Kňaz Peter Bešenyei o návšteve pápeža: Očkovanie nie je vylučujúce. Myslím, že to nie je o počtoch

DSC_0431-001 Peter Bešenyei (vpravo), prvý salezián na Luníku IX. a súčasný direktor Peter Veselský. Foto: Michal Čop

Peter Bešenyei je salezián, ktorý prežil tridsať rokov svojho života medzi Rómami v Bardejove, Jarovniciach, Lenartove, Michalovciach a na Luníku IX. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Centra rómskej misie na košickom arcibiskupskom úrade, kde v týchto dňoch pracuje na príprave stretnutia Svätého Otca s Rómami na Luníku IX.

Vy ste jedným z prvých saleziánov, ak nie vôbec prvý, ktorý začal s pastoráciou Rómov. Ako ste sa k tomu dostali?

Veľmi jednoducho. Poslal ma tam predstavený. Z Poštárky [rómske sídlisko v Bardejove, pozn. red.] vyšla taká požiadavka, či by sa saleziáni mohli venovať rómskym mladým. A keďže som bol vtedy v komunite najmladší, tak tam poslali mňa.

Takže ste nemali ideu, že chcete ísť robiť s Rómami?

Nemal som žiadne také sny ani túžby.

A chytilo vás to?

Obľúbil som si to. Keď tam človek je, spozná tých ľudí, spozná ich osudy, vytvorí si vzťahy, tak sa do toho prostredia, do tých ľudí zamiluje.

Na Poštárke ste boli ako dlho?

Štrnásť rokov.

Odtiaľ ste išli na Luník?

Nie, odtiaľ som išiel do Michaloviec, kde som tiež štyri a pol roka pôsobil medzi Rómami. A z Michaloviec som išiel na Luník, kde som strávil presne deväťdesiat deväť mesiacov. Teda osem rokov a tri mesiace.

A bývali ste v bytovke oproti stredisku, v ktorom teraz vedieme tento rozhovor.

Áno, rok sme bývali v tej bytovke.

A potom?

Potom sme dokončili túto stavbu a presťahovali sme sa sem.

Takže toto bolo rozostavané ešte predtým, než ste prišli?

Áno, keď sme tu prišli, tak toto stredisko bolo rozostavanou stavbou s vypršaným stavebným povolením. Začať s výstavbou znamenalo nanovo vybaviť stavebné povolenie, rozbehnúť stavbu, ktorá bola medzitým už detským ihriskom. Dva roky to bolo v podstate nestrážené. To znamená, že všetko, čo tu bolo, sa medzitým začalo rozbíjať. Boli povyberané zárubne a podobne.

Kto pôvodne začal stavať túto budovu?

Pred nami tu boli päť rokov diecézni kňazi. Prvé tri roky sa intenzívne pustili do činnosti, no potom im došli financie aj energia do stavebných prác, tak to ostalo stáť.

Ako sa vám bývalo v bytovke?

Krásne. Odporúčam to každému (úsmev). Určite to bol najťažší rok v mojom živote. Ako v saleziánskom, tak aj osobnom.

Prečo?

Aj keď som predtým pracoval s Rómami veľa rokov, vždy som býval v komunite. To znamená, že som k Rómom len dochádzal rovnako ako do práce. A keď som nevládal, tak som mal zázemie, kde som si mohol oddýchnuť. Tu som nielenže pracoval medzi Rómami. Tu som medzi nimi žil. To je o veľa levelov vyššie, ako medzi nimi pracovať.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že práve bývať medzi nimi je ideál. Lebo keď človek príde na Luník, hneď vidí ten rozdiel. Teda že tu žijú Rómovia a tu saleziáni. Dva rôzne svety. Nemalo by byť ideálom, že človek žije s nimi v bytovke? Nebola by to efektívnejšia pastorácia?

Treba si to vyskúšať (úsmev). Môžeme o tom snívať. Ale realita je taká, že oni tu iba žijú, no ja som mal medzi nimi aj pracovať. A žiť v takých istých podmienkach ako oni a ešte podávať cez deň výkon, to nie je únosné. Je potrebné si vybrať. Buď budeme medzi nimi len bývať, alebo ak chceme pre nich aj niečo urobiť, tvoriť a byť užitočný, tak sa to nedá robiť v takých extrémnych podmienkach. To napríklad znamená, že človek celú noc nespí a ráno má ísť do školy a učiť deti osem hodín.

Prečo ste nespali?

V zime nám vypli elektriku a iné kúrenie tam nie je. Alebo nespíte kvôli tomu, že oni sa na druhý deň neponáhľajú do práce a môžu mulatovať, oslavovať. Alebo máte blchy či šváby a tie vás vyrušujú a nedajú vám spať. Ale ráno treba vstať a fungovať.

A tie blchy a šváby sa k vám ako dostali?

Asi od našich susedov.

Preliezli cez steny?

Tie nemajú zábrany.

Po tých 99 mesiacoch ste už chceli odísť z rómskej pastorácie alebo nie?

Nie, ja som tu bol spokojný. Chcel som ešte zostať.

A prečo ste odišli?

