Mikurčík z hotela Carlton: Postavili proti nám kompletný sudcovský, policajný a prokurátorský mafiánsky systém

Erik Mikurčík, spolumajiteľ hotela Carlton, sa štyri roky súdi s Rudolfom Hrubým a Marošom Grundom o podiel v hoteli Carlton, o ktorý ho podľa neho nezákonne pripravili rozhodnutiami súdu. Páni z Esetu postavili proti nám celý systém, vlastne celý skorumpovaný štát, hovorí Mikurčík. Hoci on sám vytláčal partnerov z tohto bratislavského hotela, svoje konanie označuje iba za tvrdé, ale nie za nezákonné.

Vývoj udalostí okolo hotela Carlton podrobne opísal Štandard pred pár dňami. S ponukou na rozhovor sa obrátil na obe strany sporu. Rudolf Hrubý a Maroš Grund na viacnásobné výzvy nereagovali. Neodpovedali ani na položené otázky a ich advokátska kancelária zaslala Štandardu len všeobecné stanovisko, ktoré je zverejnené v závere uvedeného článku. Teraz dáva Štandard priestor Erikovi Mikurčíkovi.

Ako ste sa dostali k projektu Carlton?

Realitám, developmentu a investovaniu sa venujem už dvadsať rokov, zastrešoval som stomiliónové projekty a zastupoval som viacerých veľkých zahraničných investorov a developerov. Založili sme jednu z najväčších realitných kancelárií v bratislavskom regióne.

Už v roku 2009 som identifikoval, že projekt Carlton bude pravdepodobne zadlžený tak, že ho vtedajší majiteľ nebude vedieť sám oddlžiť a bude musieť urobiť radikálny krok. Monitoroval som situáciu. Na prelome rokov 2012 a 2013 sa robil market test, ktorý organizovala financujúca banka Unicredit, keďže úver vtedajších majiteľov sa nesplácal tak, ako sa mal. Neskôr sa mi podarilo cez zahraničné kontakty získať záujem od fondov, ktoré chceli do projektu vstúpiť. Oficiálne som sa prihlásil banke aj Ericovi Assimakopoulosovi, ako majiteľovi, so žiadosťou o prijatie s tým, že mám záujem hotelový komplex kúpiť.

Ako sa však do projektu dostal Rudolf Hrubý a Maroš Grund?

Maroš Grund bol v tom čase môj takmer až kamarát. Boli sme sedem rokov susedia. Vstúpil do mojej spoločnosti v projektoch, ktoré sa celkom dobre rozvíjali. Slovo dalo slovo a ja som mu dal možnosť vstúpiť do tohto projektu tiež. On priviedol pána Hrubého a veľmi rýchlo sme sa dohodli. S tým, že ja budem mať na starosti nadobudnutie, akvizíciu, následný manažment a rozvoj projektu a páni budú finančnými partnermi. Projekt Carlton som si vyhliadol s tým, že z tohto historického diamantu vybrúsim unikátny briliant. Keby ma páni nechali pracovať, tak dnes máme atraktívnu dominantu historického centra so širokou ponukou svetových služieb.

Kde sa to zlomilo?

Do mojej spoločnosti vstúpili v roku 2015. Celý transakčný proces som manažoval ja s manželkou Zuzanou, ktorá je audítorka. Dali sme dokopy due dilligence tím, ktorý sme manažovali. Rokovania či už s bankami, alebo s Ericom som viedol ja a Zuzana. Celý proces kúpy trval približne rok a úspešné nadobudnutie prebehlo v auguste 2016. No dva mesiace po nadobudnutí sa pán Hrubý vyhrotil a prišiel s predstavou, že mňa a Zuzanu chce z projektu vytlačiť, hoci som naplnil všetky dohody. Projekt sa kupoval formou kúpy spoločnosti a starého dlhu od financujúcej banky, teda nie ako nehnuteľnosť. Nadobudli sme teda spoločnosť, ktorá bola významne zadlžená a mala záporné základné imanie. Našou prioritnou úlohou bolo oddlženie a ozdravenie projektu a nový reštart. Pripravovali sme rekonštrukciu. Pán Hrubý ma chcel z projektu dostať von a v tomto smere vyvíjal tlak aj na Maroša Grunda, ktorý ako „prostredník“ bol spočiatku skôr na mojej strane, keďže som svoju časť dohody splnil, a vyhrotenie pána Hrubého vnímal, že nie je fér.  

Na základe čoho ste ale nadobudli dojem, že vás chce vytlačiť z projektu?

Pán Hrubý sa vyjadril ústne, ale aj istými písomnými krokmi. Zároveň to bolo zjavné z jeho správania. So Zuzanou prestal priamo komunikovať.

Išlo o kompetenčný spor o konateľstvo?

