Erik Mikurčík, spolumajiteľ hotela Carlton, sa štyri roky súdi s Rudolfom Hrubým a Marošom Grundom o podiel v hoteli Carlton, o ktorý ho podľa neho nezákonne pripravili rozhodnutiami súdu. Páni z Esetu postavili proti nám celý systém, vlastne celý skorumpovaný štát, hovorí Mikurčík. Hoci on sám vytláčal partnerov z tohto bratislavského hotela, svoje konanie označuje iba za tvrdé, ale nie za nezákonné.

Vývoj udalostí okolo hotela Carlton podrobne opísal Štandard pred pár dňami. S ponukou na rozhovor sa obrátil na obe strany sporu. Rudolf Hrubý a Maroš Grund na viacnásobné výzvy nereagovali. Neodpovedali ani na položené otázky a ich advokátska kancelária zaslala Štandardu len všeobecné stanovisko, ktoré je zverejnené v závere uvedeného článku. Teraz dáva Štandard priestor Erikovi Mikurčíkovi.

Ako ste sa dostali k projektu Carlton?

Realitám, developmentu a investovaniu sa venujem už dvadsať rokov, zastrešoval som stomiliónové projekty a zastupoval som viacerých veľkých zahraničných investorov a developerov. Založili sme jednu z najväčších realitných kancelárií v bratislavskom regióne.

Už v roku 2009 som identifikoval, že projekt Carlton bude pravdepodobne zadlžený tak, že ho vtedajší majiteľ nebude vedieť sám oddlžiť a bude musieť urobiť radikálny krok. Monitoroval som situáciu. Na prelome rokov 2012 a 2013 sa robil market test, ktorý organizovala financujúca banka Unicredit, keďže úver vtedajších majiteľov sa nesplácal tak, ako sa mal. Neskôr sa mi podarilo cez zahraničné kontakty získať záujem od fondov, ktoré chceli do projektu vstúpiť. Oficiálne som sa prihlásil banke aj Ericovi Assimakopoulosovi, ako majiteľovi, so žiadosťou o prijatie s tým, že mám záujem hotelový komplex kúpiť.

Ako sa však do projektu dostal Rudolf Hrubý a Maroš Grund?

Maroš Grund bol v tom čase môj takmer až kamarát. Boli sme sedem rokov susedia. Vstúpil do mojej spoločnosti v projektoch, ktoré sa celkom dobre rozvíjali. Slovo dalo slovo a ja som mu dal možnosť vstúpiť do tohto projektu tiež. On priviedol pána Hrubého a veľmi rýchlo sme sa dohodli. S tým, že ja budem mať na starosti nadobudnutie, akvizíciu, následný manažment a rozvoj projektu a páni budú finančnými partnermi. Projekt Carlton som si vyhliadol s tým, že z tohto historického diamantu vybrúsim unikátny briliant. Keby ma páni nechali pracovať, tak dnes máme atraktívnu dominantu historického centra so širokou ponukou svetových služieb.

Kde sa to zlomilo?

Do mojej spoločnosti vstúpili v roku 2015. Celý transakčný proces som manažoval ja s manželkou Zuzanou, ktorá je audítorka. Dali sme dokopy due dilligence tím, ktorý sme manažovali. Rokovania či už s bankami, alebo s Ericom som viedol ja a Zuzana. Celý proces kúpy trval približne rok a úspešné nadobudnutie prebehlo v auguste 2016. No dva mesiace po nadobudnutí sa pán Hrubý vyhrotil a prišiel s predstavou, že mňa a Zuzanu chce z projektu vytlačiť, hoci som naplnil všetky dohody. Projekt sa kupoval formou kúpy spoločnosti a starého dlhu od financujúcej banky, teda nie ako nehnuteľnosť. Nadobudli sme teda spoločnosť, ktorá bola významne zadlžená a mala záporné základné imanie. Našou prioritnou úlohou bolo oddlženie a ozdravenie projektu a nový reštart. Pripravovali sme rekonštrukciu. Pán Hrubý ma chcel z projektu dostať von a v tomto smere vyvíjal tlak aj na Maroša Grunda, ktorý ako „prostredník“ bol spočiatku skôr na mojej strane, keďže som svoju časť dohody splnil, a vyhrotenie pána Hrubého vnímal, že nie je fér.  

