Želaj si: Plníme sny chorým deťom, aby uverili, že sa im jedného dňa možno splní aj ten najväčší sen – vyzdravieť

Ilustračný obrázok, matka a dieťa. Foto: pixabay.com Ilustračný obrázok, matka a dieťa. Foto: pixabay.com

Občianske združenie Želaj si už 15 rokov plní sny ťažko chorým deťom. Ako? A čo je najťažšie na tomto poslaní? O príbehoch chorých detí a o tom, ako OZ funguje, ako sa plnia sny mladých pacientov, sme sa porozprávali so zakladateľkou Soňou Rebrovou.

Čo vás viedlo k založeniu OZ Želaj si? Čo bolo podnetom – bola to nejaká konkrétna udalosť?

Vo svete fungujú organizácie, ktoré plnia sny chorých detí, a u nás na Slovensku nič také nebolo. Nám sa táto myšlienka veľmi zapáčila, preto sme si s kamarátkou povedali: tak čo, poďme do toho, nech sa aj u nás plnia sny detí v nemocniciach. Nech nepoznajú len utrpenie, ale aj radosť zo splneného sna, vysnívaného darčeka. A tak vzniklo ŽELAJ SI.

Kedy začala vaša cesta so Želaj si?

ŽELAJ SI bolo oficiálne zaregistrované na moje narodeniny, akurát to tak symbolicky vyšlo, 17. februára. Len rok narodenia máme odlišný, ŽELAJ SI vzniklo v roku 2006. Dnes už viac-menej robím všetko sama, dobrovoľníci prichádzajú a odchádzajú a kamarátka je na materskej, tak mi to takto ostalo. 

Ako vnímate vaše osobné poslanie a úlohu v tomto projekte?

V prvom rade je to veľká zodpovednosť, neurobiť chybu, neublížiť, pomôcť. A je to aj veľký stres. Stresuje ma, keď na účte ŽELAJ SI nie sú peniaze a musíte odniekiaľ zohnať ďalšie – lebo deti čakajú a dúfajú, že sa ich sny splnia. Ak prostredníctvom zbierky peniaze zoženiete, zase ma stresuje, aby sme zdokladovali použitie financií úradom správne a nebola v účtovníctve chyba. Jedna chyba a už môžete byť vnímaný ako neseriózne občianske združenie. Stresuje ma tiež, keď napríklad robíme benefičné akcie a ľudia pohŕdavo prehodia: „My aj tak vieme, že tie peniaze nejdú na deti… Poznáme, o čom sú tieto charity, všetko si necháte!“ 

Táto hláška, keď sa snažíte všetko robiť maximálne korektne, vie zaťať do živého. Často máte pocit, že za vašu prácu niet kúska vďaky.

Dokonca, aj keď splníte sen chorému dieťatku, nemusíte cítiť satisfakciu: Niektorí sa ani neozvú, nepoďakujú, nepošlú foto ani info, či darček dorazil, a musíte sa doprosovať. To vyčerpáva. Stresuje tiež, keď si niektorí splnenie sna vynucujú. Nedávno mi jedna pani napísala esemesku: Splňte mojej dcére želanie! Vy máte zdravé deti, vygooglila som si Vás! Vy neviete, čo je to mať choré dieťa, kedy nám splníte sen?!

Koľkým deťom ste už pomohli splniť sen? Ako tieto deti vyberáte, kontaktujete?

Doteraz som splnila sen vyše 910 deťom. Deti alebo ich rodičia v nemocniciach už o ŽELAJ SI vedia, vypíšu si cez internet žiadosť o splnenie sna a už len čakajú. Niektoré želania sa splnia rýchlo, na niektoré sa musí dlho čakať, je to individuálne.

Ktoré želania sa zvyknú u detí opakovať?

Najčastejšie je to elektronika. Deti v nemocniciach, špeciálne na onkológii, majú slabú imunitu, nemôžu ísť na výlet, nemôžu sa s nikým stretnúť. Preto ich želaním bývajú tablety, telefóny, notebooky, všetko, čím si krátia voľné chvíle. Tých želaní je najviac. 

