Maďarskí vojaci na Slovensku. Aj to bola realita vpádu piatich armád do Československa v roku 1968

Dnes si pripomíname výročie obsadenia Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy. Osobitnú príchuť nesie tento deň v slovensko-maďarských vzťahoch. Na Slovensku sa vtedy po desaťročiach opäť objavila maďarská armáda.

Dva dátumy. Jeden si dobre pamätáme, lebo patrí do našej novodobejšej histórie. Na 21. august pripadá 53 rokov odvtedy, ako Československo obsadili vojská piatich štátov spojeneckej Varšavskej zmluvy a predznamenali tak koniec Pražskej jari. Dnes si ho pripomíname ako Deň obetí okupácie Československa.

Keby sme sa posunuli o niečo vyše storočie dozadu na deň predtým, na 20. augusta, mohli by sme si pripomenúť najvýznamnejší sviatok v uhorskom kráľovstve – svätého Štefana, prvého kráľa. V 19. storočí ho nazvali aj ako Deň uhorskej štátnosti. Alebo by sme ho mohli pomenovať aj ako deň maďarskej štátnosti, pretože v úradnom jazyku kráľovstva, v maďarčine, bol na to jeden spoločný pojem. Do roku 1918 sme tento sviatok s pompou slávili aj na Slovensku.

Ak by sme boli dôslední, vstup piatich armád Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa začal už pred polnocou, teda 20. augusta. V Maďarsku sa vtedy končil sviatočný deň. Bol to vlastne stále ten istý sviatok svätého Štefana, prvého uhorského kráľa, ale v Maďarsku sa za komunistov slávil viacmenej ako dožinky. S cieľom prekryť starý sviatok prijali práve v tento deň v roku 1949 komunistickú ústavu, preto sa oficiálne tento sviatok nazýval Dňom ústavy.

Takéto premenúvania sviatkov boli zámerné, aby sa potlačil do úzadia význam pôvodného míľnika. U nás to nebolo inak.

V Československu sa po ustanovení štátu v roku 1918 slávil 28. október. Komunistickej strane sa to nepáčilo, pretože podľa nej vznikol kapitalistický štát, čo nenastúpil na boľševickú revolúciu po vzore sovietskeho Ruska. V roku 1925 dokonca predložili jej poslanci v parlamente návrh zákona, aby sa sviatok premenil na deň Lenina.     

Pozícia 28. októbra sa viackrát menila. V tento deň v roku 1968 prijal parlament na upokojenie Slovákov zákon o federácii, hoci tá v dôsledku komunistickej diktatúry ostala len na papieri. A tak pamiatku na vznik buržoázneho Československa prekryl Deň federácie, k čomu ešte pridali na ten istý dátum prívlastok Deň znárodnenia. 

Maďarskí okupanti na Slovensku

Keď sa vrátime k sviatku svätého Štefana, načim si pripomenúť, že medzi piatimi armádami spojencov, čo v roku 1968 prekročili hranice Československa, bola aj maďarská. Nuž, malo to osobitnú príchuť, pretože mierila na Slovensko cez oblasti, kde žila maďarská menšina.

Z hľadiska pomerov medzi Slovákmi a Maďarmi to bol riskantný počin, lebo vtedy boli ešte v živej pamäti trhanie Slovenska po Viedenskej arbitráži a potom odvetné represálie proti Maďarom v povojnových rokoch. Na hrane to bolo už v roku 1956, keď sa v Maďarsku pokúsili povstaním o zvrhnutie komunizmu.

Na južnom Slovensku obývanom maďarskou menšinou sa v roku 1956 posilnili vojenské a policajné jednotky. Mužov maďarskej národnosti do zbrane zo záloh nepovolávali. Československý komunistický ideológ Václav Kopecký šíril reči, že maďarskí revizionisti si brúsia zuby na Slovensko. Po porážke povstania chválil sovietsku armádu, lebo záchranou socializmu v Maďarsku odstránila nebezpečenstvo, ktoré hrozilo aj Československu. Niektorí historici dokonca uvádzajú, že československé postalinistické vedenie bolo pripravené vyslať do Maďarska vlastnú armádu.  

V roku 1968 sa udial reálny opak. Maďarské vojská sa objavili na Slovensku. Vstup maďarskej armády mohol medzi príslušníkmi maďarskej národnosti prebudiť nádeje, že prišli osloboditelia. Tým skôr, že československí komunisti takéto niečo avizovali pred dvanástimi rokmi.

Hitler šermoval maďarskou kartou

Spoločné dejiny Slovenska a Maďarska lemuje ďalší sviatok, po svätom Štefanovi u našich južných susedov hneď druhý najvýznamnejší. Ide o 15. marec, Deň revolúcie a boja za slobodu, keď si v Maďarsku pripomínajú revolúciu z rokov 1848 a 1849. Počas nej stáli reprezentácie Slovákov a Maďarov proti sebe.

Dnes to už nezistíme, ale Hitler ako dobrý stratég pravdepodobne v roku 1939 vedel o rýchlo sa blížiacom maďarskom štátnom sviatku. Horthyho režim sa po Viedenskej arbitráži neuspokojil s územnými ziskami a privítal by ďalšie.

Keď si Hitler povolal do Berlína Jozefa Tisa, aby mu oznámil, že osud okliešteného Česko-Slovenska je spečatený, šermoval hrozbou vpádu maďarskej armády na Slovensko. To bol jeden z dôvodov, prečo hneď na druhý deň, 14. marca, slovenský snem rozhodol o vyhlásení samostatnosti Slovenska.

Hneď na ďalší deň oslavovali v Maďarsku štátny sviatok. Nálada bola ešte slávnostnejšia, keď sa mnohí politici nádejali, že odtrhnuté Slovensko sa dobrovoľne včlení do Maďarska. Nádeje posilňovala Hitlerova ústretovosť, keď Maďarsku dovolil obsadiť Podkarpatskú Rus, niekdajšiu najvýchodnejšiu časť Česko-Slovenska, ktorá mala pol roka autonómiu a vystupovala pod názvom Karpatská Ukrajina.

Bratislavská vláda sa však do náručia Budapešti nehrnula, a tak o necelé dva týždne vypukol konflikt, ktorý nesie názov Malá vojna. V nejasných hraničných pomeroch na východe zaútočila maďarská armáda na Slovensko a po krátkom konflikte získala ďalších 1 700 štvorcových kilometrov územia. Zastavil ju Hitler, ktorý mal so Slovenskom iné plány.

Už 36 rokov to vyzerá na stabilitu

Slovensko-maďarské vzťahy dnes rámcuje vzájomná zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci. Predsedovia vlád Vladimír Mečiar a Gyula Horn ju podpísali 19. marca 1995 v Paríži. Miesto podpisu potvrdilo, akú dôležitosť venuje medzinárodné spoločenstvo tomuto dokumentu. Slovensko v zmluve dosiahlo, že Maďarsko garantuje existujúce hranice, druhá strana dostala sľub, že sa budú rešpektovať menšinové práva na Slovensku.

Paríž sa po tretí raz v 20. storočí stal miestom, kde sa nakreslili či potvrdili slovensko-maďarské hranice. Prvý raz to bolo pri Trianonskej zmluve v roku 1920, druhý raz pri definovaní povojnových hraníc v roku 1946. Zmluva z roku 1995 potvrdzuje, že takmer nemenné ostávajú s krátkou prestávkou v rokoch 1938 až 1945 už viac ako storočie.