Áno a nie. Jednoducho pán Hrubý chcel projekt zrazu vlastniť a riadiť sám. Maroš Grund mu ako dlhodobý partner neprekážal. Argumenty, ktoré predostieral, boli všeobecné, nátlakové až drzé. Typu: „Erik, ty si do toho nič nedal, ty musíš ísť preč.“

Vy ste vlastné financie do projektu naozaj nevložili. 

Každý, kto niekedy nadobúdal projekt, ako je Carlton, si vie predstaviť, čo to investične a nákladovo znamená. Vyhlásenie, že som do projektu, ktorý som najskôr päť rokov pripravoval a následne rok nadobúdal, „nedal nič“ je až smiešne. Ako príklad uvediem, že advokátska kancelária Relevans za úvodné tri roky zastupovania pánov z Esetu v sporoch proti mne zvýšila svoj obrat o 5,5 milióna eur. Tak sa skúste zamyslieť nad tým, čo ma mohla stáť príprava a nadobudnutie projektu, na ktorom som pracoval päť rokov.

Takže jemu zrazu prekážalo, že hoci ste nedodali peniaze, máte rovnaký podiel ako oni?

Veľmi zjednodušene povedané. Ale primárne projekt financovala VÚB banka. Oni dali pôžičku, ktorá sa im musí vrátiť. Ja som do spoločnosti vložil svoju päťročnú prácu, riadenie, vlastné priame a nepriame náklady. Ak by sme skutočne vyhodnotili, kto do spoločnosti čosi dal a kto len požičal a raz si peniaze aj tak vezme naspäť, tak sa to dá interpretovať aj inak. Ja som do projektu vložil aj roky skúseností, množstvo kontaktov a na rozdiel od pánov z Esetu moje vložené investície a ohodnotenie úspechu z nadobudnutia neboli a nie sú viazané v žiadnej návratnej pôžičke.

Keď ste sa vrátili z dovolenky, po tom, ako vaši partneri urobili kroky k vášmu vymazaniu vo firme, mala vás údajne z hotela vyhodiť strážna služba jakšíkovcov, ktorá predtým vykonávala bezpečnostné služby pre hotel. Ako to bolo?

Pred našou spomínanou dovolenkou sme strážnej službe Eagle security, ktorú zazmluvnil ešte Eric Assimacopolous, riadne doručili výpoveď. Keďže predtým sme vyhlásili súťaž na novú bezpečnostnú službu, ktorú vyhrala medzinárodná spoločnosť G4S. Počas našej dovolenky nás páni z Esetu evidentne za silnej účasti pána sudcu Sklenku na hulváta prepísali v obchodnom registri. Reálne nás vygumovali ako konateľov. Porušili spoločenskú zmluvu, do Návrhu na zápis sa „náhodou“ dostal zmanipulovaný dokument a zrejme aj „hackli“ zápisový systém Corwin obchodného registra. Na základe takéhoto bezprecedentného, nezákonného kroku nás z hotela – po našom návrate z dovolenky v nádeji, že im zmluva ostane platná – vyhodila strážna firma Eagle security, ktorú pán Hrubý dokonca neskôr, ako sa dá prečítať v Threeme Mariana Kočnera, ešte posilnil o služby Bonulu. Ako sa dá obhájiť, že jeden spoločník bol ďalšími dvoma vyhodený ozbrojenou SBS z vlastnej firmy, vlastnej kancelárie?

Lenže tomu predchádzal podobný a tiež veľmi tvrdý krok z vašej strany, keď ste poza chrbát partnerov zvýšili základné imanie a podnik agresívnym spôsobom ovládli.

Naše nadobudnutie pocitu, že pán Hrubý nás chce vykopnúť z projektu bolo už dva mesiace po kúpe. Pán Hrubý sa začal prejavovať neštandardne, poza chrbát viedol kľúčových zamestnancov k tomu, aby nás nerešpektovali. Šestnásteho júna 2017, teda takmer rok od nadobudnutia, nám odovzdal oficiálnu pozvánku na valné zhromaždenie, kde mňa a Zuzanu navrhovali odvolať ako konateľov. Zároveň prezentoval plán navýšiť základné imanie a takto nás z projektu vytesniť. Keďže bola pozvánka podpísaná aj Marošom Grundom, bolo mi jasné, že dosiahol svoje. Prezentácia moci pána Hrubého nemala obdoby. Neprekážalo mu, že prezentuje porušenie ústnych, ale aj písomných dohôd, spoločenskej zmluvy a základných pravidiel. Prosto vyhlásil, že „má na to dostatočnú silu“. Týždeň nato som sa s pánmi opäť stretol, aby som im navrhol kompromisné dohody a nové usporiadanie. Tiež som opätovne upozornil, že spoločnosť je v predlžení, keďže má záporné základné imanie a ja s manželkou sme de iure ručili celým svojím majetkom za prípadné konkurzné konanie. Lenže pán Hrubý sa už cítil veľmi silný a ďalšie diskusie už nepripúšťal. Jeho plán bol jasný. Vytesniť nás. Maroš Grund, ľudovo povedané, pozeral už len na ponožky. Nemal som inú možnosť. A keďže mi páni nezaplatili za obchodný podiel pri vstupe do mojej spoločnosti ADS Property, formálne som odstúpil od zmluvy. Doručením sa odstúpenie stáva platné a účinné. Tým pádom som sa 21. júna 2017 stal jediným spoločníkom ADS Property, ktorá vlastnila 100 percent spoločnosti Carlton Property, v ktorej je nehnuteľnosť.

