Pápež na Luníku IX: Podarí sa Františkovi priblížiť dva svety?

Salezián Peter Veselský stojí na mieste, kde bude pódium pre pápeža Františka počas jeho návštevy Luníka IX. Foto: Tony Frič

Návšteva pápeža Františka na košickom Luníku IX neviditeľne rozdeľuje toto sídlisko na dva svety, ktoré síce žijú na jednom mieste, no mentálne sú niekde úplne inde. V jednom svete sa všetko pripravuje na návštevu hlavy katolíckej cirkvi, jednej z najdôležitejších osobností na zemeguli. V druhom svete takmer nikto o túto návštevu, ktorá príde práve kvôli nim, nejaví záujem. Otázkou je, či sa Františkovi podarí aspoň trochu priblížiť tieto dva svety k sebe.

Svet číslo jeden

„Tešíte sa na pápeža?“ pýtam sa pani v stredných rokoch, ktorá nás míňa pri bráne saleziánskeho strediska na Luníku IX. Pani sa na mňa rýchlo pozrie a s kyslým úsmevom, ktorý povie omnoho viac ako jej slová, odvetí, že áno. „Takže prídete?“ pýtam sa ďalej, i keď respondentka zjavne nemá chuť na rozhovor. „Nie,“ odpovie rýchlo a ani sa na mňa nepozrie. „A ty prídeš?“ prihrá pani otázku asi šestnásťročnému chlapcovi, ktorý ju sprevádza a ktorý sa celý čas tvári, akoby tam ani nebol. Chlapec je ticho, a tak pani odpovie so širokým úsmevom namiesto neho, že on určite príde. Následne sa chvíľu zdá, že mladík by chcel zaprotestovať, no napokon sa len smeje, ďalej pozerá do zeme a rýchlo odchádza preč. Všetci vieme, že nepríde.

Podobne reagovali aj zhruba trinásťroční chlapci, ktorých som sa tú istú otázku pýtal v areáli saleziánskeho strediska. Nie inak som pochodil aj medzi najmenšími. „Tešíte sa na pápeža?“ pýtam sa skupinky malých detí, ktoré sa k nám zhŕkli počas prechádzky po Luníku. „Tešíme ujo, tešíme,“ povedia deti s veľkými úsmevmi na tvárach a so živým záujmom o mňa ako nový zjav na sídlisku. Debata sa vzápätí zvrhne niekam úplne inam, až sa k nej chlapec s červeným melírom sám od seba vráti, keď nás všetkých prekvapí informáciou, že on je vlastne ten pápež. Všetci sa smejeme, zatiaľ čo sa nás chlapec ešte chvíľu snaží presvedčiť, že je skutočne hlavou katolíckej cirkvi.

Svoju nádej tak upieram do panej, ktorá pracuje u saleziánov v práčovni. Najprv sa zdalo, že nesklame. Vyzerá, akoby sa úprimne tešila z toho, že práve na ich sídlisko zavíta Svätý Otec, a ako jediná z dospelých nevyzerá, že ju celý ten hurhaj okolo návštevy pápeža vlastne otravuje. Po ďalších otázkach však vyplynulo, že pani sa s pápežom nestretne, ba ani ho poriadne neuvidí, lebo nebýva v bytovke oproti, ale až ďalej, odkiaľ bude zlý výhľad, a že ako riadna účastníčka prísť nemôže, lebo nie je zaočkovaná. Rovnako ako drvivá väčšina sídliska a rovnako ako drvivá väčšina Rómov na Slovensku.

K postoju väčšiny obyvateľov najznámejšieho sídliska na Slovensku je asi zbytočné písať viac. Všetko, čo som videl, ukazovalo, že o návšteve pápeža každý vie a okrem malého kŕdľa, ktoré vedú miestni saleziáni, sa na ňu takmer nikto nechystá ani neteší. Je to skrátka udalosť, ktorú na ich území organizuje majorita, a preto sa odohráva – rovnako ako väčšina vecí, ktorými žije majorita – mimo ich sveta. 

