Mystik, politik a angažovaný kresťan. Posolstvo Daga Hammarskjölda

Onedlho si pripomenieme 60. výročie jeho smrti, ale Dag Hammarskjöld, bývalý generálny sekretár OSN a úspešný švédsky politik, nás učí, aký má byť vzťah kresťanského politika k úspechu.

Aké vlastnosti má mať politik, ako sa má správať, ako vystupovať na verejnosti, aké pravdy hlásať – otázky bežného občana, na ktoré niet dostatočnej odpovede vzhľadom na tvrdú realitu našej súčasnej, mnohokrát nedôstojnej politickej scény. Sme svedkami toho, ako pred voľbami prichádzajú úspešní bojovníci s dobrými predsavzatiami a nápadmi, ale pri odchode z politického bojiska sa ako porazení stávajú zlomyseľnými a pomstychtivými hráčmi. Niet hanby ani sebareflexie, lož a klamstvo sa stávajú posledným bojovým arzenálom na ich návrat k moci. Akoby ich dlhšia politická činnosť zbavila zmyslu pre pravdu a zdravý rozum. Patologickým javom odchádzajúceho politika je brutálna absencia vnútornej premeny a neschopnosť priznať si chybu a poučiť sa z nej. Vysporiadať sa s fenoménom neúspechu nie je jednoduché. Ale o to viac to svedčí o kvalite politika, o jeho osobnom vzťahu k ostatným a vôbec o vzťahu k spoločnému dobru. Mediálne prostredie posadnuté ambíciou korigovať rozhodnutia politikov dokáže kreovať a podsúvať svojich favoritov do priazne verejnosti, ale aj tvrdo vyšachovať nepohodlných. Triviálna zlomyseľnosť a lož deformuje spoločenské vedomie. Jordan B. Peterson hovorí: „Klamstvo poškodzuje tak dušu, ako aj štát, a jedna forma úpadku živí druhú.“

V súčasnosti sme svedkami veľkej nedôvery prejavovanej rôznymi spôsobmi zvlášť voči politikom prichádzajúcim z kresťanského prostredia. Podsúva sa im slabosť a neschopnosť robiť dobré rozhodnutia. Pripomína to nedemokratické praktiky komunistických režimov, ktoré považujú kresťanov za spoločensky nevítanú, ba dokonca nebezpečnú entitu. Zdá sa, že také presvedčenie vychádza z totálnej neznalosti kresťanského učenia alebo je ovplyvnené zlyhaniami v plnení evanjeliového posolstva aj nás kresťanov. Niekedy však pohrdlivé konštatovanie liberálnych médií o „neschopnosti veriaceho človeka“ zaujať vedúcu pozíciu v štáte vyplýva z hlboko vštepeného odporu voči Božej autorite presahujúcej limitovanú ľudskú obmedzenosť.

Ak siahneme do histórie, môžeme nájsť politikov, ktorí napriek tomu, že boli kresťanmi, zožali veľký úspech. Nestali sa mocichtivými za každú cenu, pretože boli hlboko zakorenení v kresťanskej tradícii. Kresťanstvo dokonca veľkou mierou dopomohlo osobnostnému rastu politika, ak bol autentickým kresťanom a volil vždy dobro.

Dag Hammmarskjöld, generálny sekretár OSN, bol viac ako iba úspešný a vynikajúci politik. Bol kresťanom svedčiacim o veľkej duchovnej hĺbke. Denník, ktorý sa objavil po jeho smrti, vzbudil úctu a obdiv. Podarilo sa mu veľmi šťastným spôsobom spojiť mystiku, politiku a angažovanosť pre dobro človeka. Narodil sa v roku 1905 vo Švédsku a v roku 1953 bol zvolený za generálneho sekretára Spojených národov. Funkciu vykonával dve volebné obdobia práve v čase „studenej vojny“ medzi Východom a Západom. Ako generálny sekretár OSN chcel ukončiť krvavú vojnu v Kongu. Prišiel však o život práve tam, kam prišiel na pomoc.

