Keď ide o Poľsko, Európsky parlament páli zo všetkých hlavní. Opiera sa pritom o prekvapivých spojencov.
Čitateľ si možno pomyslí, že v nadpise článku došlo k výpadku slovíčka. Snáď úderná päsť proti progresivizmu, nie? Nuž, nie. Nadpis je v poriadku. Hneď sa o tom presvedčíme.
V októbri poľský ústavný súd rozhodol, že vykonávané potraty nenarodených detí, ktorým bola stanovená diagnóza poškodenia (predstavte si napríklad deti s Downovým syndrómom), sú protiústavné. Odsudzujúca reakcia Európskeho parlamentu sa dala čakať. Prišla ešte v tom istom mesiaci, 26. novembra, keď Európsky parlament odsúhlasil protipoľskú rezolúciu.
Protipoľská rezolúcia je manifest progresivizmu
Európsky parlament v rezolúcii dôrazne odsúdil verdikt poľského súdu. Verdikt je dôkazom kolapsu právneho štátu v Poľsku, hovorí. A nemyslite si, že rezolúcia je iba za obnovenie potratov plodov s poškodením. Nie, rezolúcia žiada, aby v celej EÚ sexuálne a reprodukčné práva boli zaručené tým, že do budúcej stratégie EÚ v oblasti zdravia sa zahrnie právo na umelé prerušenie tehotenstva. Žiada EÚ, aby financovala potraty, ktoré poľské ženy podstúpia v zahraničí.
A nehovorí iba o potratoch. Keď ide o Poľsko, Európsky parlament páli zo všetkých hlavní. Zdôrazňuje potrebu zavedenia sexuálnej výchovy. Znepokojuje ho využívanie výhrady vo svedomí. Viete, o čo ide. Keď sa poľskí lekári, zdravotné sestry, farmaceuti odmietajú podieľať na zabíjaní nenarodených, Európsky parlament je tým znepokojený.
A, samozrejme, europarlament „dôrazne odsudzuje nedávne rozhodnutie poľského ministra spravodlivosti oficiálne začať s odstúpením Poľska od Istanbulského dohovoru“ a žiada aj okamžitú ratifikáciu Istanbulského dohovoru na úrovni EÚ.
Rezolúcia obsahuje absurdné a lživé tvrdenie, že v Poľsku je obmedzený pohyb LGBT osôb. Toto obmedzene mali spôsobiť niektoré regionálne a obecné zastupiteľstvá tým, že vyhlásili svoje regióny a obce za územia bez LGBT ideológie. To samozrejme ideológovia LGBT okamžite prehlásili za zákaz pohybu osôb s inou sexuálnou orientáciou.
Rezolúcia Európskeho parlamentu je manifestom progresivizmu. A prešla masívnou väčšinou. Za hlasovalo 455 poslancov, proti 145, zdržalo sa 71. Isteže všetci tí socialisti zo Skupiny progresívnych socialistov a demokratov, zelení, ktorí majú kluby dva, liberáli zo Skupiny Renew hlasovali za. Ale to by na takú veľkú väčšinu nestačilo.
Ako hlasovali kresťanskí demokrati? Predsa ZA
Najväčší poslanecký klub v EP má EPP, teda Európska ľudová strana. Jeho oficiálny názov je Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanskí demokrati). V poslaneckom klube EPP je 187 poslancov, ktorí boli zvolení za 46 rôznych strán v členských štátoch EÚ. Z nich trinásť má v názve priamo slovo „kresťanský“. Ako hlasovali?
Pohodlná väčšina, 96 poslancov, hlasovala za rezolúciu. Proti bolo 33, zdržalo sa 34. Väčšina z klubu EPP, ktorý má vo svojom názve stále v zátvorke napísané „Kresťanskí demokrati“ hlasovala za fanatickú, progresivistickú, protikresťanskú rezolúciu, ktorá obsahuje hoaxy. Spomedzi všetkých siedmich klubov klub EPP dodal druhý najväčší počet hlasov, hneď po socialistoch, ktorí hlasovali jednotne za. Hlasovali proti Poľsku, ktoré heroicky vzdorovalo komunizmu, a iba si chce v zjednotenej Európe, o ktorú sa zaslúžilo vari najviac zo všetkých bývalých štátov sovietskeho tábora, udržať svoju kresťanskú kultúru.
Ako hlasovali strany s „káčkom“ v názve?