Tá platba za obchodný podiel bola dvetisíc eur, čiže formalita. Oni do projektu vložili 27 miliónov.

Oni 27 miliónov eur požičali, tak ako banka VÚB požičala ešte o niekoľko miliónov viac. Banka nemala zato podiel v projekte, mala záložné právo. Nakoľko jednostranne menili pravidlá hry a nakoľko nezaplatili za podiel, ja som odstúpil. Zaplatenie za podiel pri vstupe pri kúpe obchodného podielu je predsa hlavnou zmluvnou podmienkou. Nakoľko ich postoj voči mne bol v tom čase už nepriateľský, odstúpenie od zmluvy v takejto situácii vnímam ako úplne legitímny krok. Na druhej strane sa na veriteľskej pozícii pánov týmto nič nemenilo.  

Pôsobí to však ako smiešna formalita vzhľadom na investíciu, ktorú do projektu vložili oni.

To je diskutabilné, čo je smiešne vzhľadom na okolnosti, na ktoré som reagoval. Síce som konal tvrdo, ale zákonne. Oni nedodržali dohody a my sme boli v situácii, keď nás pritlačili k múru a musel som sa brániť. Vyzval som ich na dohodu, ponúkol som pánovi Hrubému, že z projektu môže vystúpiť a ja mu vrátim všetky peniaze, ktoré do projektu vložil plus zúročenie, ktoré kopírovalo výnos projektu, čo bolo 5,5 percenta. Odmietol to.

Keďže právoplatnosť odstúpenia nadobúda platnosť a účinnosť doručením a páni potvrdili prevzatie podpísaním doručenky, bolo odstúpenie potvrdené. V súdnych konaniach páni najskôr argumentovali, že som ich podviedol, pretože údajne nedisponovali mojím číslom účtu. Predmetné som však absolútne vyvrátil, keďže Maroš Grund na moje číslo účtu realizoval platby.  

Vravíte, že ste využili svoje možnosti. Prišlo vám však z morálneho hľadiska v poriadku takto sa vyrovnať s partnermi?

Ak hovoríme už o „morálke“, tak sa pýtam ja, či je morálne, že z projektu, do ktorého som ich ja pozval, splnil som svoju časť dohody, že som ho v ťažkej konkurencii vyhral, tak ma o necelé dva mesiace išli vyraziť. Čo v realite aj urobili. Stačí sa dnes pozrieť do obchodného registra. A dokonca s masívnou pomocou štátneho korupčného systému. Za každú cenu. A s krvavými očami, čo dokazuje aj fakt, že nie sú ochotní sadnúť si za rokovací stôl napriek tomu, že som ich už minimálne desaťkrát priamo alebo sprostredkovane vyzval. To je morálne? To je etické podnikanie pánov z Esetu? To je príkladné riešenie konfliktných situácií? A dnes už je zjavné, že páni z Esetu sa radšej ako so mnou dohodli s ľuďmi ako Zoroslav Kollár, Kočner, Sklenka, Kováčik, Slobodník, Vorobjov, pán Výboh. A to je morálne? Toto ale nikto nehovorí.

Rozsudky nižších súdov im dávali za pravdu, že vaši partneri nemali vedomosť o zvýšení základného imania, cez ktoré ste ovládli firmu, a konštatujú, že ste nekonali v záujme všetkých majiteľov.

V prvom rade pri následnom navyšovaní základného imania páni už neboli spoločníkmi spoločnosti, keďže som z dôvodu nezaplatenia za podiel odstúpil od zmluvy o predaji obchodných podielov. V druhom rade – rozsudky, ktoré nižšie súdy realizovali, sa odvolávali práve na rozsudok sudkyne Ondriášovej, ktorý aktuálne Najvyšší súd v celom rozsahu zrušil ako nezákonný. Najvyšší súd navyše konštatoval, že boli porušené moje práva na spravodlivý proces.

No vrátil prípad na začiatok, o ich podieloch sa ešte bude rozhodovať.