Lebo ma predstavení poslali ďalej. Keď sa dáte k dispozícii, tak voľby a rozhodnutia za vás robia iní. Cirkev funguje hierarchicky.

Čo robíte teraz?

Stiahli ma naspäť do Košíc. Som na biskupskom úrade, kde mám na starosti Centrum rómskej misie. Arcibiskup zriadil takéto centrum, aby mal kto animovať rómsku prácu v diecéze, keďže Rómov nám pribúda a uvedomuje si, že im chce prejaviť väčšiu starostlivosť. Ale teraz venujem všetku svoju energiu príprave návštevy Svätého Otca.

Takže vy vlastne zastrešujete celé stretnutie Svätého Otca s Rómami. Je to tak?

Po programovej stránke v podstate áno.

A po organizačnej je to zas niekto iný? Správne tomu chápem?

Návštevu v Košiciach má na starosti biskupský úrad. Na Lokomotíve to zastrešuje biskup Marek Forgáč a na Luníku to zastrešujem ja. Ale vtiahnutých je do toho ďalších dvadsať až tridsať ľudí, ktorí riešia iné veci. Niektoré veci sa riešia priamo cez biskupský úrad a niektoré sa riešia čiastkovo. Napríklad programovo si to riešime sami. Ale čo sa týka organizačných vecí, ako napríklad pódium, ozvučenie a podobne, to riešia iní.

Koľko času strávi Svätý Otec na Luníku?

Polhodinu.

A tá bude vyzerať ako?

Budú tri príhovory. Dva pozdravné, jedno svedectvo a potom bude príhovor Svätého Otca. Spoločne sa pomodlíme Otčenáš. Po Otčenáši bude požehnanie. Keď bude Svätý Otec prichádzať na pódium, rómsky zbor bude spievať úvodnú pieseň, rovnako keď bude z pódia odchádzať.

Ako vnímate povinné očkovanie? Nebolo chybou, aj kvôli stretnutiu s Rómami, že sa dala takáto podmienka?

Ja si myslím, že je rozumné počúvať odborníkov a keď odborníci niečo vravia, tak sa tomu treba podriadiť. Netreba si myslieť, že človek je odborníkom vo všetkých oblastiach. Verím, že tí, čo sa dali zaočkovať, urobili dobré rozhodnutie.

Myslel som to skôr tak, že či by nebolo lepšie, keby sa Svätý Otec mohol stretnúť aj s neočkovanými, vďaka čomu by tu bolo asi aj viac ľudí a jeho návšteva by mohla mať väčší efekt.

Myslím si, že to nie je o počtoch. Kto tu chce byť, tak aj splní podmienky, aby tu mohol byť. Urobí možno aj nejaké ústupky vo svojom myslení. Každý si musí zhodnotiť svoje životné priority. Keď je pre neho prioritou byť účastný tohto stretnutia, tak sa tomu prispôsobí. Ak nie, tak to môže sledovať aj cez televíznu obrazovku a tiež mu to môže priniesť duchovný úžitok. To posolstvo totiž môže byť napísané, môže byť povedané, môže byť sprostredkované cez médiá. Posolstvom môže byť človek oslovený aj cez obrazovku.

Spýtam sa to ináč. Rómovia sa vo väčšine nechcú dať očkovať…

Neviem, či vo väčšine.

Ale tak zaočkovaných ich je strašne málo či nie?

Treba si uvedomiť, že vzdelanie aj v tejto oblasti niečo urobí.

Skúsim dokončiť pôvodnú otázku. Nie je to pre nich znova vylučujúce? Nevnímajú to tak, že ich znova majorita vylúčila, lebo sa nechcú dať zaočkovať, a preto nebudú môcť stretnúť pápeža?

Nie je to vylučujúce. Je to otvorené pre všetkých. Tu to nie je ako v Afrike, kde by sa ľudia chceli dať očkovať, ale nemajú šancu dostať sa k vakcíne. Na Slovensku sa každý Róm, Slovák, Maďar, Rusín k vakcíne dostane a môže sa dať zaočkovať.

Ale oni sa nechcú dať očkovať.

Ale to je ich rozhodnutie. To nie je o tom, že niekto ich núti alebo vylučuje.

Takže si nemyslíte, že oni to tak vnímajú?

Určite nie. Aj medzi nimi sú ľudia, ktorí sú zaočkovaní a ktorí zaočkovaní nie sú.

Keď som sa prechádzal po sídlisku, tak som nevidel nejaký veľký záujem o návštevu Svätého Otca. Čím to podľa vás je?

Čo to znamená záujem o Svätého Otca?

Pýtal som sa ich, či sa tešia na návštevu Svätého Otca a ich odpovede nenaznačovali nejakú radosť z jeho návštevy.

To sú také otázky… my sa k tejto otázke vieme postaviť. Ale bežný človek, ktorý nie je hlboko veriaci a nechápe štruktúru a hierarchiu cirkvi, pre neho je to iné. Hierarchia cirkvi je pre nich úplne okrajová. Keby ste sa ich opýtali, ako sa volá ich biskup, tak neviem, či by ste tu našli človeka, ktorý by vedel odpovedať. Možno majú nejakú predstavu o tom, kto je to Svätý Otec, ale reálnu skúsenosť s hierarchiou cirkvi nemajú. Pre nich sme cirkev my.

