Spojené štáty tlačili do vojny v Afganistane 300 miliónov dolárov denne

Mark Milley. Foto: TASR/AP Mark Milley. Foto: TASR/AP

Američania v Afganistane utopili objem peňazí, z ktorého by vedela celá Slovenská republika fungovať viac ako 80 rokov. Aký to malo efekt? Takmer žiadny.

Militantné hnutie Taliban si za menej ako mesiac od odchodu amerických síl z Afganistanu podmanilo takmer celú krajinu. Dielo skazy bolo dokonané začiatkom týždňa, keď islamisti obsadili sídlo prezidenta a usalašili sa priamo v jednej z kancelárií.

Pred talibmi, ktorých počet je odhadovaný na zhruba 80-tisíc, vzala nohy na plecia aj demoralizovaná armáda, hoci deklarovaný počet jej členov je tri- až štyrikrát vyšší a charakterizovala ju aj technologická prevaha.

Napriek jemnej rétorike, ktorú radikáli po prevzatí moci zvolili, a videám z miestneho lunaparku, ktoré vzbudzovali pocit „obyčajnej ľudskosti“, sa krajina, zdá sa, vracia späť pod panstvo skrivodlivého moslimského práva šaría.

Realitou sú streľby na odporcov nového režimu, zahaľovanie žien sa zintenzívňuje, sloboda médií zrejme nebude platiť ani na papieri a objavili sa prvé správy o tom, že talibovia chodia od dverí k dverám a vyhľadávajú svojich oponentov či ich príbuzných, ktorých kruto mučia.

Spojenci po sebe zanechali poklad

Taliban po odchode spojeneckých jednotiek z regiónu získal cenné know-how, modernú infraštruktúru, bojovú a civilnú techniku za miliardy dolárov. Medzi nimi zrejme aj najmodernejšiu technológiu na identifikáciu osôb.

Radikálna skupina však neovláda celý štát. V afganskom údolí Pandžšír sa podľa šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova formuje odboj, ktorý vedú bývalý viceprezident Amrulláh Sálih a Ahmad Masúd, syn známeho bojovníka proti Talibanu.

Celkový obraz je však zrejmý. Západ, špeciálne USA, vďaka kombinácii vlastnej naivity a neochoty Afgancov bojovať za svoju lepšiu budúcnosť, utrpel najväčší debakel v modernej histórii svojich zahraničných dobrodružstiev.

Jednou z najzaujímavejších otázok je, koľko to všetko stálo a ešte len bude stáť. Odpoveď na ňu poskytol ekonomický magazín Forbes. Hoci operuje s ciframi, ktoré bývajú označené ako nadhodnotené, faktom je, že aj polovičné sumy by vyrážali dych.

Slovensko by z toho fungovalo 80 rokov

Za 20 rokov od 11. septembra 2001 minuli Spojené štáty na vojnu v Afganistane viac ako dva bilióny dolárov. To je v prepočte 300 miliónov dolárov denne, každý deň, po dobu dvoch desaťročí. Po prepočítaní ide o 50-tisíc dolárov za každého zo 40 miliónov obyvateľov tejto krajiny.

„Stručne povedané, strýko Sam vynaložil viac na to, aby udržal Taliban na uzde, ako je čisté imanie Jeffa Bezosa, Elona Muska, Billa Gatesa a 30 najbohatších miliardárov v Amerike dohromady,“ konštatuje Forbes.

Brown University odhaduje celkové náklady na – ako je dnes už všeobecne prijímané – nezmyselnú vojnu na 2,26 bilióna amerických dolárov. Na porovnanie, ide asi o vyše 80 rozpočtov celej Slovenskej republiky na rok 2021.

Rozmenené na drobné…

Sem spadá napríklad 800 miliárd dolárov vynaložených na priame boje, 85 miliárd na výcvik porazenej afganskej armády či 750 miliónov, ktoré dávali americkí daňoví poplatníci na výplaty afganských vojakov ročne.

Tu však matematika s hŕbou núl nekončí, najmä vďaka skutočnosti, že americké angažovanie sa v Afganistane nebolo financovaná priamo, ale prostredníctvom astronomických pôžičiek.

Vedci z Brown University „predpokladajú, že do roku 2050 by samy náklady na úroky z nášho dlhu v afganskej vojne mohli dosiahnuť 6,5 bilióna dolárov. To predstavuje 20-tisíc dolárov za každého amerického občana,“ dodáva magazín.

Ani islamisti nemajú hlboko do vrecka

Naproti tomu, rozpočet Talibanu, ktorý je dnes víťazom, pôsobí ako malé vreckové, hoci v absolútnych číslach hnutie disponuje slušným balíkom peňazí. Ako informovali české Lidovky s odvolaním sa na International Business Times, islamisti za minulý rok získali asi 1,6 miliardy dolárov. Ide asi o 30 percent afganského rozpočtu.

Vyše 400 miliónov dolárov militantom zabezpečil obchod s drogami, no dôležitými komoditami sú pre nich aj železná ruda, mramor, meď, zlato či zinok, ktoré takisto priniesli viac ako 400-miliónové zisky.

Skupina má takisto štedrých súkromných darcov v krajinách, ako je Pakistan, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar, vďaka ktorým získala len v roku 2018 odhadom 500 miliónov dolárov, napísal server BBC.


Ďalšie články