Najvyšší súd rozhodol, že rozhodnutie okresného súdu Bratislava 1, sudkyne Márii Ondriášovej, o výmaze môjho 92-percentného podielu v Carlton Property je protiprávne, zrušuje sa a môj podiel musí súd zapísať naspäť. Podľa Threemy Mariana Kočnera predmetné rozhodnutie na okresnom súde korupčne ovplyvňoval Vladimír Sklenka a zjavne aj v súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti za ministrovania a priamej asistencie pani bývalej ministerky Lucie Žitňanskej. Čiže ich zrušením sa dostávame do stavu pred 14. júlom 2017, teda pred ich navyšovaním vlastníckych podielov a ich prepisov konateľov Carlton Property.

Vo veci však bude ešte rozhodovať okresný súd.

Z predmetného opäť vyplýva, že bez môjho písomného súhlasu nemohla nastať ani zmena konateľov v Carlton Property. Inak, prepis konateľov v tejto spoločnosti sa, s prepáčením, nedá nazvať inak ako hulvátstvo prvého stupňa, ktoré nemá obdoby, a v 21. storočí v krajine EÚ ide o absolútne dno, aké si asi nikto nevie predstaviť. Nehovoriac o tom, že dodnes je predmetné konanie okresného súdu, ako aj pánov Hrubého a Grunda za účasti ich vtedajšej právnej kancelárie SKlegal v tomto smere bez postihu. Toto konanie sa dá prirovnať k tomu, akoby váš byt predal sused s tým, že do katastra nehnuteľností vloží návrh na vklad, ku ktorému priloží kópiu zmanipulovaného, nepravdivého, nekompletného, ceruzkou podpísaného Listu vlastníctva v papierovej forme a úradník na katastri nepreverí, či údaje na takomto Liste vlastníctva korešpondujú s aktuálnym stavom, ktoré má kataster vo svojom vlastnom systéme.

Aktuálne sme dostali ďalšie pozitívne rozhodnutie z kraja, ktoré paralelne zrušilo ich navyšovanie základného imania v Carlton Property. Čiže de jure aktuálne som 92-percentný spoločník Carlton Property ja a čakám, kedy to obchodný register zapíše. Verím, že v čase „post Sklenku“ mi už nebudú robiť prieťahy a nebudú mi naďalej upierať právo na spravodlivý proces, ako to konštatoval aj Najvyšší súd vo svojom uznesení a aktuálne aj kraj vo svojom rozsudku. Toto právo na spravodlivý proces mi bolo a je upierané naprieč všetkými zložkami štátneho aparátu.

Súdy však budú opäť rozhodovať o tom, či ste aj vy konali zákonne, keď ste ovládli firmu cez valné zhromaždenie, ktoré spochybňujú.

Navýšenie základného imania prebehlo ešte v júni 2017, keď prebiehali naše spory. Zmeny iniciované mnou zapísala, ako som už spomínal, pani sudkyňa Ondriášová. Zapísala ho zápisovým konaním, ktoré oni napadli v konaní opäť u tej istej sudkyne Ondriašovej, ktorá v rozpore so svojím predchádzajúcim konaním mi rozsudkom – ktorý je dnes zrušený Najvyšším súdom – po zvláštnom pojednávaní podiel vzala a zároveň de facto legitimovala nehorázny prepis konateľov spoločnosti.

Aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu znamená, že celý čas, teda už piaty rok, Carlton ovládajú neoprávnené osoby, ktoré sa stali „konateľmi“ podvodným zápisom na obchodnom registri. Moju spoločnosť zastupujú na súdoch proti mne a zároveň z účtovných závierok sme zistili, že z peňazí Carltonu minuli už takmer dva milióny eur na právne a iné poradenstvo proti mne, proti skutočnému majiteľovi. V súčasnosti je pri skutku „prepis konateľov“ začaté trestné konanie vo veci.

Ako ste vedeli, že počas súdu do kancelárie sudkyne Ondriašovej prišiel Sklenka a niekto z ministerstva? To vám povedali niekde na sekretariáte?

Predmetné kolovalo na súde, a teda po meste. Taktiež túto informáciu prezentuje vo svojej výpovedi v Búrke aj kajúcnička pani Repáková a kajúcnik pán Sklenka. Bratislava je malá. V lete 2017 a na jeseň bola kauza Carlton na súde najväčšia kauza, rozprávalo sa o tom v celej právnej obci.

Najvyšší súd zrušil výmaz môjho podielu, ktorý sa musí zapísať naspäť. Čiže do nového rozhodnutia by to takto malo byť. Oni ma o podiel pripravili de facto jedným zmanipulovaným primitívnym zápisovým konaním na súde. 

Oni však, ľudovo povedané, chcú dnes naspäť svoje dve tretiny.