Ešte keď som bol na Poštárke, tak sme tam stavali kríž. V tom čase bol na púti v Gaboltove kardinál Korec a keď sa vracal odtiaľ späť, tak mi zavolal môj biskup, že kardinál sa spolu so sprievodom chce zastaviť pri našom kríži. Tak sme rýchlo dávali deti dokopy a hovoríme im, že príde kardinál Korec. A deti sa ma pýtajú: „A Šiba príde?“ Šiba bol animátor. Pre nich bol animátor dôležitejší ako kardinál.

Koľko ľudí je teraz prihlásených na návštevu svätého otca?

Tisícka. Možno tisícdvesto. Päťsto je prihlásených oficiálne a päťsto je tých, ktorých zbierame my do VIP zóny. To sú ľudia, ktorí nejdú cez oficiálny register. Ale možno dnes to je iné číslo. Musel by som to zistiť.

Aké číslo bude pre vás úspech?

O číslach to nie je.

Predpokladal som, že niečo také poviete. Ale ak mám byť úprimný, tak vám úplne neverím. Predsa, ak by tu prišlo napríklad len dvesto ľudí, tak budete sklamaný, nie?

Čo v mojom živote zmenia čísla?

Rozhodujú o tom, či ste pripravili úspešné, alebo neúspešné podujatie.

Nie je to o číslach. Možno keby som bol vo vašom veku, tak to tak vnímam. Ale v mojom už nie.

Ale keby prišlo päťsto ľudí, tak to bude málo, nie?

Nech prídu tí, ktorí chcú prísť. Ja nemám žiadnu túžbu niekoho naháňať. Pozývať, informovať áno. Ale že by som niekoho naháňal na to stretnutie, tak to nie. Nemám takýto zámer.

To chápem, ale znova sa cez to vraciam k otázke o očkovaní. Netreba ľudí naháňať práve kvôli tomu, že je podmienkou povinné očkovanie? Neprišli by radšej viacerí, keby povinné nebolo?

Kto chce, príde aj tak. Ja urobím všetko pre to, aby som tu bol. Našou úlohou je všetko dobre pripraviť. Aj keby bolo toto stretnutie z nejakého dôvodu zrušené, tak doňho dám všetko, čo som schopný. Všetku svoju silu a energiu. Či tu bude 5-tisíc, alebo 15-tisíc ľudí, na tom mi nezáleží. Ja verím, že to prinesie duchovné ovocie. To sú iné váhy a miery, s ktorými pracujeme. Neváži sa počtom.

Čo teda bude pre vás úspech?

Keď budem vidieť, že ľudia odchádzajú spokojní a keď príde spätná väzba, že niečo z návštevy alebo programu ich oslovilo.

Nie je pre nich problém registrovať sa na podujatie cez online formulár?

Majú možnosť registrovať sa v našom stredisku a taktiež na miestnom úrade.

Premýšľam nad tým, či to nie je podobné ako s očkovaním. Totiž, že dokiaľ sa bolo potrebné registrovať, tak v niektorých oblastiach boli veľmi nízke čísla. No akonáhle do dediny prišiel mobilný očkovací tím, tak sa dalo zaočkovať mnoho ľudí, ktorí predtým neboli zaregistrovaní. Tí ľudia vtedy hovorili, že sa nevedeli na očkovanie zaregistrovať.

V dnešnej dobe má každý okolo seba ľudí, ktorí to vedia používať.

Ale aj váš spolubrat spomínal prípad, že mladí nevedeli vyplniť údaje, ako napríklad z akej sú farnosti či diecézy. Nepovedia si preto, že to nevedia vyplniť, tak sa na to radšej vykašlú?

Tak to hovorí o niečom inom. Mladí aj z Luníka sú na internete stále a pritom nevedia, do akej diecézy patria. Ale mnohé iné veci vygoogliť vedia.

Čo okrem opraveného chodníka a internetu na školu prinesie podľa vás návšteva Svätého Otca Luníku a Rómom?

Odznie tu určité posolstvo a s tým posolstvom sa bude pracovať. Bude sa k nemu dať vracať. Niekto ho pochopí skôr a niekto neskôr. Myslím, že pápež je prorokom dnešnej doby. On tu povie svoje proroctvo a my ho možno oceníme až po dlhšom čase.

Dúfam, že to bude aj taký medzník pre nás na Slovensku. A tiež, že to bude taká odmena pre tých, ktorí pracujú s Rómami. Lebo tá práca nie je ocenená. A to nielen čo sa týka peňazí. Na ľudí, ktorí pracujú s Rómami sa často nazerá akoby tak zboku. Verím, že pápež na to prinesie iný pohľad.

A určite je to medzník, a to nielen pre saleziánov, ale aj pre cirkev a aj pre Rómov. Bude to niečo, od čoho sa bude dať odraziť, bude sa na tom dať budovať. Nie je to bezvýznamná návšteva alebo bezvýznamné gesto.


Ďalšie články