Stavebné drevo zdraželo na trojnásobok. Pre rast cien stavebnín sa stavby predražujú a naťahujú

Už v marci varoval Zväz spracovateľov dreva (ZSD) pred cenovou kalamitou naprieč celou Európskou úniou. Predseda sekcie drevostavieb ZSD Róbert Lukáč vtedy upozorňoval, že ceny dreva vzrástli viac ako o polovicu. Navyše sa neúmerne, až na niekoľko mesiacov, predĺžila dodacia lehota aj pri inokedy spoľahlivých partneroch. Momentálne je situácia ešte horšia.

Spracovatelia dreva varujú, že dostupnej suroviny je na Slovensku málo. Menej sa ťaží, ale hlavným dôvodom je obrovský dopyt.

Od začiatku roka sa ceny ihličnatej piliarskej guľatiny na Slovensku vyšplhali k nevídaným číslam. Dnes štátny podnik Lesy SR predáva najcennejší sortiment po 96 eur za kubický meter.

Trojnásobný nárast ceny

„Od začiatku roka 2021 rástli ceny surového dreva a aj výrobkov z neho (rezivo, stavebné drevo a podobne). Kým surovina narástla do dnešných čias v porovnaní s predchádzajúcim rokom o cca 30 percent, výrobky z dreva (rezivo, stavebné drevo, lepené drevo, nosníky z dreva a pod.) v rozpätí od 50 percent až do 120 percent,“ uviedol pre Štandard generálny sekretár Zväzu spracovateľov dreva Peter Zemaník.

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) v analýze vypracovanej pre ministerstvo dopravy informuje, že cena dreva stúpla o 20 až 40 percent. Prezident ZSPS Pavol Kováčik však priznáva, že na trhu stavebného smrekového dreva zväz aktuálne zaznamenáva nárast až na trojnásobok ceny od začiatku tohto roka.

Na nárast cien dreva a zdržanie dodávok sa sťažujú podnikatelia aj v susednom Česku. Dodacie lehoty na niektoré drevené profily sa z troch až piatich týždňov zvýšili na tri a viac mesiacov.

Predraženie stavieb

Ruka v ruke s rastom cien stavebných materiálov idú nahor aj ceny stavieb, či už rozostavaných alebo naplánovaných.

Stavby celé z dreva sa podľa Zemaníka vplyvom rastu cien materiálu predražia približne o 10 až 15 percent. Dodal, že krach zatiaľ žiadnej členskej spoločnosti Zväzu spracovateľov dreva nehrozí. Píly však majú problém s nákupom dreva doma i v zahraničí. Generálny sekretár ZSD napriek tomu verí, že to najhoršie už máme za sebou.

Nezdraželo len drevo, ale takmer všetky stavebné materiály. Ceny stavebných materiálov na trhu narastajú a navyše je materiálu nedostatok.

Základné stavebné materiály stoja na pomerne ekologicky náročnej výrobe. Chýba preto napríklad aj polystyrén na zatepľovanie, niektoré plastové výrobky. Problém je tiež pri stavebnej oceli.

Nastal nedostatok

Popri dreve najviac zdražela práve oceľ, ktorej sa v Európe vyrába čoraz menej. Surovej ocele z Číny, Indie a Spojených štátov, z ktorej sa robia druhovýrobky, je v Európe podľa Kováčika len minimum. Podobne ako pri dreve sa cena materiálu v porovnaní s vlaňajškom viac ako zdvojnásobila.

„K nám sa dovážajú polotovary. Ďalším problémom sú plastové výrobky, polystyrén, lebo plastové granuláty sa dovážajú na Slovensko z Ázie. Keď nie je granulát, cena letí nahor,“ vysvetlil šéf ZSPS pre Štandard.

Rast cien podľa Kováčika primárne spôsobil globálny nedostatok materiálu, pretože svetová výroba bola práve z dôvodu pandémie utlmená. Na druhej strane, ako východisko z koronakrízy začali mnohé štáty vedome masívne investovať. Týka sa to Číny, USA i európskych štátov.