Prečo mi to osobne nepovedia? (smiech) Čo vlastne chcú títo páni dnes, nie je jasné. Mne sa zdá, že nás chcú dostať za každú cenu za mreže, aby nás umlčali a aby tým zakryli vlastné protiprávne, korupčné a podvodné konanie. Prízvukujem, Najvyšší súd konštatoval, že ja som ako konateľ nekonal protizákonne, lebo som v tom čase bol na takýto krok oprávnený. Ten aspekt je ale širší. Sudkyňa Ondriašová ma najskôr v zápisovom konaní ako spoločníka spoločnosti zapísala a krátko nato – všetko nasvedčuje tomu, že silne externe ovplyvnená – rozhodla o výmaze podielu a následne legitimovala podvodný prepis konateľov spoločnosti. Možno aj toto bol pravý dôvod jej arbitrárneho rozhodnutia o výmaze môjho podielu. Pričom podľa mňa mala ona sama povinnosť podať trestné oznámenie na uskutočnenie neoprávneného prepisu konateľov po tom, ako zistila, k akej nehoráznej machinácii došlo.

Vám to ale prišlo férové, že partnerov, čo do projektu vložili 27 miliónov eur, ste vy vyradili na základe formálnej dvojtisícovej sumy, ktorú nezaplatili?

Ešte raz – je férové vykopnúť z projektu niekoho, kto vás do projektu pozval? Veď aj pri startupoch to býva tak, že máte investorov, ktorí vstúpia do projektu a spoločne ho následne rozvíjajú, ale nevytlačia pôvodného majiteľa, hoci ten do toho nevložil „investorské“ peniaze, ale „iba“ svoj projekt. My sme boli podľa dohody rovnocennými partnermi. Následne sa jeden z partnerov rozhodol, že ma z projektu vykopne, pričom jasne deklaroval, že to urobí silovými metódami, využije svoj vplyv – finančný, mediálny aj mocenský. Ja som mohol použiť iba tie karty, ktoré som mal. Akékoľvek dohody preto medzi nami padli. A keďže mi páni z Esetu nezaplatili za podiel, tak som mal úplne legitímne právo odstúpiť od zmluvy. 

Ale oni vložili desiatky miliónov do projektu, kde ste vy milióny nevkladali…

Pán redaktor, ja som vám naznačil, aký bol môj vklad pri získaní projektu. A znova, ja som svoj vklad nemal nijako preklopený do formy pôžičky. Ja som dokonca nemal ani žiadny plat po nadobudnutí projektu, a pritom som projekt rok manažoval na dennej báze. Bol som spoločníkom a konateľom, tak ako sme sa pri ich vstupe do projektu dohodli.

Páni sa proti mne spojili, vyhrotili a deklarovali moje vytlačenie z projektu, do ktorého som ich prizval. Následne po mojom odstúpení stratili podiel v spoločnosti. Ich veriteľská pozícia ostala však nezmenená. Zároveň som pánovi Hrubému ponúkol vyplatenie jeho pôžičiek. Oni spoločnosti nič nedarovali. Oni našej, vtedy spoločnej, spoločnosti peniaze požičali.

Pod podmienkou, že sa stanú dvojtretinovými spolumajiteľmi, bez toho by do hotela asi nevstúpili, čiže je pochopiteľné, že keď sa zrazu ocitli bez podielov, bránili sa. Akokoľvek, vaša ponuka zmieru, ktorú ste im teraz ponúkli, ráta aj s návratom do pôvodných tretinových pozícii, alebo rátate iba s tým, že ich chcete vyplatiť? 

Pozrite, vyhrotil sa pán Hrubý, a to veľmi agresívne, až závadovo, nie ja. Vždy som ponúkal okrúhly stôl. Keď to nešlo, žiadal som o mediátorstvo aj pánov Trnku, Pašku aj Zajaca. Namiesto toho, aby niečo urobili a ochránili tým aj reputáciu vlastnej spoločnosti, ktorá je týmto sporom poškodená, radšej vydali spoločné vyhlásenie vo svojom vlastnom Denníku N. Vo vyhlásení tlačili na naše trestnoprávne stíhanie, napriek tomu, že ide o obchodný spor. Minimálne z mojej strany je to obchodný, dokonca osobný spor, kde som postupoval prostriedkami, ktoré síce boli, dajme tomu, tvrdé a na hrane, ale určite nie nezákonné. To protistrana o svojom konaní určite povedať nemôže.

Vy ste mali možnosť ich vyplatiť?

Áno, mal som možnosť ich vtedy vyplatiť. Teraz po štyroch rokoch je situácia diametrálne iná, pandémia ovplyvnila hospitality biznis. Fondy, ktoré boli vtedy ochotné vstúpiť do projektu, už dnes nemusia. Premrhali sme jedinečnú príležitosť vymeniť hotelového operátora ešte s predpandemickými podmienkami. A to som mal vyrokované bezkonkurenčné, na našom trhu nevídané podmienky s medzinárodným operátorom.

