Slováci patria medzi najväčších koronaskeptikov v Európe

Debaty o tom, ako veľmi nebezpečné je respiračné infekčné ochorenie COVID-19, sa počas šírenia epidémie stali súčasťou každodenného života a rozdelili spoločnosť. Kým jedna časť by najradšej uplatnila povinné očkovanie, tak ďalšia je voči covidu skeptická, nepovažuje ho za takú veľkú hrozbu a má pocit, že lockdowny narobili viac škody ako úžitku. K národom skeptickým voči covidu patria v Európe aj Slováci.

Prieskum, ktorý robila analytická firma YouGov v dvadsiatich európskych krajinách, prináša zaujímavé skutočnosti. V prvom rade ukazuje, že covid, opatrenia proti nemu a debata okolo týchto tém názorovo rozdelili európsku spoločnosť.

Baštou covidových skeptikov je v tomto roku jednoznačne Rumunsko. Takmer polovica (46 %) tamojších obyvateľov si myslí, že zdravotné riziká sú v prípade ochorenia na COVID-19 zveličované. Podobne zmýšľa aj 41 percent Bulharov. Nasledujú Chorváti (38), Gréci (36), Maďari (36), ale aj – a možno trochu prekvapivo – Švajčiari (33).

Ku krajinám, ktorých nemalá časť obyvateľstva verí, že covid nie je až taký nebezpečný ako tvrdia lekári, vedci a zdravotnícke inštitúcie, sa radí aj Slovensko. Zaočkovaných aspoň prvou dávkou štepenia proti covidu je pritom u nás podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) už viac ako 2,3 milióna ľudí, čo je takmer polovica populácie nad 12 rokov.

Slovensko a druhá strana barikády

Čo sa týka počtu covidových skeptikov je Slovensko podľa prieskumu spomedzi dvadsiatky skúmaných krajín v poradí siedme, hneď za Švajčiarskom. Dáta ukazujú, že 32 percent Slovákov sa prikláňa k názoru, že riziká covidu sú zveličené. Tak isto však pandémiu vníma aj rovnaké množstvo Rakúšanov.

Na opačnej strane barikády v tejto časti prieskumu stojí Švédsko, Portugalsko, Taliansko či Španielsko. Vo všetkých týchto krajinách je menej ako pätina populácie toho názoru, že zdravotné riziká covidu sú zveličované. Naopak, viac ako 40 percent Španielov a Portugalcov si myslí, že sú podceňované.

Strednú cestu volia Dáni. Až 65 percent opýtaných v tejto škandinávskej krajine na severe Európy si myslí, že zdravotné riziká covidu sú prezentované správne. Rovnako sa však vyjadrila napríklad aj polovica Maďarov, Rakúšanov, Britov či Írov. Treba dodať, že aj na Slovensku je 46 percent ľudí toho názoru, že riziká covidu sú uvádzané v pravej miere.

Odporcovia lockdownov

Prieskum analytikov z YouGov sa zaoberal aj otázkou, čo si Európania myslia o snahe zastaviť šírenie epidémie covidu pomocou lockdownov.

Z uverejnených dát vyplýva, že tvrdé reštrikčné opatrenia proti šíreniu epidémie tohto respiračného ochorenia najviac prekážali našim južným susedom. Lockdowny spôsobili viac škody ako úžitku podľa 42 percent Maďarov. To je dvakrát viac ako tých, ktorí si myslia opak. Za viac dobré ako zlé, považuje lockdowny len 20 percent maďarských občanov.

Podobne ako Maďari sa k lockdownom stavia väčšina krajín východnej a južnej Európy. Tretina Chorvátov, Bulharov, ale aj Grékov si myslí, že zatvorenie celej spoločnosti v snahe zastaviť šírenie covidu narobilo viac škody ako v skutočnosti pomohlo riešeniu epidémie. Tento postoj je najmä u južanských národov pochopiteľný, keďže lockdowny na mesiace uzavreli hranice a obmedzili cestovanie, čo spôsobilo obrovské straty v cestovnom ruchu, z ktorého tieto krajiny žijú.

V prípade Slovákov sa vyše štvrtina národa (26 %) pozerá na uzatváranie spoločnosti počas epidémie rovnako ako Maďari. Viac je však na Slovensku tých, ktorí si myslia, že lockdowny boli viac prospešné ako škodlivé. Opačná je situácia v susednom Česku, kde 30 percent ľudí považuje lockdowny za viac škodlivé a 26 percent za viac prospešné.

Podobne ako v prípade rizík ochorenia na covid sú voči lockdownom najmenej skeptickí Portugalci a Španieli.

V každej zo skúmaných krajín je však aj významný počet tých, ktorí si myslia, že lockdowny boli rovnako prospešné ako škodlivé. Myslí si to napríklad takmer polovica Rakúšanov (47 %), ale aj 43 percent Švajčiarov či takmer štvrtina Slovákov.