Ako katolícke rádio pomohlo Jeľcinovi potlačiť puč

Je to už 30 rokov, čo pašované rádio od organizácie ACN písalo dejiny Ruska. Radio Blagovest funguje dodnes.

Presne 19. augusta sme si tento týždeň pripomenuli 30. výročie puču sovietskej armády a komunistických elít. Svet vtedy obleteli zábery tankov, ktoré smerovali do centra Moskvy a zastavili sa pred budovou parlamentu. Sovietska tlačová agentúra TASS priniesla správu, že prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov je pre chorobu uvoľnený zo svojho úradu. Samozvaný Štátny výbor pre výnimočný stav vyhlásil v krajine výnimočný stav. Bolo to v pondelok 19. augusta 1991 – deň štátneho prevratu.

Pre Gorbačova znamenal začiatok konca jeho politickej kariéry, Borisovi Jeľcinovi, vtedajšiemu prezidentovi Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky, priniesol upevnenie moci. Čoskoro sa stal vodcom odporu voči komunistickým pučistom a jeho hovorcom. Túžba po reformách a demokracii bola medzi obyvateľstvom už veľmi silná, a tak Jeľcinov vplyv rástol.

Hľadá sa rádio

Pamätná je scéna, keď Jeľcin pred budovou parlamentu vystupuje na tank a odtiaľ bez mikrofónu oslovuje ľudí. Po tomto prejave sa vracia do parlamentu a hovorí poslancom: „Teraz potrebujem rádio.“ Chcel osloviť čo najviac ľudí, a preto rýchlo potreboval komunikačný kanál určený pre demokratické hnutie; všetky médiá boli totiž v rukách pučistov.

V tomto rozhodujúcom okamihu poskytli odporcom pučistov výhodu dobré kontakty, ktoré v krajine počas studenej vojny nadviazala pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, vtedy ešte známa pod názvom Kirche in Not. Na prekvapenie všetkých ruský poslanec Viktor Aksjucik oznámil, že má potrebné technické vybavenie na prevádzkovanie rádia. Poslanec bol členom predstavenstva stanice Radio Blagovest. Dlhší čas totiž existovali plány, že sa s prispením ACN a istej holandskej nadácie založí v Sovietskom zväze spoločná rozhlasová stanica katolíckej a pravoslávnej cirkvi, no ministerstvo komunikácie jej odmietalo udeliť vysielaciu licenciu. V auguste 1991 sa technické vybavenie už nachádzalo v Moskve – projektoví partneri ACN a jej spolupracovníci postupne jednotlivé súčasti vysielacieho zariadenia prepašovali loďami do Petrohradu a odtiaľ do Moskvy. Tam sa znova zostavili. Zariadenie bolo v Moskve pripravené na použitie a čakalo len na vyzdvihnutie zo skladu.

Do parlamentu medzi šalátom a paradajkami

Vysielacie zariadenie v sklade naložili do nákladného auta, ktoré inak vozilo tovar do parlamentnej kuchyne. Aby ho pučisti neodhalili, bolo ukryté pod šalátom, paradajkami a inými potravinami. Po jeho dodaní ho inžinieri nainštalovali v budove parlamentu; anténu poskytlo letectvo.

Takto vďaka ACN dostal Jeľcin komunikačný kanál, ktorým mohol vyzvať obyvateľstvo na odpor proti komunistickým pučistom. Jeho volanie o pomoc bolo obyvateľmi Moskvy vypočuté: tisíce sa ich pokojne zhromaždili v moskovských uliciach, dokonca i niektoré vojenské jednotky prešli na Jeľcinovu stranu. Večer 21. augusta 1991 sa štátny prevrat skončil. Jeľcin sa aktivistom poďakoval tým, že hneď v septembri 1991 udelil povolenie na vysielanie katolícko-pravoslávnej stanici Radio Blagovest. V prevádzke je dodnes.

Moderné médiá sa stávajú čoraz dôležitejšími pri ohlasovaní evanjelia na celom svete. Od začiatku 60. rokov 20. storočia pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi financuje rozhlasové a televízne vysielanie: poskytuje technické prostriedky, zabezpečuje zvukovú a obrazovú produkciu, zakladá náboženské spravodajské agentúry. Zásadnú úlohu pri formovaní verejnej mienky o politických otázkach zohrávajú predovšetkým rozhlasové stanice v Ázii, východnej Európe a Latinskej Amerike. V krajinách, v ktorých politické vedenie médiá cenzuruje alebo sa ich zmocnili neprehľadné ekonomické štruktúry, sú neraz práve cirkevné rozhlasové stanice považované za kľúčové pre zachovanie demokracie a slobody.

Text vychádza v spolupráci s pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá od roku 1947 pomáha trpiacim všade tam, kde sú prenasledovaní pre vieru alebo sú v existenčnej núdzi.