Keď mamuty chodili po Zemi: Najväčším divom je chrám z konca doby ľadovej, ktorý vedcov šokoval

Gobleki Tepe Göbekli Tepe. Zdroj: Wikimedia commons/Štandard

Kamenné megality z konca doby ľadovej staré viac ako 11-tisíc rokov. Ako mohol komplex Göbekli Tepe v čase kamenných nástrojov vôbec vzniknúť? Šlo o rodisko ľudskej civilizácie? Alebo naopak o poslednú baštu doby minulej? Alebo nebodaj máme pred sebou spomienku na kataklizmatickú udalosť? Ide o najväčší div ľudskej histórie.

Göbekli Tepe v turečtine znamená Bruchatý kopec a ako nálezisko si pozornosť archeológov získalo v polovici 60. rokov 20. storočia. Nachádza sa na juhu Turecka na hornom toku rieky Eufrat blízko hraníc so Sýriou. Jeho význam však vedci začali chápať až pri vykopávkach v 90. rokoch.

Podľa prevládajúcej teórie ide o praveký chrámový komplex s rozlohou ôsmich hektárov. Tvoria ho kamenné kruhy s priemerom päť až desať metrov, v ktorých sa nachádzajú opracované kamenné piliere, niektoré v tvare písmena T a s hmotnosťou až 50 ton. Na kamenných pilieroch sú dôsledne opracované reliéfy ľudí a rôznych zvierat.

Zdroj: Wikimedia Commons

Keď mamuty kráčali po Zemi

Najstaršie štruktúry sú staré neuveriteľných 11 500 rokov, to je viac ako 6 000 rokov pred stavbou Stonehenge a egyptských pyramíd. Inými slovami, my sme časovo k staviteľom pyramíd bližšie, ako boli oni k tvorcom komplexu Göbekli Tepe. Šlo o dobu, keď sa práve skončila posledná doba ľadová a zvyšky mamutov stále kráčali po Zemi.

Väčšina vedcov presadzuje názor, že komplex postavili lovci a zberači plodov, teda ľudia, ktorí ešte neprešli neolitickou revolúciou, po ktorej sa hlavným zdrojom obživy stalo poľnohospodárstvo. Paradoxne, v porovnaní s novším Stonehenge pôsobí Göbekli Tepe oveľa modernejšie. Piliere sú bohato a precízne spracované a sú na nich vytesané mimoriadne vydarené piktogramy a reliéfy zvierat či iných bytostí.

Vyobrazenia zvierat v Göbekli Tepe. Zdroj: Wikimedia Commons

Nie je známe, koľko ľudí si výstavba vyžadovala, no podľa všetkého šlo v dobe kamenných, kostených a obsidiánových nástrojov o monumentálny počin. Množstvo ľudí k stavbe zrejme presvedčila alebo prinútila malá náboženská elita, no podľa pôvodnej interpretácie náleziska Göbekli Tepe trvalo osídlené nebolo.

Podľa dostupných informácií stavitelia tohto pravekého chrámu nepoznali písmo. O to viac je zarážajúce, že zrejme využívali geometriu. Analýza publikovaná odborným časopisom Cambridge Archaeological Journal naznačuje, že architekti, ktorí mali na starosti usporiadanie všetkých priestorov a prvkov svätyne vrátane tajomných stĺpov, vedeli do plánovania geometriu zahrnúť. Stredy troch najvýznamnejších vnútorných priestorov Göbekli Tepe podľa vedcov vyzerajú byť geometricky prepojené a sú založené na základnom tvare takmer dokonalého rovnostranného trojuholníka.

Do modelov nesedí

Odborníci dnes len ťažko vysvetľujú, ako boli pravekí ľudia schopní zhotoviť takéto monumentálne dielo. Štandardné poučky hovorili, že na podobné úsilie sa môže podujať iba populácia, ktorá vytvára nadbytok. Teda zásoby, ktoré následne môže použiť v ťažkých časoch alebo pri vykonávaní inej činnosti. Väčší nadbytok však lovci a zberači na rozdiel od poľnohospodárov väčšinou netvoria.

Iste si poviete, že vedci sa môžu mýliť. Je za výstavbou Göbekli Tepe stratená vyspelá civilizácia, ktorá poľnohospodárstvo poznala a jednoducho nesedí vedcom do vývojových modelov? Ak by to tak bolo, vo vykopávkach by sa mali nájsť minimálne rozsiahle stopy po poľnohospodárstve a keramike, ako ich vidíme pri Sumeroch či nám bližšej Tripolskej kultúre (o nej bude reč v ďalšom článku).

