Dnes si pripomíname výročie obsadenia Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy. Osobitnú príchuť nesie tento deň v slovensko-maďarských vzťahoch. Na Slovensku sa vtedy po desaťročiach opäť objavila maďarská armáda.

Dva dátumy. Jeden si dobre pamätáme, lebo patrí do našej novodobejšej histórie. Na 21. august pripadá 53 rokov odvtedy, ako Československo obsadili vojská piatich štátov spojeneckej Varšavskej zmluvy a predznamenali tak koniec Pražskej jari. Dnes si ho pripomíname ako Deň obetí okupácie Československa.

Keby sme sa posunuli o niečo vyše storočie dozadu na deň predtým, na 20. augusta, mohli by sme si pripomenúť najvýznamnejší sviatok v uhorskom kráľovstve – svätého Štefana, prvého kráľa. V 19. storočí ho nazvali aj ako Deň uhorskej štátnosti. Alebo by sme ho mohli pomenovať aj ako deň maďarskej štátnosti, pretože v úradnom jazyku kráľovstva, v maďarčine, bol na to jeden spoločný pojem. Do roku 1918 sme tento sviatok s pompou slávili aj na Slovensku.

Ak by sme boli dôslední, vstup piatich armád Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa začal už pred polnocou, teda 20. augusta. V Maďarsku sa vtedy končil sviatočný deň. Bol to vlastne stále ten istý sviatok svätého Štefana, prvého uhorského kráľa, ale v Maďarsku sa za komunistov slávil viacmenej ako dožinky. S cieľom prekryť starý sviatok prijali práve v tento deň v roku 1949 komunistickú ústavu, preto sa oficiálne tento sviatok nazýval Dňom ústavy.

Takéto premenúvania sviatkov boli zámerné, aby sa potlačil do úzadia význam pôvodného míľnika. U nás to nebolo inak.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.