Svet číslo dva

A tak sa zdá, že jediný, kto sa návštevu pápeža z miestnych skutočne chystá, sú okrem saleziánov a ich mladých už iba predstavitelia samosprávy, ktorí sa v rýchlom tempe snažia dohnať, čo predtým roky zanedbávali. Na sídlisku preto panuje čulý ruch. Buduje sa chodník, frézuje cesta, pribudli koše aj pracovníci, ktorí sa majú starať o poriadok na uliciach. Už predtým bagre vyviezli odpad, ktorý za niektorými bytovkami siahal až do výšky druhého poschodia. Miestna škola, v ktorej bude mediálne stredisko pre registrovaných novinárov, vďaka tomu dokonca dostane optický internet. Roky zanedbávania sa však nedajú úplne zakryť. Aj preto miestni dúfajú, že tesne pred návštevou Svätého Otca nebude pršať. Ak áno, miesto, na ktorom by mala byť VIP zóna, sa premení na bazén s vodou ponad členky – rovnako ako v deň mojej návštevy – a hostia budú asi musieť prísť v gumákoch.

Poďme k saleziánom, ktorí na sídlisku pôsobia od roku 2005 a teraz zožnú za svoju prácu veľkú odmenu. Momentálne tu žijú štyria bratia. Direktor Peter Veselský spolu so spolubratmi Jozefom Gibalom, Petrom Zatkuľákom a Mariánom Maťaťom. Peter Zatkuľák je tu už druhýkrát. Pôsobil tu hneď na začiatku saleziánskej misie, vtedy ešte ako novokňaz býval spolu s Petrom Bešenyeim, ktorý má teraz na starosti pastoráciu Rómov v Košickej arcidiecéze, v bytovke, ktorá stojí oproti stredisku. Tam spoločne obývali byt na najvyššom poschodí. Dodnes je ľahko rozpoznateľný podľa plastových okien.

Pýtať sa ich, či sa tešia na príchod Svätého Otca, nemá význam. Preto sa ich pýtam na to, či vedia, prečo si František vybral práve Luník IX. Ich odpoveď má dve roviny. Pastoračnú a praktickú. V rámci pastoračnej odpovedajú, že to je v súlade s tým, ako vyzerá Františkov pontifikát, ktorý sa vyznačuje záujmom o ľudí na okraji spoločnosti, ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc, ktorí sú najohrozenejší. A to sú na Slovensku Rómovia. No a Luník vybrali priamo ľudia z Vatikánu, ktorí na základe podkladov zo Slovenska vyhodnotili, že najlepšie miesto na stretnutie Svätého Otca s rómskou menšinou je práve Luník IX.

Ďalej sme prešli k organizačným otázkam, teda k tomu, ako bude návšteva Svätého Otca na Luníku vyzerať. Hlavné pódium bude stáť priamo v ich areáli. Napravo Svätý Otec uvidí ošarpanú bytovku, na ktorej v značnej miere chýbajú okná, a odkiaľ neustále vyhráva hudba a z okien vyzerajú ľudia. Pod ňou bude pódium pre hudobníkov a ostatných vystupujúcich. Priamo pred Svätým Otcom, na mieste, kde sa po dažďoch tvorí malý bazén, bude zóna pre VIP hostí. Jedným z jej návštevníkov by mal byť aj miestny rómsky kráľ. Napravo od nej bude priestor pre médiá, ktoré si odtiaľ určite odnesú najsilnejšie zábery. Za nimi budú stáť účastníci stretnutia z radov Rómov. František sa tu zdrží pol hodiny. Vypočuje si svedectvá a rómsku hudbu. Prednesie príhovor. Do budovy by nemal vstúpiť.

Dva svety na jednom mieste

So saleziánmi však musím reflektovať aj to, čo som videl a počul. Prvé, na čo sa musím opýtať, je ich odlišnosť. Už na prvý pohľad totiž vidno, že oni sú z iného sveta ako zvyšok Luníka. Direktor Peter Veselský na to hovorí, že oni síce sú z iného sveta, no už sú integrálnou súčasťou sídliska a možno aj rómskeho sveta. Ľudia ich poznajú, správajú sa k nim inak ako k neznámym prišelcom. „Odo mňa dvadsať centov nepýtali, keď sme sa prechádzali po sídlisku, lebo ja som súčasťou sídliska. Od teba áno.“

Rozdiel direktor vidí aj v tom, keď sa teraz stretne s Rómami žijúcimi mimo Luníka. Nemá problém sa im prihovoriť, či už na stanici, alebo robotníkom pri práci, a vidí, že sú často prekvapení, no potom pochopia, že ten človek musí mať niečo s Rómami, keď sa im prihovorí. Majorita sa im neprihovára.