Pozrime sa, ako hlasovali strany EPP, ktoré majú v názve priamo slovo „kresťanský“. Je ich trinásť. Z toho päť je z krajín bývalého východného sovietskeho bloku, je to slovenské KDH, česká KDU-ČSL, slovinská, litovská a maďarská kresťanská demokracia. Slováci a Česi hlasovali všetci proti, maďarský kresťanský demokrat z KDNP Hölvényi pôsobí v rámci Fideszu a s celým Fideszom sa nezúčastnil hlasovania na znamenie otvoreného protestu proti rezolúcii. Veď s Poliakmi robia v EÚ to, čo aj s Maďarmi. Z troch litovských kresťanských demokratov dvaja hlasovali proti, jeden sa zdržal. Jediná slovinská kresťanská demokratka sa zdržala. Teda až na Slovinsko všetko viac-menej v poriadku. Keď sa však pozriete na strany s „káčkom“ zo západu, zdesíte sa. Ich hlasovanie ukazuje nasledujúca tabuľka. Nemecké CDU a CSU uvádzame dvakrát, raz osobitne, raz spolu.
Zo 42 poslancov západných strán s „káčkom“ v názve 31 hlasovalo za, 4 proti a 7 sa zdržalo. Obstála jediná, a to maličká Christen Unie z Holandska s jedným poslancom. Okrem nej boli hlasy za v menšine len v bavorskej CSU, ale v tej sa nenašiel nikto, kto by povedal jasné proti.
Ak k západným stranám „s káčkom“ prirátame ôsmich hlasujúcich českých, slovenských, litovských a slovinských kresťanských demokratov, potom dostávame spolu 50 poslancov, z ktorých 31 hlasovalo za, 10 proti, 9 sa zdržalo.
Najväčšia hrôza príde teraz
Okrem týchto 50 poslancov je v klube EPP ešte 133 poslancov z troch desiatok strán, ktoré „káčko“ v názve nemajú. Ako hlasovali?
65 hlasovalo za, 23 proti a 25 sa zdržalo. Porovnajme u oboch skupín percentá hlasov za, proti a zdržal sa v nasledujúcej tabuľke.
To už človek neverí vlastným očiam. Medzi poslancami EPP zo strán s „káčkom“ v názve bolo vyššie percento hlasujúcich za a súčasne tesne nižšie percento hlasujúcich proti ako medzi poslancami „bezkáčkových“ strán EPP. Takto vyzerá zvrátenosť.
Z významnejších strán EPP bez „káčka“ treba spomenúť predovšetkým poľskú Občiansku platformu. Vedeli sme o nej už dávno, že sa postupne liberalizuje. Teraz sa však tá liberalizácia dostala na vysoké obrátky. Má dvanásť europoslancov, z jedenástich prítomných všetci do jedného hlasovali za protipoľskú deklaráciu. Vrátane bývalých premiérov Jerzy Buzeka a Ewy Kopaczovej. A vrátane bývalej dlhoročnej komunistky Danuty Hübnerovej, ktorá sa v roku 2004 stala prvou poľskou eurokomisárkou ešte za postkomunistickú SLD. Dnes je v Občianskej platforme.
Osem poslancov v klube EPP majú francúzski Republikáni, čo sú bývalí gaullisti, ktorí si už presne nespomínajú, čo vlastne majú s De Gaullom spoločné. Siedmi hlasovali za rezolúciu, jeden disident bol proti.
Česť niekdajších katolíckych strán v EPP v limitovanej miere zachraňovali španielski a rakúski ľudovci. Tiež im z kresťanstva v ich politike veľa neostalo, ale zoči-voči progresivistickej rezolúcii si zachovali súdnosť. Všetci siedmi ľudovci z rakúskej ÖVP hlasovali proti. Siedmi Španieli z Partido Popular hlasovali proti, piati sa zdržali.
A čo ôsmi poslanci Berlusconiho Forza Italia? Politicky nesmrteľný Silvio nebol prítomný, jeden bol proti, ostatní šiesti sa zdržali vrátane bývalého predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho. Pred tromi rokmi bol Tajani hosťom konferencie KDH, kde povedal: „Naše korene sú kresťanské. Nebojme sa to povedať.“ Tak prečo sa bojí hlasovať proti tomu, čo je popretím tých kresťanských koreňov?
Kto vlastne dodal hlasy proti?