To však prípad Göbekli Tepe s jeho kamennými hrotmi a kosťami zvierat jednoducho nie je. Pripomeňme však jedno fascinujúce „ale“.

Göbekli Tepe. Zdroj: Wikimedia commons

Rodisko civilizácie

Komplex sa nachádza blízko – iba 30 kilometrov od oblasti Karaca Dağ, ktorá by podľa vedcov mohla byť pôvodným zdrojom prvého pestovaného obilia. Ukazujú to genetické štúdie moderného obilia, ktorého najbližším príbuzným je práve divé obilie z Karaca Dağ. Populárna je preto teória, že Göbekli Tepe je akýmsi rodiskom civilizácie.

Tak koniec koncov teoretizoval aj nemecký archeológ Klaus Schmidt, ktorý viedol v 90. rokoch vykopávky na nálezisku a má leví podiel na spopularizovaní komplexu. Podľa Schmidtovej interpretácie odhalené stĺpy v tvare T reprezentujú ľudské formy, možno predkov staviteľov. Ako Schmidt tvrdí, skutočne štruktúrovaný náboženský systém s konkrétnymi bohmi vznikol až na prelome 4. a 3. tisícročia pred Kristom v starovekej Mezopotámii s jej chrámami a palácmi. Göbekli Tepe by preto mohlo zodpovedať sumerskému mýtu o hore Ekur, z ktorej staré božské bytosti bez mena označované ako Annuna priniesli ľudstvu základy civilizácie vrátane poľnohospodárstva, chovu zvierat a šitia odevov.

Schmidt tento príbeh považuje za prehistorický mýtus, v ktorom sa čiastočne zachovala spomienka na poľnohospodársku neolitickú revolúciu. Ako napísal: „Najskôr prišiel chrám, až potom mesto.“

Göbekli Tepe. Zdroj: Wikimedia commons

Súčasť neočakávanej kultúry

Schmidtova interpretácia sa však postupne aktualizuje. Keď v roku 2014 Schmidt zomrel, prácu po ňom prevzal ďalší nemecký archeológ Lee Clare. Jeho tímu sa na mieste podarilo získať dôkazy o domoch a celoročnej prítomnosti ľudí. Göbekli Tepe vraj nebolo izolovaným chrámom navštevovaným počas významných udalostí. Šlo o prosperujúcu usadlosť, v strede ktorej sa nachádzali dôležité budovy.

Clareov tím tiež našiel veľkú cisternu na zber dažďovej vody a tisíce mlecích nástrojov. Predbežné výsledky z analýz veľkých kamenných nádob s objemom 160 litrov pritom naznačujú, že sa v nich mohol fermentáciou pripravovať kvasený obilný nápoj blízky pivu.

Clare sa dnes napríklad domnieva, že Göbekli Tepe nie je tisícročný projekt, ktorý stál pri zrode poľnohospodárstva, ale skôr akousi poslednou baštou lovcov a zberačov. Dôkazy z okolitých nálezísk totiž hovoria, že zatiaľ čo tamojší obyvatelia s chovom zvierat a pestovaním začínali, v Göbekli Tepe sa týchto noviniek zrejme stránili.

Tureckým archeológom sa v okolí mesta Urfa medzitým podarilo lokalizovať asi tucet ďalších kopcov podobných Göbekli Tepe, v ktorých sa našli podobné, aj keď menšie stavby. Göbekli Tepe teda vyzerá byť len jednou z mnohých usadlostí pravekej kultúry, ktorá podľa donedávna platných poučiek nemala existovať.

Rekonštrukcia pilierov z Göbekli Tepe. Foto: Cobija

Spomienka na apokalypsu?

Spomeňme však ešte jednu kontroverznú, no čoraz populárnejšiu teóriu, ktorá posledné roky získava istú podporu aj medzi vedcami a priestor v mienkotvorných médiách. Göbekli Tepe podľa nej zachytáva apokalyptickú udalosť dopadu kométy a jej úlomkov pred 13-tisíc rokmi. Vedecký tím na čele s Martinom Sweatmanom z Univerzity v Edinburghu na základe počítačového modelu dospel k záverom, že piktogramy a vyobrazenia v Göbekli Tepe zodpovedajú súhvezdiam a ukazujú na fragmenty dopadu kométy na Zem. Symboly by tak rozprávali príbeh, ktorý je ešte o dvetisíc rokov starší.