Druhá otázka sa týka toho, čo Svätý Otec vlastne uvidí, a koho stretne. Neukážeme mu len Potemkinovu dedinu? Veselský hovorí, že čo sa týka príprav, tak je normálne, že si pred návštevou upraceme, aby sa hosť cítil dobre. „A za to, že je kritériom očkovanie, za to nikto z nás nemôže. My aj napriek tomu pozývame ľudí.“

Direktor ďalej hovorí, že mnohí z ich mládežníkov sú zaočkovaní. Medzi mladými je to podľa neho aj väčšina. Dospelí sa však nedávajú očkovať. A preto pápež uvidí len výkvet či výber a možno to nebude úplne reprezentatívna vzorka Rómov. No možno oni si túto návštevu najviac zaslúžia a pre nich má najväčšiu hodnotu, zhodujú sa saleziáni. „Moja predstava bola, že Luník bude plný, no zdá sa, že očkovanie bude veľké vylučovacie kritérium,“ dodá Veselský.

A čo návšteva pápeža na Luníku prinesie týmto ľuďom? Saleziáni sa zhodnú, že bývať na Luníku je ťažké. Niektorí miestni sa preto ani nechcú dať odfotiť, aby ich kolegovia v práci nenašli na fotke z Luníka. Prípadne sa snažia o zmenu adresy, lebo s adresou z Luníka ľudí nechcú zamestnať. „My chceme o Luníku vydať iné posolstvo,“ vravia saleziáni. A dúfajú tiež, že to prinesie aj pozitívnejší pohľad na cirkev. V očiach majority i Rómov. „Chceme byť pre nich viac kňazi ako príslušníci majority. Lebo ako príslušníkov majority nás odmietajú. Verím, že návšteva Svätého Otca nám v tomto otvorí dvere. Že nás budú vnímať ako jeho predĺženú ruku. Možno si Rómovia pomyslia, že tu bol pápež, on nás má rád a my sme tu naďalej a sme jeho spolupracovníci. Keď nás má on rád, možno aj oni nás majú radi,“ vraví Veselský.

Pri ňom sa musím ešte špeciálne pristaviť. Keďže je direktor, tak pápež vlastne prichádza k nemu, na jeho územie, akoby do jeho farnosti, i keď Luník oficiálne patrí ako filiálka pod blízku Myslavu. Ako to vníma? Direktor hovorí, že on to v prvom rade nevníma ako poctu pre seba, ale pre všetkých tých, ktorí pracujú s Rómami. Seba berie ako vystrčenú postavu, ktorú teraz vidno v médiách, čo je o to paradoxnejšie, že na Luníku je len rok a aj z toho 180 dní strávil v lockdowne. „Pritom niekto si odmakal 30 rokov v rómskej pastorácii. Odporúčal by som všetkým, choďte sa pozrieť aj tam. Tam sú ľudia, ktorí vám povedia mnoho o živote Rómov a o tom, čo treba v tejto oblasti robiť.“

„Keď Svätému otcovi pobozkám prsteň, chcem, aby som v tej chvíli reprezentoval všetkých tých, ktorí pôsobia v rómskej pastorácii. Aby cezo mňa tí ľudia pobozkali jeho prsteň. Zhodou okolností som to ja, aj keď som v rómskej pastorácii ešte takmer nič neurobil,“ hovorí o sebe Veselský.

A aká je teda pastorácia Rómov? Bratia sa zhodnú na tom, že nepoznajú saleziána či dobrovoľníka, ktorý by utekal preč z rómskej pastorácie, alebo by sa sem nechcel vrátiť. A aj keď to možno vyzerá nepríťažlivo či až tak, že človek by sa mal toho prostredia alebo činnosti báť, každý, kto ju ochutná, na to napokon spomína v dobrom. Na moju otázku, prečo je to tak, ponúka Veselský úprimnú odpoveď: „Lebo vojdeš do vzťahu a vzťahy sú veľmi pekné.“ Okrem toho, ako sám s úsmevom vraví, v tejto pastorácii na teba nie je kladený žiadny tlak, lebo nikto vlastne nevie povedať, ako sa to má robiť.


Ďalšie články