Profesor Vasil Lipitsky si myslí, že univerzálna rovnosť ľudí pred zákonom by mala mať zdôvodnené výnimky.

Skoro každý pozná populárny starorímsky aforizmus: Čo je dovolené Jupiterovi, nie je dovolené býkovi. V mýtoch sa Jupiter niekedy menil na býka a v tomto vzhľade sa správal nie veľmi slušne. Dnes to chápeme jednoduchšie – že ľudia rôzneho postavenia majú odlišné práva a možnosti.

Za autora tejto myšlienky považujú dramatika Terentia. V jednej z komédií sú slová: „Niektorým to je dovolené, tebe to nie je dovolené.“ Tu už nie je nič mytologické, ale je tu viditeľný čisto sociálny význam. 

Slávny George Orwell v románe z roku 1945 s názvom Zvieracia farma priviedol túto myšlienku do bodu absurdity: „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré zvieratá sú si rovnejšie.“ Chcel tým povedať, že deklarovaná rovnosť nikomu nič negarantuje.

Rovnosť je však jedným z citlivých bodov pre modernú spoločnosť. Od 18. storočia sa považuje za jednu z najdôležitejších ľudských hodnôt. Za ten čas sme pochopili, že sa nedá zabezpečiť každému rovnaké fyzické a intelektuálne schopnosti. Je jasné aj to, že rozdiely v materiálnom blahobyte ľudí nielen pretrvávajú, ale sa aj zväčšujú, preto o reálnej rovnosti iba snívame. Snažíme sa, aby si všetci boli aspoň pred zákonom rovní. Je to posledná bašta egality.

Tento bod spôsobuje najakútnejšie reakcie. Keď je niekto bohatý, vplyvný a slávny, je podozrivý z porušovania zákonov, verejnosť so zvýšenou zaujatosťou žiada, aby bol prísne potrestaný. A neustále podozrieva justičný systém, že takýmto občanom robí ústupky. Je to pochopiteľné, no niekedy to vedie ku kontroverzným výsledkom. Uvediem tu jeden príklad, hoci podobných je dosť.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.