Minister Doležal o diaľniciach: Áno, staviame málo, no okamžité peniaze navyše sú mi na nič

Andrej Doležal. Foto: Matúš Zajac Andrej Doležal. Foto: Matúš Zajac

Staviame málo, priznáva minister dopravy a výstavby Andrej Doležal. No i keby sa peniaze na diaľnice a rýchlostné cesty okamžite znásobili, nedali by sa využiť, lebo na ich minutie treba projekty. A tie sa dajú začať pripravovať iba vtedy, ak je od vlády prísľub väčších peňazí do dlhšej budúcnosti. Záväzné rozpočtové kalkulácie sa však na Slovensku robia iba na rok dopredu. Problémy dnes navyše robia strmo rastúce ceny stavebnín. Ozývajú sa dodávatelia žiadajúci prehodnotiť ceny dohodnutých štátnych stavieb. Problém sa už rieši na úrovni predsedu vlády, potvrdzuje Doležal. Treba na to vypracovať nové pravidlá, rozhodujúce slovo má mať na záver Brusel.     

Váš rezort je široký. Ale čo sa v súvislosti s ním najviac skloňuje, sú diaľnice, rýchlostné cesty. Pri nástupe do funkcie ste povedali, že medzi vaše priority patrí zrýchlenie výstavby diaľnic. Dnes veľké zrýchlenie nebadáme.

Tempo výstavby na Slovensku nie je problém, problémom je, že staviame málo. Skorigoval by som uvedený cieľ, ktorým je rýchlejšie stavať diaľnice. Po doterajších skúsenostiach by som viac zdôraznil investovanie do železničnej infraštruktúry. Verejnosť, prirodzene, viac zaujímajú rýchlostné cesty a diaľnice. Ale budúcnosť dopravy je viac na železnici ako na ceste. Krajinám, ktoré majú postavenú základnú rýchlostnú sieť, sa o železnici ľahko rozpráva. Na Slovensku základná cestná sieť ešte stále chýba. Nemyslím si, že by sme niektoré procesy nezrýchlili. Za prvých šestnásť mesiacov a zároveň počas covidu sme dokázali rozpohybovať kľúčové stavby na Slovensku. 

Ktoré?

Napríklad tunel Višňové. Bola to stavba, o ktorej sa hovorilo, že je nedostavateľná a takmer nikto nám neveril. Počas covidu sme dokázali dokončiť súťažný dialóg, dosadili sme profesionálny manažment. Dokázali sme vysúťažiť stavbu a podpísať zmluvu.

To je jedna stavba.

Nehovorím o jednej stavbe. Kolaps hrozil stavbe Hubová – Ivachnová. To je stavba, ktorá plynule nadväzuje na úsek Turany – Hubová. Dokázali sme obstarať a podpísať rýchlostnú cestu R3 na Orave. Tá sa obstarávala štyri roky. Pred vyhlásením máme obstarávanie druhej etapy cesty R4, obchvatu Prešova. Dotiahli sme súťaž Šaca – Košické Olšany. Resuscitovali sme celú D3 na Kysuciach. Verejne sme priznali, že tu chýba environmentálna štúdia, respektíve pôvodná bola neaktuálna. Najbližší rok a pol budeme ešte robiť environmentálnu štúdiu, ale popri tom pripravujeme územné a stavebné konanie. Rozbehli sme veľkoplošné opravy ciest prvej triedy po celom Slovensku. 

Ale ľudia vnímajú výstavbu stále ako veľmi pomalú.

Doteraz sa stavalo príliš veľa a pripravovalo sa príliš veľa stavieb. Dávali sa politické sľuby, ktoré sa nezakladali na realite. Preto som presadil dokument, ktorý sa volá Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry. Nemáme peniaze na to, aby sme stavali všetko. Preto sa občanom zdá, že staviame pomaly. My však hlavne staviame málo. Do ciest vrátane eurofondov investujeme 700 miliónov eur ročne. Do železníc 300 miliónov eur. Pre porovnanie, Česi investujú päť miliárd eur. Z tohto pohľadu sa rozprávajme o tempe výstavby. Staviame málo a pritom pomaly.

To, čo ste vymenovali, sú všetko stavby, ktoré sa začali ešte pred vašim nástupom. Chýba nám však príprava ďalších stavieb. Projekčné ateliéry stoja, nepracujú.

Generálne to takto nemôžeme tvrdiť. Nie je pravda, že sa nepripravuje. V prioritizačnom materiáli je vyčlenená čiastka na projektovanie.

Skutočne sa míňajú tie peniaze?

Ten dokument sme schválili len pred niekoľkými mesiacmi.