Ak teda najväčší klub v parlamente, ktorý má v názve v zátvorke stále uvedené Kresťanskí demokrati, dal iba 33 hlasov proti, tak kto vlastne dodal väčšinu z tých celkových 145 hlasov proti? Nuž, dodali ho tí, o ktorých stále čítate v médiách, že sú to krajná pravica, takí polofašisti, až fašisti.
Takmer jednotne proti hlasovali dva kluby. Klub európskych konzervatívcov a reformistov ECR, v ktorom je dominantnou stranou práve vládnuca poľská strana Právo a spravodlivosť (PiS). Rezolúcia bola de facto proti vláde PiSu, Občiansku platformu si v Bruseli maznajú, veď jej dopriali prezidenta Európskej rady, ktorým bol Donald Tusk.
Zo 61 hlasujúcich z klubu ECR proti hlasovalo 43 poslancov, z toho 24 poslancov PiSu. Štyri hlasy proti jednomyseľne dodali poslanci španielskej katolíckej strany Vox, pre ktorej voličov je Partido Popular už príliš liberálnou stranou. 17 poslancov ECR sa zdržalo, za rezolúciu hlasovala iba Lucia Ďuriš-Nicholsonová z SaS.
Najviac hlasov proti rezolúcii, a to 63, bolo však v klube Identita a demokracia. Tvoria ju najmä poslanci francúzskeho Rassemblement national (RN) Marine Le Penovej, nemeckej AfD a talianskej strany Lega Mattea Salviniho. Títo všetci takmer jednotne hlasovali proti rezolúcii. Nikto z klubu nehlasoval za, zdržalo sa 11.
Netvrdím, že tieto strany sú vari vzorne pro-life, pro-family a tak podobne. Majú do toho ďaleko. Nemajú však v sebe tú servilnosť voči moderným ideológiám, ako to vidno v EPP.
Čo v parlamente, to v Komisii, to v CDU/CSU, to v celej EÚ
Poslanci CDU/CSU sú ďaleko najsilnejšou stranou v klube EPP, preto predsedom klubu EPP je člen CSU Manfred Weber. EPP je zase najsilnejší klub zo všetkých. Preto ideológia dominantná v Európskom parlamente je skutočnou ideológiou CDU/CSU. A ideológia víťaziaca v parlamente nemôže byť iná, ako tá, čo víťazí v Európskej komisii. Preto Európska komisia v novembri ohlásila vznik novej Stratégie pre rovnosť LGBTIQ 2020-2025, ktorá má zabezpečiť prenikanie LGBT ideológie do všetkých národných štátov. A, samozrejme, je s tým stotožnená aj predsedníčka Európskej komisie, veď tú stratégiu sama ohlasovala. Predsedníčkou je Ursula von der Leyenová, členka CDU. Keď sa vyjadruje k Poľsku, tak jazykom protipoľskej parlamentnej rezolúcie.
Ideológia, o ktorej hovorím, nie je tolerantná. Kto sa jej podvoliť nechce, bude potrestaný. Teraz má byť trestané Poľsko. My môžeme prísť na radu inokedy.
Trvá to už dlho
Po voľbách 1998 sme sa snažili o obnovenie samostatnej politickej činnosti KDH, potom čo KDH vo voľbách nekandidovalo, ale podporovalo Dzurindovu SDK. V sídle KDH nás navštívila delegácia CDU, ktorú viedol Ernst Albrecht, bývalý premiér Dolného Saska. V diskusii som bol jeho partnerom za KDH. Albrecht nás presviedčal, aby sa KDH stalo navždy súčasťou liberálnej SDK. Odmietol som to. Ursula von der Leyenová je dcérou Ernsta Albrechta.
CDU sa snažilo nasmerovať KDH na liberálnu dráhu už od polovice 90. rokov. Tento príbeh trvá už dlho. Degenerácia európskej kresťanskej demokracie smeruje pomaly k akémusi rozuzleniu.
Pojmy stratili svoj obsah, nič negarantujú
Kedysi názov poskytoval informáciu o obsahu. Vedeli sme, čo znamená komunistický, čo znamená kresťanský. To je preč. Názvy, mená, pojmy nič negarantujú. Za názvom sa môže skrývať presne opačný obsah, než obsah, ktorý ten názov znamenal kedysi. Tak je to s európskou kresťanskou demokraciou.
Koľko kresťanských a konzervatívnych slovenských voličov to vie? Koľkí sú zavedení do nevedomosti? Treba už hovoriť veľmi otvorene.