V čase rozpadu kolónií a veľkých turbulencií na africkom kontinente mu bolo jasné, že jeho náročná misia nemusí viesť vždy k úspešnému koncu. V neustálom dialógu s Bohom si uvedomuje, že cenou za nasadenie života sú iba útrapy a hlboké poníženia. Mystickú silu pochopiť poníženie ako povýšenie dokázal iba v spojení s Bohom. Hovorí o „nevyslyšanom, čo zostáva v Božích rukách“.

V denníku zaznamenáva posolstvá, ktoré môžu povzbudiť aj dnešných politikov. Na základe vlastnej osobnej skúsenosti hovorí o niekoľkých fázach svojho osobnostného rastu. O jeho posolstve, že najdlhšia cesta je cesta do vlastného vnútra, sa nedá pochybovať. Hovorí dokonca o tom, že iba v Božom svetle pochopíme, ako blízko sú v našom srdci svetlo a tma. Spoznáme, akí sme pred Bohom úbohí.

Ako sa kresťanský politik vyrovnáva s úspechom a následne túžbou po ocenení alebo sláve dokazuje situácia z roku 1956, keď našiel úspešné riešenie vojnového konfliktu v Suezskom prieplave. Dosiahnutý úspech v ňom vzbudzoval nutkavé pokušenie byť slávnym. Vtedy sám sebe povedal: „Nech je každý úspech čo najmenej spojený s tvojím menom. Veď akí malí sme v tom, ktorý je veľký.“

Jeho úvaha o úspechu obracia na ruby všetky naše svetské predstavy a túžby spojené s popularitou. On si však kladie otázku: „Je úspech na Božiu slávu alebo na tvoju, je pre pokoj ľudstva alebo tvoj vlastný?“ Odpoveď rozhoduje o východisku každej snahy. Dag Hammarskjöld neustále pracuje s myšlienkou, ako sa vysporiadať s úspechom, ako vnímať svet okolo seba. Vie, že túžba po sláve zatemňuje srdce a človek stráca citlivosť v spoznávaní druhého v bežnom živote…. „Keď sa chceme osláviť, stávame sa slepými pre Božiu prítomnosť… byť ,hrdinom‘ znamená túžiť iba po svojej sláve a nie po sláve Božej.“ 

Zaujímavý je aj jeho vzťah k ostatným. Hovorí, že „život má iba vtedy cenu, keď sa napĺňa v blížnych. Je potrebné najprv oslobodiť samého seba, aby sme videli blížneho. Život bez tohto vzťahu je horší ako smrť. Preto mystérium v zjednotení s Bohom je stálou skutočnosťou pre toho, kto sa v tomto svete oslobodí sám od seba… je to cesta služby, ktorá sa nevyhýba ťažkostiam, aby mala účasť na krížovej ceste… Byť na ceste v Božej láske s Ježišom Kristom v bežnej službe, v politike, vo vede alebo hospodárstve. Preto je nepochopiteľne veľké to, čo mi bolo darované a absolútne ničotné to, čo obetujem ja“. Je to presvedčivé vyznanie politika, ktorému sa dá veriť. O ktorom môžeme hovoriť ako o autentickom kresťanskom politikovi. Celoživotným krédom Daga Hammarskjölda bola modlitba Otčenáš doplnená jeho osobnou skúsenosťou: „Posväť sa tvoje meno, nie moje, príď tvoje kráľovstvo, nie moje, buď tvoja vôľa, nie moja.“

Politické systémy a ideológie si myslia, že môžu Boha nechať zomrieť, že viera v Boha je kapituláciou, že je to zrada vlastnej sebestačnosti. Ale doba nám ukazuje, že nezomiera Boh, ale zomierame my. A politické rozhodnutia politikov sú hodnotené nielen svetskými mediálnymi prostriedkami, ale dobro vykonané pre ľudstvo bude raz ocenené aj za hranicami nášho poznania.