Mal byť definitívne schválený ešte koncom minulého roka, namiesto toho sa to natiahlo až do mája 2021.

Dňa 15. októbra 2020 som zverejnil zoznam investičných priorít. O čom sme sa hádali, boli financie. Zoznam investičných priorít sám osebe nič nehovorí. Až keď naň namapujete financie, stane sa z neho harmonogram výstavby.

Ale ja v tom materiáli harmonogram nenachádzam. Pri projektoch vidím v kolónkach na jednotlivé roky nejaké číselné údaje v eurách. To je všetko.

Každý rok je plán preinvestovať 700 miliónov eur. Nie je pravda, že na Slovensku sa nestavia. Stavia sa podľa toho, aké  kritériá sme dostali z ministerstva financií, zo štátneho rozpočtu. Ak by sme si povedali, že chceme stavať za 1,5 miliardy eur ročne, tak začneme pripravovať viac projektov. Peňazí dnes nemáme toľko, že by sme stavali všetko. Ak mám iba 700 miliónov eur, potom ich dôslednejšie poprevraciam v rukách a pôjdem podľa jasných priorít.

Dobre, nazriem do vášho prioritného zoznamu. Na prvom mieste je obchvat Levíc. Pri ňom je na tento rok nula eur.

To je napríklad tá príprava. Načo budem alokovať peniaze v roku 2021 na Levice, keď tam nie je ešte ani územné rozhodnutie? Reálne sa to dostane do výstavby možno v rokoch 2024 – 2025. Treba na to štúdiu, územné konanie, stavebné konanie. Potom to treba obstarávať. Až po stavebnom rozhodnutí možno začať plánovať, že sa tam začne výstavba. Dnes je tam nula logicky preto, že v Leviciach tento ani budúci rok nepreinvestujeme nič.

Foto: Matúš Zajac

Tak inak. Ostaňme pri obchvate Levíc. Dokážete predostrieť nejaký časový harmonogram, ako sa tam bude postupovať? Veď je to vaša priorita číslo jeden.

Materiál by mal dvetisíc strán, keby som ku každému riadku projektu dával detailný harmonogram.

Takže vy ho niekde máte?

Jasné. Národná diaľničná spoločnosť, ale aj Slovenská správa ciest má svoje plány, postupy. Ešte raz. Celý investičný proces sa začína rozhodnutím. Potom prichádza environmentálna štúdia, posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Trvá to osemnásť mesiacov až dva roky. Potom prichádza územné konanie. Keď je všetko v poriadku, trvá to ďalší rok. Nasleduje výkup pozemkov, majetkovoprávne vysporiadanie, čo môže dospieť až k vyvlastňovaniu. Až potom sa začína obstarávanie.

Rozumiem, to sú roky. Vrátim sa k tým 700 miliónom eur, čo máte na jeden rok. Kedy nastane situácia, že, dajme tomu, aspoň polovica z tejto ročnej sumy pôjde na priority?

Máme zoznam investičných priorít a máme spomenutých 700 miliónov eur. Veľká časť z nich ide na rozostavané stavby. Ďalších 250 miliónov alokujeme na stavby, ktoré boli vo vysokom štádiu prípravy, napríklad tesne pred podpisom zmluvy. Potom idú peniaze na prípravu projektov a potom sa ide podľa zoznamu priorít.

Zopakujem otázku…

….pýtate sa, kedy konečne dôjde aj na tie prvé miesta v prioritách?

Áno.

To je v harmonograme napísané. Keď si pozriete zoznam, tak v ňom nájdete, že priorita číslo jeden, Levice, sa dostane do výstavby, ako je to naplánované, v rokoch 2024 – 2025.

Ja vidím v prípade Levíc pri jednotlivých rokoch iba nejaké čísla v eurách a, ako som spomínal, i nuly.

Za nimi sú procesy. Ak sú v najbližších rokoch nuly, neznamená to, že sa ten projekt nepripravuje.

Ako sa ja – vcítiac sa do osoby Levičana – dozviem, kedy sa postaví okolo môjho mesta obchvat?

Podľa alokovaných prostriedkov na jednotlivé roky vidíte, že keď sú tam malé čiastky, ide o prípravu, výkupy, majetkovoprávne vysporiadanie. Ak sú tam veľké čísla, už ide o výstavbu.

Dobre, súdiac podľa priradených eur na jednotlivé roky, dá sa tento prioritizačný materiál brať ako záväzný?