Vy ste v tejto veci kontaktovali Mariana Kočnera. Žiadali ste ho o pomoc v tomto spore?

Nie. Stretli sme sa náhodne. Išlo o silvestrovskú oslavu, ktorú za rodinu organizovala manželkina teta. Chodieva často na Donovaly a keďže má psa, šli sme do hotela, kde môže byť aj pes – Šport hotel Mariana Kočnera. Vtedy som ani neriešil, že mu patrí. Bol som tam s celou širšou rodinou. Počas hotelovej silvestrovskej zábavy blízko nás sedel sám hostiteľ Marian Kočner, dokonca aj s rodinou Počiatkovcov.

Po polnoci sa štrngalo a ja som následne absolvoval neformálny rozhovor s Marianom Kočnerom, keďže sme tam boli predstavení. Povedal som mu, že neviem, prečo nás média spájajú v kauze Carlton. Ako vieme z Threemy, pán Kočner bol už v tejto chvíli v kauze značne zorientovaný a vyjadril sa spôsobom, že proti nemu idú tí istí ľudia na prokuratúre ako proti mne.

Teda on otvoril túto tému a tváril sa, že je na vašej strane?

Marian Kočner mi poskytol niekoľko cenných informácií, ktoré mi zapadali do našich analýz. Okrem toho som získal aj informácie, ktoré boli pre mňa nové. Napríklad mi povedal, že podľa jeho informácií naše stíhanie neorganizoval Norbert Bödör, ako som si dovtedy myslel, ale mladý Výboh. Taktiež, že po mne ide s krvavými očami prokurátor Šufliarsky. A keď som mu povedal, že v mojom prípade zlyhal zápisový systém Corwin, povedal mi, že Corwin vie ovplyvňovať Zoroslav Kollár, pričom firma na neho prepojená ho mala aj vyvíjať. Zoroslav Kollár je dnes obchodný partner pána Hrubého v Slovakia Ringu a Threema hovorí, že je partnerom na stretávanie sa so sudkyňami u pána Alexandra Kadelu z právnickej firmy Relevans. [Kadela túto informáciu pre médiá poprel, pozn. red.]

Takisto sa podľa našich informácií mal na súde so Sklenkom a sudkyňou Ondriašovou stretnúť aj človek z ministerstva podriadený ministerke Žitňanskej. Ondriašová vtedy počas prestávky dostala inštrukcie, aby rozhodla v prospech „eseťákov“. Mali sme echo z viacerých zdrojov, že ju tam čakal Sklenka s niekým z ministerstva, ale nevedeli sme, kto to je. Až Marián Kočner mi ho pomenoval.

Neskôr som si s Marianom Kočnerom vymenil do desať správ cez Threemu – dokonca som pre políciu za seba potvrdzoval, že Threema v tejto časti je autentická, ale nikdy som sa s ním potom osobne nestretol, ani netelefonoval.

Obsahom tej komunikácie teda neboli pokusy získať na pomoc Kočnera?

Ak myslíte, že som sa o niečo snažil, je tam len to, že som si chcel verifikovať meno pána Butka, tak mi ho pripomenul. A taktiež mi napísal, že Pastieriková [sudkyňa Krajského súdu Bratislava, pozn. red.] rovná sa Zoro. 

V Threeme je jasne vidieť, že moje stretnutie s Kočnerom bolo jednak náhodné a zároveň Kočner už dávno predtým riešil našu kauzu pre protistranu, jednak cez Sklenku na súde, a jednak cez orgány činné v trestnom konaní. V Threeme ju riešil s viacerými osobami, ako sú pani Jankovská, kajúcnička Repáková, kajúcnik Sklenka, pán Bödör, Marek Para. Dnes mi je jasné, že bol zjavne niekoľko krokov predo mnou. A keďže, ako je dokázané, už predtým absolvoval stretnutie u seba vo Weltene – golfovom rezorte priamo aj s pánom Hrubým, a to na Hrubého vyžiadanie, pričom stretnutie ohľadom Carltonu organizoval aj automobilový pretekár Konôpka, Kočner vedel o mne a aj o prípade a jeho zákulisí zjavne podstatne viac. 

V Threeme sa píše, že vám odporučil kontaktovať Mareka Paru. Vy ste ho kontaktovali?

Áno, bol to právnik, ktorý pôsobí v tomto prostredí, stretol som sa s ním, ale nakoniec sme sa nedohodli na zastupovaní.

A nevedeli ste, čo je zač Marek Para?

