Povstanie z konca augusta 1944 nebolo celonárodným vzopretím. Po vypuknutí bojov sa skôr podobalo na občiansku vojnu. Najdôležitejšiou skupinou tých čias neboli armády, ale mlčiaca väčšina. Tá si priala, aby nemecko-sovietsky front prehrmel cez Slovensko čím rýchlejšie a s čo najmenšími škodami.

V roku 2018 vykonala agentúra Focus medzi obyvateľmi prieskum s otázkou, ako hodnotia udalosti slovenskej histórie. Víťazom sa stalo Slovenské národné povstanie. Kladne ho hodnotilo 63 percent opýtaných. Povstanie dostalo prednosť pred vznikom súčasnej republiky a Nežnou revolúciou, ktoré skončili pod hranicou 60 percent.

Čím to je, že sa ozbrojené vystúpenie z augusta 1944 dostalo pred pomerne nedávne udalosti, ktoré dodnes formujú náš spôsob života? Ustanovenie demokratického režimu či vytvorenie samostatného štátu, ktoré napriek viacerým úskaliam predznamenali súčasný úspešný príbeh Slovenska, zaostávajú za udalosťou, ktorá sa odohrala pred takmer 80 rokmi.

Teraz nejdem pátrať po príčinách, len podotknem, že táto udalosť sa kontinuálne v slovenskej spoločnosti pripomína už od 60. rokov minulého storočia. Politické elity komunistického i súčasného režimu jej prisudzujú výsostne kladné znamienko. Pritom išlo o historickú udalosť, keď mali Slováci zrazu dve reprezentácie, jednu v Bratislave, druhú v Banskej Bystrici, keď vystupovali na oboch stranách frontu.

V minulom režime sa Povstanie opisovalo ako vzbura pomaly celého Slovenska proti fašistom, pričom za tých sa považovala nemecká armáda a bratislavský režim. Dnes sa táto udalosť prezentuje bližšie k realite, ale v povedomí spoločnosti stále nesie punc jednotného vzdoru proti nepriateľovi. Triezvych pohľadov badať stále málo. Povstanie, ktoré sa zo začiatku v obnovenom Československu označovalo ako banskobystrické, dostalo prívlastky slovenské a  národné.   

Pritom je zrejmé, že konflikt, ktorý vypukol 29. augusta 1944, rozťal spoločnosť na dvoje. Videli sme to v armáde, politike, v umeleckej tvorbe. Víťaz berie všetko, platí to i pri vykladaní dejín z tohto obdobia.

Hĺbavý Švantner išiel bojovať

Skúsme sa pozrieť, ako vyzerala slovenská spoločnosť v čase vypuknutia Povstania. Pomôžeme si umeleckým stvárnením. Túto tému načal Štandard už v júli pri obrane Jozefa Cígera Hronského. Ten napísal protipovstalecký román Svet na trasovisku. Za postoje k prvej Slovenskej republike sa v súčasnosti stal terčom útokov smerujúcich k jeho vymazaniu z nášho povedomia.     

Diel s vyslovene polarizovaným opačným názorom, ako mal Cíger Hronský, bolo omnoho viac. Jednoducho aj preto, že v režimoch, ktoré nastúpili po roku 1945, sa oficiálne inak písať ani nedalo. Azda najviditeľnejším reprezentantom tohto pohľadu bol Vladimír Mináč a jeho román Smrť chodí po horách.

Dnes sa zastavíme pri treťom, mimoriadne vzácnom autorovi. S ním sa pokúsime nazrieť do duše vtedajšieho človeka a pochopiť, ako sa díval na udalosti oných mesiacov.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.