S víziou na jeden rok je záväzný, s víziou na tri roky je indikatívny. Ak začne náš štátny rozpočet plánovať na viac ako na jeden rok, dokáže byť aj tento dokument záväzný na dlhšie. Potrebujeme naplánovať investície v čase. Ak by sme v roku 2021 spustili do prípravy príliš veľa stavieb, tak ich v rokoch 2023 – 2024 spadne príliš veľa do výstavby. Tým by sa prekročil limit výstavby, ktorý stanovuje ministerstvo financií na 700 miliónov eur. Harmonogram je dôležitý preto, aby sa stavby rozložili v čase. Pripúšťame, že v harmonograme sme niektoré stavby úmyselne posúvali na neskoršie časové obdobie, aby sa v jednom roku nestretli dve, tri významné, na ktoré by nebolo dosť peňazí.

Keby ste nedostali 700 miliónov, ale, trebárs, 1,5 miliardy eur na rok, čo by sa stalo?

Peniaze navyše sú mi na nič, lebo by sme nemali pripravené projekty na 1,5 milióna eur. Viem si to predstaviť tak, že by mi sľúbili postupný nárast, napríklad, že v roku 2023 by išla na výstavbu jedna miliarda a v roku 2024 už 1,5 miliardy eur. Teraz by sme začali robiť prípravu projektov tak, aby sme dokázali skonzumovať tie peniaze v budúcnosti. Ale musel by som to vedieť už teraz.

Ak by skokovito narástol objem prostriedkov, tak by ste ich nevedeli stráviť?

Nevedeli. Potrebujeme to vedieť dostatočne včas, aby sme vedeli pripraviť projekty a zákazky.

No, mne z toho vyplýva, že možno sa počas funkčného obdobia vašej vlády ani nedostanete k nejakej prioritne významnej stavbe.

Ale áno, úsek Turany – Hubová by sa mal stihnúť. Mojou ambíciou je dokončiť rozostavané stavby, aby ku koncu môjho funkčného obdobia bola hotová diaľnica D1, teda úseky Višňové, Ivachnová, Prešov západ, Prešov juh, teda po Košice. S tým, že Turany – Hubová budú vo vysokom štádiu prípravy, ideálne už s rozhodnutím o financovaní.  

Foto: Matúš Zajac

Dôležité sú peniaze, rovnako dôležité sú procesy. Kým sa zahryzne bager do zeme, trvá to roky. Zväzujú vás platné predpisy. Čo s tým mienite robiť?

Prekvapím vás. S dobrým plánovaním by sme vedeli fungovať aj so súčasnými dĺžkami procesov.

Vy ste prebrali pripravované stavby od minulej vlády.

Keď budú po mne sledovať môj systémový dokument a každý rok im zabliká, že majú začať pripravovať takú a takú stavbu, lebo o dva roky ich čaká výstavba, v takom prípade je jedno, koľko trvá proces prípravy. Ide len o to, aby sme ju robili dostatočne včas.

Ako by to malo vyzerať v konkrétnych prípadoch?

Ak by sme mali začať stavať obchvat Levíc, musíme rátať s procesom prípravy v trvaní rokov. Vaša otázka smeruje k tomu, ako ten proces skrátiť?

Áno.

Environmentálny proces, EIA, trvá dva roky. V súlade s prepismi EÚ sa sledujú migračné trasy zveri v lete, v zime, priesaky vody a tak ďalej. EIA možno dokážeme stlačiť na 18 mesiacov. Vyjadrovať sa k nemu môžu ďalší, čo je ich právo.

Poďme ďalej.

Územné konanie. Opäť, všetci účastníci z procesu EIA sa môžu vyjadrovať aj v územnom konaní. Čokoľvek vyskočí v procese EIA alebo v územnom konaní, vedie k zmene projektu v súlade s tým, aká je zmena územného plánu. To isté platí v prípade stavebného konania. Zmena stavebnej legislatívy by mala pomôcť skrátiť tieto lehoty. To sa týka procesu EIA, zákona o územnom plánovaní a samého stavebného zákona.

Prečo vaše ministerstvo pustilo z rúk kompetenciu na prípravu nového stavebného zákona a dalo ju podpredsedovi vlády Štefanovi Holému?

Bol som zo strany podpredsedu vlády požiadaný o to, aby zmenu stavebnej legislatívy presadzoval on. Na ministerstve bola tiež snaha pripravovať zmenu stavebnej legislatívy, vznikli tu pracovné skupiny expertov, ale po dohode s pánom podpredsedom Holým si túto agendu zobral on.

Aký je váš názor na Holého návrh stavebného zákona?

Ideovo sa s konceptom tejto novej stavebnej legislatívy stotožňujem, najmä v tom zmysle, že sa posilní samosprávam kompetencia v oblasti územného plánovania. V oblasti stavebného povoľovania sa im navrhuje zobrať kompetencia.

S tým súhlasíte?