A čo je pán Marek Para zač? Veď ide o renomovaného advokáta. Aj moja právna zástupkyňa pani Mišíková s ním spolupracovala. A z pohľadu roku 2017, čo ste napríklad vy vedeli o pánovi Parovi? Podnikám v realitách dvadsať rokov, som absolventom MBA v Berlíne, členom generálnej rady Združenia podnikateľov Slovenska, do stretu so súdnictvom a prokuratúrou som až do vypuknutia kauzy Carlton neprišiel. To, čo s manželkou a s rodinou zažívame na vlastnej koži od roku 2017, sa nedá nazvať inak ako justičná, policajná a prokurátorská mafia v priamom prenose. To, čo sme zažívali v roku 2017 prednostne na okresnom a krajskom súde v Bratislave a následne na polícii a prokuratúre, nebolo normálne. Riešili sme situáciu s rôznymi advokátmi. Každá rada bola dobrá. Až kým som sa nezorientoval v tom, že na našom prípade robila „bödörovská“ vetva Gašpar, Krajmer, Slobodník, Vorobjov, Kováčik, Šufliarsky. Táto skupina zjavne zabezpečila našu trestnoprávnu šikanu. Stretol som sa vtedy s „iks“ právnikmi, so silnými menami aj slabšími, a každý, kto mi vtedy vedel poradiť, bol v tom čase pre mňa vítaný. Bojovali sme. A teraz je tu prvé ohnivko, že sa Najvyšší súd konečne postavil tejto „eseťáckej“ gloriole, tejto sile a dokázal pomenovať veci pravým menom. Najvyšší súd uzná možno päť percent mimoriadnych dovolaní a naše uznal.

Marian Kočner píše v Threeme, že na jeho popud vás Para poslal, ehm, „niekam“.

Tak to tvrdí Marian Kočner. Naše rozhodnutie aj po porade s pani Evou Mišíkovou, ktorá ma od začiatku prípadu zastupuje, bolo, že pána Paru, ako podporu do nášho tímu, nepriberieme.  

Naozaj ste nevedeli o tom, že aj Kočner má kontakty na súdy a vie ovplyvniť súdne rozhodnutia na spôsob justičnej mafie, že má kontakty typu Sklenka a podobne?

O tom som netušil. Vedel som, že Marian Kočner je podnikateľ, ktorý si vie na Slovensku všeličo zabezpečiť a vie sa pohybovať v kruhoch vysokej politiky, kde má známych, a takto som ho vnímal. Podnikateľ, ktorý si našiel svoju cestu, ako si čo-to vyboxovať. To, že korupcia na súdoch a v orgánoch činných v trestnom konaní je v takých obludných rozmeroch a on z toho veľkú časť manažuje, napríklad, že Sasinkova je pod kontrolou a NAKA ide na plné obrátky proti Mikurčíkovi, sme nevedeli čítať. To sa postupne odhaľuje.

Sklenka tvrdí, že aj jeho ste sa snažili ovplyvňovať.

To je nezmysel. Sklenka je kajúcnik, ktorý zapadá do vyjadrenia pána premiéra Hegera po stretnutí desiatky mocných v SIS, že sú tu manipulácie s konaniami a výpoveďami kajúcnikov. Medzi Kočnerom a Sklenkom je v Threeme asi 400 správ ku kauze Carlton, ktoré sú o tom, ako Sklenka organizuje konania proti mne, ako na dennej báze informuje Kočnera, čo sa v tomto prípade deje, má informácie aj z neoprávnených lustrácií, lebo spomína moju nevlastnú dcéru, ktorá sa nevolá ani po mne a ani po manželke. V prebiehajúcich výsluchoch pán Sklenka všetko zapiera, zázračne sa na nič nepamätá a vyšetrovatelia sa s jeho slabou pamäťou uspokoja. Dovolím si tvrdiť, že orgány činné v trestnom konaní úmyselne ovplyvňujú a kryjú korupčnú trestnú činnosť voči mne, Sklenkovu nevynímajúc.

Vieme o obžalobe Dušana Kováčika, ale ako s vami súvisia tí ostatní, ktorých spomínate z „bödörovskej“ vetvy?

