Začíname s novým seriálom Matúša Zajaca. Volá sa Svetoví fotografi z mojej knižnice. Autor nám postupne predstaví elitných fotografov súčasnosti aj minulosti. Začíname s Mary Ellen Mark.

Dlho som premýšľal, o ktorom fotografovi alebo fotografke napíšem úvodný text. Fotografia sa od jej vzniku v 19. storočí stala najviac rozvíjajúcim sa umením. Najprv šlo o výskum a technický progres, neskôr sa fotografi pomaličky zaraďovali svojou tvorbou do rôznych žánrov a, samozrejme, v nich aj umeleckých smerov, ktoré v tom čase rozkvitali.

Musíme si jasne uvedomiť pojmy žáner, smer, videnie a zobrazenie, aby sme mohli pochopiť význam diela tých najlepších fotografov. Žáner je napríklad dokumentárna fotografia, krajinárska fotografia, portrétna fotografia, módna fotografia, inscenovaná fotografia, fotografia architektúry, reklama či reportážna fotografia. Smer v týchto žánroch bol napríklad piktorializmus, secesia, kubizmus, surrealizmus, expresivizmus a podobne. Každý autor vidí realitu ako my všetci, keď sa pozeráme na svet pred nami, no tá najlepšia fotografia je posunutá do zobrazenia videného v knihách svojou formou a veľmi dôležitým obsahom. Mňa len teší, že sa fotografii podarilo oslobodiť od technokratizmu do rôznych foriem umenia.

Ako prvú autorku som si vybral Mary Ellen Mark (1940 – 2015). Považujem ju za neuveriteľnú umelkyňu.

Ako sa sama vyjadrila o jej vnímaní cez hľadáčik: „Zaujímajú ma ľudia na okraji. Cítim spriaznenosť s ľuďmi, ktorí nemali v spoločnosti svoje ukotvené miesto. Čo chcem urobiť viac ako čokoľvek iné, je uznať ich existenciu." Už táto myšlienka naznačuje, že som si na úvod vybral fotografku plnú života, lásky a empatie, milujúcu každého človeka bez rozdielu. Zobrazuje to vo svojich dlhodobých dokumentárnych príbehoch.

Mary Ellen Mark bola jedinečnou tým, ako svojou úprimnou estetikou fotografovaným dávala pocit vznešených bytostí. Nikoho nikdy nezosmiešnila, práve naopak, ľudom dávala dôstojnosť a neskutočnú ľudskosť. Jej úplne prvá kniha s názvom Passport sa týkala jej tvorby z rokov 1963 až 1973. Musíme si uvedomiť, že v tých rokoch mala 23 až 33 rokov a dielo zaznamenalo už vtedy obrovský rozruch, pričom šlo o cestopisnú fotografiu. Tieto jedinečné príbehy vznikali na potulkách po celom svete od Afriky po Tahiti a už na týchto snímkach je zrejmé, akým smerom sa bude v budúcnosti autorka uberať. Jej priamočiare portrétne fotografie nám približujú život na miestach, do ktorých sa bežný človek nikdy nedostal.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.