Na obranu mladých máme tiež dosť dôvodov. Úspešný svet tkvie v skĺbení ľudí rozličného veku

Krátka polemika Pavla Minárika s komentárom Šimona Sádovského o užitočnosti mladých v politike.

Šimon Sádovský sa vo svojom komentári pýta, prečo by mal nízky vek kvalifikovať na riešenie problémov štátu či iných komunít. Táto otázka je legitímna a uvedený komentár ponúka rozumné argumenty, ktoré kvalifikáciu mladých ľudí spochybňujú. Sama mladosť nie je kvalifikáciou, no nie je ani prekážkou toho, aby človek mohol prispievať k obecnému dobru.

Otázku Šimona Sádovského by bolo možné položiť aj opačne: Prečo by mal na riešenie problémov kvalifikovať vyšší vek? Vyšší vek iste dáva príležitosť získať vedomosti, skúsenosti a budovať charakter. Automaticky však negarantuje nič z toho. Napadá mi ono príslovie, že ak by sa múdrosť merala vekom, najmúdrejší by bol dubový peň.

Niektoré dôležité osobnostné charakteristiky s vekom nijako nesúvisia. Vekom napríklad typicky nepribúdajú talenty, hoci sa môžu rozvíjať. Čo je dôležitejšie, vek pramálo súvisí s morálkou a cnosťou – v nebi je mnoho mladých i starých svätcov a určite si každý spomenie aj na mnohých mladých i starších, ktorí nežijú práve príkladne. Vyšší vek poskytuje príležitosť pre ľudskú formáciu, ale aj deformáciu.

Je však aj niekoľko charakteristík, ktoré s mladosťou súvisia a môžu byť v politike prínosné.

Dlhší horizont rozhodovania

Každý ďalší deň života znamená, že sme o deň bližšie k jeho koncu. Mladí majú pred sebou dlhý čas a výsledky dnešných rozhodnutí ponesú vo väčšom rozsahu ako tí starší. Preto nemajú mať tendenciu myslieť spôsobom „po nás potopa“. Dĺžka rozhodovacieho horizontu je pri mnohých politických a spoločenských rozhodnutiach zásadná, keďže náklady a výnosy sú rozdelené v čase.

Nájdeme veľa príkladov politík, pri ktorých rozhodovací horizont zohráva dôležitú rolu. Na ilustráciu dobre poslúžia dve oblasti, kde je táto otázka zvlášť výrazná – dôchodkový systém a ochrana životného prostredia. Súčasní dôchodcovia prirodzene hľadia na svoje peňaženky viac než na udržateľnosť systému a podobne budú zrejme vnímať aj klimatické zmeny, ktoré sa počítajú na desaťročia. Pokiaľ mladí nebudú v politike zastúpení, rozhodovanie bude vychýlené v prospech preferencií starších generácií a orientované viac krátkodobo.

Myslenie mimo zabehnutých koľají

V mnohých otázkach sa na cieľoch zhodneme a úlohou je nájsť to najlepšie riešenie. Pri onom hľadaní môžu byť skúsenosti veľmi dôležité, no môžu byť tiež zradné. Ak riešime rovnaký problém ako v minulosti a vyskúšané riešenie je dobré, skúsenosti sú veľkou pomocou. Na druhej strane môžu nastať situácie, kde riešený problém je len zdanlivo zhodný s tými prechádzajúcimi. Alebo si skúsený človek neuvedomí, že dnes máme k dispozícii iné, lepšie prostriedky na riešenie, ako sme mali v minulosti.

Našli by sme početné prípady, keď zaujímavé riešenia na poli vedy či techniky priniesli práve mladí, nie skúsení matadori jednotlivých odborov. Zakladatelia dnes najúspešnejších technologických firiem ako Steve Jobs, Bill Gates, Mark Zuckerberg či Sergey Brin odštartovali svoje podnikanie po dvadsiatke, prví traja menovaní dokonca odmietli skúsenosti iných, keď opustili univerzitné štúdium. Zrejme existuje nejaký dôvod, prečo sme lepšie riešenia nevideli od skúsenejších.

Väčšia ochota podstupovať riziko

Úspech v biznise, samozrejme, nezávisí len od kvality technologického riešenia, ale aj od odvahy pustiť sa vôbec do podnikania. V tomto ohľade opäť bývajú mladí iní než starí, spravidla odvážnejší, ochotnejší podstupovať riziko. To môže byť dvojsečné, ale poznáme úslovie, že risk je zisk. Nemusí to tak byť vždy, ale bez rizika spravidla žiaden zisk nie je. Neochota riskovať vedie spoločnosť k stagnácii.

Rozdielny prístup k riziku sa premieta aj do verejných politík. V uplynulom roku sme si to bohato vyskúšali pri pandemických opatreniach či očkovaní – odlišný postoj k riziku bol dôležitou líniou polarizácie spoločnosti. Hoci vek nebol exkluzívnym faktorom, určite bol významný.

Technológie sú ďalšou oblasťou, kde sa prejavujú rozdiely medzi mladými a staršími. Nejde len o schopnosť prichádzať s inováciami, o ktorej som písal vyššie, ale aj o odvahu nové riešenia implementovať.

Nekorektný argument s Gretou

Napokon pár slov k nešťastnej Grete Thunbergovej, ktorú v komentári využíva Šimon Sádovský. Po prvé, fakt, že konkrétna mladá osoba neprejavila vhodné kvality na to, aby kladne prispela k správe vecí verejných, neznamená, že mladí v politike nemajú miesto. Po druhé, zdá sa viac než zrejmé, že dianie okolo Grety nie je zďaleka jej dielom, ale ju využívajú iné, staršie a skúsenejšie osoby. Tým sa vraciame k úvodnej poznámke o tom, že vyšší vek negarantuje ani múdrosť, ani charakter.

Politika nie je veda, ktorú treba naštudovať, ale umenie a remeslo, v ktorom sa treba vyučiť. Je, samozrejme, nezmysel zadať učňovi, aby vymaľoval strop Sixtínskej kaplnky, alebo stredoškoláčke, aby vyriešila problém klimatickej zmeny. No aj Michelangelovi niekto miešal farby, vyfarboval jednoduchšie časti obrazov, pozeral pod ruky, a postupne sa učil, ako byť dobrým maliarom. Rozhodne by sme nemali odsudzovať mladých, ktorí nosia chlebíčky a občas sa postavia pred mikrofón.