Páni z Esetu pod vedením svojej pôvodnej právnickej kancelárie SKlegal, ktorá zabezpečovala aj neoprávnené prepisy na obchodnom registri, podali najskôr trestné oznámenie na nás – mňa a Zuzanu – na Generálnu prokuratúru v lete 2017. Tá nekonala zrejme, ako si želali, tak prešli do advokátskej kancelárie AK Relevans, ktorá podľa Threemy zákulisne kooperuje so Zoroslavom Kollárom. Najmä ich riadiaci partner Alexander Kadela. Identické trestné oznámenie následne podávajú do rúk Bernarda Slobodníka, riaditeľa finančného úseku finančného oddelenia na NAKA, v súčasnosti kajúcnika, čo bolo veľmi neštandardné. Následne bol expresne pridelený vyšetrovateľ, ktorý je z Nitry. Oznámenie dali priamo na vedomie prezidentovi Policajného zboru Tiborovi Gašparovi a pánovi Kováčikovi. Následne vychádza článok v Denníku N, kde spoločníci Esetu svorne vydávajú vyhlásenie, že v kauze Carlton nejde o obchodný spor, ale je to pokus o podvod, a dúfajú, že štátne inštitúcie budú chrániť slušných ľudí. V tom čase na nás bolo expresne rýchlo vznesené obvinenie. A v tom období si pán Dušan Kováčik na svoj účet v Slovenskej sporiteľni vložil 204-tisíc eur, a to tak, že dozorovému prokurátorovi zobral spis dňa 21. mája 2020 na jeden deň, prečítal 1 300 strán spisu a v ten istý deň podal 25 strán svojej obžalobnej prvotiny. My sme presvedčení, že išlo o úplatok za naše expresné obvinenie. Slobodník je silne spájaný s Marianom Kočnerom, pre ktorého vybavoval mnoho vecí na polícii. Ten takisto záhadne nevypovedá, ako to bolo s obvinením v Cartlone. V čase, keď bol jeho advokátom Daniel Lipšic.

Čo sa v tom čase dialo na NAKA?

Vyšetrovateľ nepočkal a uprel právo mojej manželke na záverečné naštudovanie spisu. Zároveň zdržiaval, aby následne aj tak odstúpil naše trestné oznámenie – podvodný prepis konateľov spoločnosti. Zbalil spis a Kováčik podal obžalobu. Čo primalo Dušana Kováčika siahnuť práve do nášho prípadu? Vo svojej kariére predsa nepodal žiadnu obžalobu. Akú mal Kováčik motiváciu, aby zasiahol do sporu súkromných osôb v súkromnej spoločnosti? Do ekonomickej témy, keď sa sám o sebe vyjadroval, že ekonomike vôbec nerozumie? Ako svojej prvej a jedinej obžaloby? Prokurátor Špirko sa neformálne nechal počuť, že on to na obžalobu ani nevidel, keď videl naše argumenty. Spis mu bol však odňatý Kováčikom spôsobom, ktorý dodnes nie je známy. Kováčik mal síce právomoc vec odňať, ale v takomto prípade musí odňatie spisu riadne zdôvodniť. Žiadne zdôvodnenie však neexistuje. A Kováčik odnímal spis inému dozorovému prokurátorovi dvakrát. Páni z Esetu postavili proti nám celý systém, vlastne celý skorumpovaný štát.

Čo sa deje s vašimi podaniami dnes?

Ešte v rokoch 2017 – 2018 sme podali prvú sadu našich trestných oznámení. Pod „bödörovským“ vedením orgány činné v trestnom konaní všetky naše podania kompletne zamietli. Ten systém, ktorý tam bol a ktorý sa dnes postupne odhaľuje a pomenúva pravým menom, dokázal všetko voči „eseťákom“ a im posluhovačom zamietnuť.

Po čiastočnom očisťovaní štátu, ku ktorému došlo po vražde Jána Kuciaka a keď vybuchla Threema, sme podali v rokoch 2019 a 2020 druhú sadu trestných oznámení. Asi polovicu zamietli a v tej druhej polovici sa buď naťahuje vyšetrovanie, alebo je ticho. Trestné oznámenie na podvodný prepis konateľov sme podali pred rokom a pol. Vypočutí boli sudcovia Lintner, Buľubášová a Praženková, ktorí s tým ale nemajú nič spoločné. Dodnes tam nie je ani obvinenie. Skutok policajt nevyšetruje, všetky jeho úkony sa dajú označiť ako vyviňovanie zodpovedných.

Podobne to vyzerá s prokurátorom Bystríkom Palovičom, ktorý po tom, ako sám nariadil naše obvinenie, prišiel ku mne do kancelárie a vypýtal si 100-tisíc eur ako úplatok za zastavenie stíhania. Palovič označil osoby, ktoré neformálne nariadili naše stíhanie, ako „osoby zhora“, ku ktorým patrí „Šuflík“ a Kováčik.  

Páni z Esetu uprednostnili nezmyselný boj pred racionálnou dohodou. Dokazovanie si ega v štýle, ako nám pán Hrubý napísal, že nám ukáže, s kým sme si začali. Svojím nenásytným prístupom likviduje mňa, celú moju rodinu a traumatizuje už piaty rok celú spoločnosť. Do tejto vojny vtiahol mnohých, ktorí sa s vidinou neurčitého prospechu pošpinili. Niektorí z nich sú dnes už za mrežami, iní prišli o taláre a tí ostatní sa nie a nie poučiť, že peniaze nie sú všetko.