Ešte raz k otázke zbavenia mlčanlivosti príslušníkov SIS a policajtov. A k odvete za vyslovený názor

Po tom, ako som sa vyjadril k otázke zbavovania mlčanlivosti obvinených policajtov a príslušníkov SIS, sa začala diskreditácia mojej osoby. Je to nemilá irónia.

Po zatknutí riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského som bol ako bývalý riaditeľ NBÚ oslovený viacerými médiami, aby som vyslovil svoj odborný názor na skutočnosť, že obvinení príslušníci policajného zboru a SIS neboli pred výsluchom zbavení mlčanlivosti tak, ako to stanovuje Zákon o ochrane utajovaných skutočností, a boli k týmto skutočnostiam vyzývaní vypovedať. Vyslovil som svoje odborné stanovisko, že je to hrubé porušenie zákona.

Tvorcom utajovanej skutočnosti je ten štátny orgán, v ktorého kompetencii utajovaná skutočnosť vznikla. Jeho povinnosťou je túto skutočnosť chrániť a rozhodnúť, komu a za akým účelom môže byť ďalej postúpená. Neexistuje iná vyššia moc, ktorá môže tento elementárny princíp ochrany utajovaných skutočností v zmysle zákona interpretovať, ako je ústredný orgán štátnej správy pre oblasť utajovaných skutočností – a týmto orgánom je v zmysle kompetenčného zákona Národný bezpečnostný úrad. Ten podľa zverejnených informácií aj konal a vydal záväzné usmernenie v zmysle, že osoba, ktorá je nositeľom utajovanej skutočnosti, nie je oprávnená o nej informovať tretiu stranu, ak nebola riadnym spôsobom zbavená mlčanlivosti a ak nebol stanovený rozsah tohto úkonu.

Podľa môjho úsudku by popretie tejto axiómy urobilo zo zákona zdrap papiera. 

Mimo iného by Slovenská republika porušovala svoje zmluvné medzinárodné a spojenecké záväzky, ak by tento základný princíp nerešpektovala. Taktiež som sa vyjadroval, už neverejne, že v prípade, ak by som bol v súčasnosti riaditeľom NBÚ, musel by som sa podľa svojho presvedčenia okamžite rozhodnúť o odobratí previerky na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami osobám, ktoré svojím konaním porušujú zákon a ignorujú stanoviská ústredného orgánu štátnej správy. Na moje veľké prekvapenie sa nič nestalo. Ďalej pretrváva skutkový stav a kompetentné orgány nekonajú.

Napokon sa ale predsa niečo stalo.

Začalo sa to upozornením, že sa nemám k týmto skutočnostiam verejne vyjadrovať, pretože narúšam trestné konanie. Neskôr som dozvedel, že som zašiel priďaleko, že som sa stal predmetom policajného a operatívneho rozpracovania, že sa znovu vyšetruje obstaranie odpočúvacieho systému spred dekády.

Kauza, ktorú vytvorili a živili kočnerovsko-tóthovské weby lipsicovestado, lipsic a dateľ. Kauza, ktorú „vyšetrovala“ Gašparova polícia. Kauza, v ktorej nedávno vysoký policajný funkcionár vypovedal a potvrdil, že zobral úplatok za kriminalizáciu osôb z Lipšicovho vedenia Ministerstva vnútra SR. Kauza, v rámci ktorej dochádzalo k vyhrážkam a nátlaku voči rodinným príslušníkom. Kauza, ktorá mala byť jednou z tých v osobnej opatere bývalého špeciálneho prokurátora. Aká irónia.

O niečo neskôr, podľa mojich vedomostí, som ako široko-ďaleko jediný občan dostal vyrozumenie z mojej banky, že mám ako konateľ spoločnosti, v ktorej pôsobí ako spoločník politicky exponovaná osoba, podať majetkové priznanie podľa protiteroristického zákona. Pritom táto osoba už v tom čase v spoločnosti nefigurovala, no kvôli COVID-19 sa omeškala aktualizácia zápisu do Obchodného registra.

Rozširovali sa konšpiratívne informácie o mojom prepojení s osobami oligarchov a o mojej účasti na finančných machináciách. A ako čerešnička na torte je skúsenosť z posledných dní, keď mňa a mojich dlhoročných priateľov začal kontaktovať novinár, ktorý disponoval dôvernými informáciami z obchodných transakcií. (Pred rokom som sa stal spolumajiteľom spoločnosti, ktorá zastupuje výrobcu systému monitoringu telekomunikačnej prevádzky. Dlhé roky pred tým som tejto spoločnosti poskytoval poradenské služby.) Jednoduchý, prehľadný a verejný spoločný nákup ornej pôdy pred desaťročím sa v otázkach zástupcu tretej veľmoci spájal s formuláciami typu: Nemyslíte si, že by to mohlo súvisieť s nákupom odpočúvacieho systému?

Nech mi moji priatelia odpustia, ale za svojím odborným stanoviskom si stojím. Interpretácia, že v trestnom konaní je ochrana utajovaných skutočností prelomiteľná právom na obhajobu obvineného, je nielen svojvoľná a nezákonná, ale aj spôsobilá ohroziť bezpečnosť štátu.

Trestné konanie nie je stredom vesmíru. Orgány činné v trestnom konaní môžu postupovať iba v rámci zákona. Predstavte si, že by bývalý náčelník generálneho štábu v rámci svojej obhajoby začal prezrádzať systém riadenia protiraketovej obrany štátu či Aliancie. Alebo bývalý riaditeľ tajnej služby by pri svojej obhajobe začal odhaľovať totožnosť spojeneckých agentov na nepriateľskom území. Však by podľa takéhoto výkladu práva aj mohol, nie? A vraj beztrestne.