Aké želanie bolo najnezvyčajnejšie, najviac vám utkvelo v pamäti?

Tých príbehov je veľa. Zuzka, ktorá si priala novú izbičku pre súrodencov, lebo za tri roky liečby šli všetky peniaze len na ňu. Bol to jej posledný dar pre nich, jej posledné želanie. Simonka, ktorá sa kúpala v bazéniku v guličkách a smiala sa od srdca. A jej maminka sa usmievala a vravela: Som strašne šťastná. Presne takto som ju chcela ešte vidieť, kým odíde. Anjelikom sa stala o pár dní. Alebo Lukáško, mal 16, keď sa dozvedel, že liečba nezabrala. Rodičom napísal dojemný list, ako sa majú starať o jeho zvieratká, o jeho veci, čo má kde odložené, a ako nemajú byť bez neho smutní. Ale pamätám si aj pozitívne príbehy: Jednému chlapcovi som plnila let vrtuľníkom, a kým on lietal, jeho rodičia vedľa mňa od šťastia plakali. Teší ma tiež, keď volajú ľudia: “Hej, chceme aj tento rok na Vianoce splniť sen chorému dieťaťu. Vybrali sme s dcérkou toto dieťa. Je to už naša vianočná tradícia.” Ponúkame totiž možnosť, že nám ľudia nemusia dávať peniaze – môžu splniť sen chorému dieťatku oni, darček tiež môžu dieťaťu sami odniesť, doručiť. A táto možnosť sa im veľmi páči. 

Ako v rámci Želaj si prežívate pandémiu?

Pandémia bola nepríjemná v tom, že sme nemohli ísť za deťmi do nemocníc, pretože mali zákaz návštev. A to im veľmi ubližovalo, pretože často ich nemohol prísť pozrieť ani nikto z rodiny. Teraz sa to trochu uvoľnilo a snáď to tak chvíľu vydrží. 

Sú stále ľudia dobrí? Sú stále ľudia ochotní pomáhať?

Áno, ľudia sú stále ochotní, priebežne sa ozývajú, pomáhajú. Vlani sme dostali pomoc od väčších firiem ako Student Agency alebo Amazon, ktorú sme ani nečakali a boli sme za ich podporu veľmi vďační. Vďaka nim a dvom percentám z daní sme mohli splniť sny päťdesiatim chorým deťom. 

Práca s chorými deťmi je určite náročná po viacerých stránkach. Odkiaľ čerpáte nádej, chuť do ďalšej práce?

Pravdupovediac, za pätnásť rokov práce som už trochu vyhorela. Je veľmi ťažké zistiť, či je to naozaj želanie dieťaťa, či len niekto nechce čosi získať od nadácie, obohatiť sa. Jedna pani raz tvrdila, že jej dcéra nemôže chodiť, na druhej strane chcela trampolínu. Hovorím, keď je o barlách, ako môže skákať na trampolíne? Tak sme si to cez obecný úrad overili, mala len slabú skoliózu chrbtice. A jej mama sa ma opýtala: “Tak čo tam mám napísať, aby ste mi tú trampolínu dali? Povedzte, a ja to napíšem!” No už nič, lebo ak niekto klame v takejto vážnej veci, nemá nárok na podporu.  

A stávajú sa aj situácie, keď my dieťaťu niečo darujeme a oni mu to, žiaľ, predajú. Potrebujú peniaze. A kým všetko zistíte, overíte, objednáte, doručíte, spíšete článok, zaúčtujete, medzitým sa to vypredá a začínate odznova. Preto mám teraz jednu dobrovoľníčku, ktorá rieši želania, to mi veľmi pomáha. Ja sama by som to už po tých rokoch nezvládala robiť. 

Akým spôsobom vám môžu pomôcť naši čitatelia? Dá sa stať aj členom, dobrovoľníkom vo vašom OZ?

Môžu si pozrieť žiadosti o splnenie sna na www.zelajsi.sk a ak s nejakým želaním vedia pomôcť, môžu nás kontaktovať na [email protected], radi im poskytneme kontakt na deti. 


Ďalšie články