V tomto článku nie je priestor na rozsiahlejšie vysvetlenie teórie dopadu kométy, ktorú v roku 2001 navrhol nukleárny fyzik Richard B. Firestone. V zásade však ide o teóriu dopadu častí kozmického telesa, ktoré po postupnom otepľovaní našej planéty v závere poslednej doby ľadovej spôsobilo náhle a drastické tisícročné ochladenie zvané mladší dryas. Táto zmena podnebia mala zapríčiniť alebo minimálne dopomôcť k vyhubeniu megafauny, teda veľkých zvierat, ako boli mamuty, šabľozubé tigre, obrovské severoamerické medvede či juhoamerické leňochody, ktoré boli veľké ako slony.  

Podľa Sweatmana mohol takzvaný supí kameň z Göbekli Tepe slúžiť ako pamätník tejto ničivej udalosti. „Keď vezmete do úvahy, že podľa astronómov obria kométa vstúpila do vnútornej časti Slnečnej sústavy pred 20- až 30-tisíc rokmi, bola určite veľmi viditeľná a dominovala nočnej oblohe. Je preto ťažké predpokladať, že vtedajší ľudia by to ignorovali,“ myslí si Sweatman.

Na možný dopad kozmického telesa pred 13-tisíc rokmi poukazujú viaceré štúdie. Zdôraznime však, že teória je kontroverzná a zďaleka nie je všeobecne prijímaná. Viacerí vedci upozorňujú, že jednotlivé udalosti ňou prezentované chronologicky nesedia, že jej proponenti nesprávne vyhodnotili geologické vzorky, alebo že ich výskumy sa už s rovnakým výsledkom nedali zopakovať.   

Bez ohľadu na tento vedecký spor však z dostupných dát vieme vyčítať, že Göbekli Tepe tamojšej populácii slúžilo až 1 500 rokov. Fascinujúce je, že chrámový komplex nebol jednoducho opustený, zabudnutý a postupne zničený prírodnými živlami tak, ako sme na to zvyknutí pri iných nám známych pamiatkach. Časti komplexu boli pred 10-tisíc rokmi zámerne zakopané.

Prečo to pravekí ľudia spravili, však zostáva ďalšou veľkou záhadou. Dodajme, že dnes je odkrytých len päť percent z tohto komplexu. Môžeme sa preto len domnievať, aké odpovede, ale aj nové hlavolamy o začiatkoch ľudskej civilizácie prinesú ďalšie práce na Göbekli Tepe.

Takzvaný supí kameň v Göbekli Tepe. Zdroj: Wikimedia commons

Sedem divov? Dodatok na záver

Tento článok vychádza ako súčasť letnej série Siedmich divov sveta, v rámci ktorej redaktori Štandardu vyberali sedem stavieb, ktoré podľa nich možno označiť za div sveta. Autor článku pôvodne plánoval zahrnúť ďalších šesť tajomných prehistorických skvostov. Menovite: Vežu v Jerichu, ktoré býva označované za prvé mesto, neolitické chrámy na Malte z prelomu štvrtého a tretieho tisícročia pred Kristom, Stonehenge, menej známy, no o to viac fascinujúci Newgrange v Írsku, tiež neolitickú mohylu Cairn de Barnenez v Bretónsku a Šigirský idol na ruskom Urale. Pokiaľ tieto drahokamy prehistorickej civilizácie čitateľ nepozná, odporúčam, aby im venoval chvíľku pozornosti.

Dôvod, prečo však nakoniec do článku tieto potenciálne divy neboli zahrnuté, je, že pri Göbekli Tepe všetky blednú závisťou. Väčšinou sú aspoň o šesť milénií mladšie, no žiaden z nich ani zďaleka nedosahuje sofistikovanosť chrámového komplexu v južnom Turecku. Na záver to opätovne vyvoláva otázku, kam sa znalosti a zručnosti tejto kultúry z takmer doby ľadovej na tisícročia stratili. Krásu podobnej vyspelosti vo vytesanom kameni totiž vidíme až v treťom tisícročí pred Kristom v Mezopotámii a Egypte. To je presne sedem tisícročí od Göbekli Tepe. A tento chrámový komplex si jednu hviezdičku za každé tisícročie, kedy sa mu nič nevyrovnalo, zaslúži.

Göbekli Tepe. Zdroj: Wikimedia commons

Ďalšie články