„Dopyt sa v priebehu niekoľkých mesiacov skokovito zvýšil, pričom produkcia materiálu v podstate išla dole. Nastal nedostatok. V súčasnosti ceny stavebných materiálov zvyšuje aj rast cien elektrickej energie a rast cien emisných povoleniek, lebo výroba základných stavebných materiálov je energeticky náročná,“ dodal.

Stavbárom hrozí krach

Kováčik upozorňuje, že nedostatok stavebného materiálu má zásadný vplyv na termíny realizácie stavieb – tých, ktoré sú v súčasnosti rozostavané alebo ich výstavba práve čaká na spustenie.

Pre nedostatok stavebného materiálu sa do omeškania dostávajú aj viaceré verejné stavby vrátane diaľnic.

Podľa prezidenta ZSPS sa investori so zhotoviteľmi musia dohodnúť na zmene podmienok výstavby, predovšetkým čo sa týka ceny diela a termínu zhotovenia. Podmienky dohodnuté pred niekoľkými mesiacmi, a v prípade verejného obstarávania až pred niekoľkými rokmi, nie je v súčasnosti reálne dodržať.

„Dôsledkami bude nielen prerušenie prác alebo odstúpenie zhotoviteľov od zmlúv, ale aj možnosť skrachovania zhotoviteľov. V podstate, pokiaľ sa verejný investor spolieha na to, že nejakým spôsobom zoberú zhotovitelia celú ťarchu na svoje plecia, tak nezoberú, pretože to ekonomicky nie je možné, a zhotovitelia ani nie sú ekonomicky schopní takú finančnú ťarchu na seba zobrať. Ak štát nezasiahne, budú privedení do krachu,“ varuje Kováčik.

Ceny nehnuteľností porastú

Zvyšovanie cien sa prejavuje na všetkých stavbách. V závislosti od použitých materiálov sa už dnes celkové stavebné náklady predražia o 10 až 25 percent a podľa šéfa zväzu stavebných podnikateľov bude toto predražovanie ešte rásť.

S rastúcou cenou materiálov a ich nedostatkom treba počítať aj s rastom cien nehnuteľností. V prípade bytov by podľa Kováčika mohlo ísť v budúcom roku o desaťpercentný cenový skok.

„Nárast cien stavebných materiálov zvyšuje náklady na výstavbu, ktoré nemajú kryté v cene s objednávateľom, ak nedôjde k úprave zmluvy. S každým ďalším nevyriešeným dňom dochádza k zvyšovaniu straty, pretože firmy nakupujú materiál drahšie a peniaze nemajú. Musia získať istotu, že nárast cien sa v krátkom čase zohľadní, v opačnom prípade skončia s výstavbou. Buď to neutiahnu a skrachujú, pretože fakturácia nebude kryť náklady, alebo odstúpia od zmlúv,“ uviedol Kováčik. Na riziko takéhoto vývoja upozorňoval Kováčik v Štandarde už na konci júla.

Stavebné spoločnosti podľa prezidenta ZSPS bežne kalkulujú s maržou od dvoch do maximálne štyroch percent. Upozorňuje však, že väčšina stavebných spoločností nemá vytvorené finančné rezervy. Pri náraste nákladov o 15 percent počas uplynulých mesiacov sa potom stavebná firma ocitne v 12-percentnej strate.

Rast cien výrobných vstupov, ktorý straší Slovensko a celý vyspelý svet, sa zďaleka nekončí. Najnovšou ranou globálnemu obchodu a doprave surovín je čiastočné uzavretie jedného z terminálov najväčšieho kontajnerového prístavu sveta Ning-po Čou-šan, pre ktoré vznikajú zápchy aj v ďalších prístavoch v Číne a po celom svete. Priemerná doba čakania lodí v prístavoch sa vplyvom epidémie covidu predĺžila z dvoch alebo troch na sedem až deväť dní.

Podľa vyjadrení hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu by sa mali ceny materiálov po odznení aktuálnych mimoriadnych okolností vrátiť do normálu. Ľuďom, ktorí plánujú napríklad stavbu rodinného domu, odporúča počkať, ak si to môžu časovo dovoliť.