoje peniaze, zostalo to len pri zábave. I keď už vtedy si pamätá, že bol v napätí a mal v sebe adrenalín, či sa mu podarí vyhrať, alebo nie.

Kým nezarábal, stávkovanie neriešil. Po skončení strednej školy šiel hrať futbal do Rakúska. Najprv to bola posledná liga a na zápasy len dochádzal. Potom prešiel do štvrtej ligy a vtedy sa už presťahoval do Rakúska, kde si popri futbale našiel prácu. Prichádzali prvé výplaty. Plat bol slušný, mal peniaze za futbal a výplatu z práce.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.