Áno. Nemyslím si, že v prípade niektorých stavieb má často malá samospráva potrebné kompetencie na to, aby rozhodla dobre, rýchlo a včas. Je tam priestor na mikroregionálnu korupciu. Je pre mňa nepredstaviteľné, aby získanie stavebného povolenia na Slovensku bol proces na mesiace až roky. Po novom by platilo, že ak máte projekt v súlade s územným plánom, máte pečiatku od projektanta, aby stavba bola v poriadku, potom vydanie stavebného povolenia by malo byť už len formalitou.

Predsa mi nedá, že zákony, ktoré odborne patria vám, sa prepracúvajú na inom úrade.

My sme návrh stavebného zákona v pripomienkovom konaní usmerňovali, lebo stavebné know how je jednoznačne na ministerstve dopravy a výstavby.

Foto: Matúš Zajac

Iný aktuálny problém. Šéf zväzu stavebných podnikateľov Pavol Kováčik bije na tamtamy, že ak sa nevypracuje nejaká metodika, ktorá bude zohľadňovať zvýšenie nákladov z dôvodu skokovitého rastu cien stavebnín, tak sa nielenže ohrozí výstavba i cestných stavieb na Slovensku, ale že to dokonca bude viesť ku krachu niektorých stavebných firiem. Rokujete so stavebníkmi?

U nás sú dvere otvorené. Máme materiál z ministerstva dopravy a výstavby, ktorý som predstavil pánovi premiérovi. Mal som stretnutie na Úrade pre verejné obstarávanie [ÚVO]. Nezatvárame oči, ten problém tu je. A vyzerá, že je globálny. Zhodli sme sa s pánom premiérom i s ÚVO, že čo najskôr potrebujeme základné pravidlá. To, čo hovorí pán Kováčik, čo hovoria naši dodávatelia, vnímam. Zatiaľ nemáme dáta, potrebujeme podklady zo Štatistického úradu, ktorý má určitú zotrvačnosť.

Nie sú vám ochotní predložiť tie údaje podnikatelia?

A vy by ste im všetko uverili? Má štát automaticky zaplatiť všetko, čo si v rámci nároku, požiadavky dodá zhotoviteľ? To je veľmi nebezpečné. Ak by som vo verejnom vyjadrení povedal, že štát ide preplácať, čokoľvek si zhotovitelia pýtajú alebo vynárokujú, tak to vo vybraných komoditách ešte viac rozprúdime inflačnú špirálu.

Rezervovanosť má vo vašom prípade iste opodstatnenie.

Nielen na mojom. Mňa sa bude pýtať Európska komisia, Protimonopolný úrad, Najvyšší kontrolný úrad [NKÚ], ÚVO, na základe čoho som im ja alebo štatutár Národnej diaľničnej spoločnosti alebo železníc dodatkoval a vyplatil cenu. Len na základe toho, že si o to požiadali? Potrebujeme mať oficiálne dáta. Treba to dobre premyslieť, so všetkými úradmi pripraviť metodiku, ktorú obhájime pred Európskou komisiou, s ktorou obstojím pred Protimonopolným úradom, NKÚ a ÚVO. Zhotoviteľ bude musieť svoje nároky podľa nejakej šablóny zdokladovať. Potom sa budeme baviť o tom, či sú jeho nároky oprávnené alebo nie. Zároveň to nie je len o raste cien. V niektorých prípadoch komodity na trhu nie sú. Načo by sa zhotoviteľovi zvyšovala cena, keď problém je v dostupnosti materiálu? Potom sa radšej poďme baviť nie o zvýšení ceny, ale o predĺžení lehoty výstavby. S pánom premiérom sme sa dohodli, že budeme ku každému zmluvnému partnerovi pristupovať od prípadu k prípadu.

Takže pristupujete na to, čo žiada Zväz stavebných podnikateľov. Prijmete nejakú metodiku.

Áno. Hľadáme ten najelegantnejší a najjednoduchší spôsob. Ten problém má ešte eurofondový rozmer. Do kombinácie riešení by mohlo prísť napríklad predĺženie programového obdobia. Nebolo by to prvýkrát, v roku 2008 počas hospodárskej krízy sa predlžovalo obdobie o pol roka.

Ale to by už muselo byť na rozhodnutí Európskej komisie.

Iste. Preto dostalo ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja úlohu, aby iniciovalo rokovanie s Európskou komisiou a zistilo, či podobný problém majú iní. Český minister dopravy mi na rokovaní potvrdil, že majú. Určite iniciujem spoločný postoj v rámci V4. Možno bude výhodnejšie komunikovať s Komisiou jednotne v rámci viacerých krajín. Bola by väčšia šanca na úspech.


Ďalšie články