Erik Mikurčík (vľavo) a Maroš Grund ešte keď spolupracovali. Foto: archív E. Mikurčíka

Na základe čoho ste ale nadobudli dojem, že vás chce vytlačiť z projektu?

Pán Hrubý sa vyjadril ústne, ale aj istými písomnými krokmi. Zároveň to bolo zjavné z jeho správania. So Zuzanou prestal priamo komunikovať.

Išlo o kompetenčný spor o konateľstvo?

Áno a nie. Jednoducho pán Hrubý chcel projekt zrazu vlastniť a riadiť sám. Maroš Grund mu ako dlhodobý partner neprekážal. Argumenty, ktoré predostieral, boli všeobecné, nátlakové až drzé. Typu: „Erik, ty si do toho nič nedal, ty musíš ísť preč.“

Vy ste vlastné financie do projektu naozaj nevložili. 

Každý, kto niekedy nadobúdal projekt, ako je Carlton, si vie predstaviť, čo to investične a nákladovo znamená. Vyhlásenie, že som do projektu, ktorý som najskôr päť rokov pripravoval a následne rok nadobúdal, „nedal nič“ je až smiešne. Ako príklad uvediem, že advokátska kancelária Relevans za úvodné tri roky zastupovania pánov z Esetu v sporoch proti mne zvýšila svoj obrat o 5,5 milióna eur. Tak sa skúste zamyslieť nad tým, čo ma mohla stáť príprava a nadobudnutie projektu, na ktorom som pracoval päť rokov.

Takže jemu zrazu prekážalo, že hoci ste nedodali peniaze, máte rovnaký podiel ako oni?

Veľmi zjednodušene povedané. Ale primárne projekt financovala VÚB banka. Oni dali pôžičku, ktorá sa im musí vrátiť. Ja som do spoločnosti vložil svoju päťročnú prácu, riadenie, vlastné priame a nepriame náklady. Ak by sme skutočne vyhodnotili, kto do spoločnosti čosi dal a kto len požičal a raz si peniaze aj tak vezme naspäť, tak sa to dá interpretovať aj inak. Ja som do projektu vložil aj roky skúseností, množstvo kontaktov a na rozdiel od pánov z Esetu moje vložené investície a ohodnotenie úspechu z nadobudnutia neboli a nie sú viazané v žiadnej návratnej pôžičke.

Keď ste sa vrátili z dovolenky, po tom, ako vaši partneri urobili kroky k vášmu vymazaniu vo firme, mala vás údajne z hotela vyhodiť strážna služba jakšíkovcov, ktorá predtým vykonávala bezpečnostné služby pre hotel. Ako to bolo?

Pred našou spomínanou dovolenkou sme strážnej službe Eagle security, ktorú zazmluvnil ešte Eric Assimacopolous, riadne doručili výpoveď. Keďže predtým sme vyhlásili súťaž na novú bezpečnostnú službu, ktorú vyhrala medzinárodná spoločnosť G4S. Počas našej dovolenky nás páni z Esetu evidentne za silnej účasti pána sudcu Sklenku na hulváta prepísali v obchodnom registri. Reálne nás vygumovali ako konateľov. Porušili spoločenskú zmluvu, do Návrhu na zápis sa „náhodou“ dostal zmanipulovaný dokument a zrejme aj "hackli" zápisový systém Corwin obchodného registra. Na základe takéhoto bezprecedentného, nezákonného kroku nás z hotela – po našom návrate z dovolenky v nádeji, že im zmluva ostane platná – vyhodila strážna firma Eagle security, ktorú pán Hrubý dokonca neskôr, ako sa dá prečítať v Threeme Mariana Kočnera, ešte posilnil o služby Bonulu. Ako sa dá obhájiť, že jeden spoločník bol ďalšími dvoma vyhodený ozbrojenou SBS z vlastnej firmy, vlastnej kancelárie?

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.