Pod hrozbou lockdownu si kanadská dôchodkyňa radšej vybrala eutanáziu

Kanadská dôchodkyňa sa rozhodla pre asistovanú samovraždu, pretože nedokázala zniesť predstavu ďalších prísnych opatrení v domove sociálnych služieb. Jej dcéra podotkla, že tento typ smrti mama síce zvažovala už skôr, avšak izolácia a zhoršenie zdravotného stavu v stiesnených podmienkach rozhodnutie v tomto smere značne urýchlili.

V kruhu rodiny a známych nedávno zomrela 90-ročná Kanaďanka Nancy Russellová. Ešte donedávna trávila osamelé dni v domove dôchodcov, v ktorom bývala niekoľko rokov. Ako informoval kanadský portál CTV News, Rusellová už nedokázala zniesť predstavu ďalšieho lockdownu.

Za posledný mesiac zaznamenali v kanadských domovoch sociálnych služieb zvýšený počet infekcií ochorením Covid-19 a rovnako aj počet úmrtí. To viedlo k opätovnému sprísneniu protipandemických opatrení.

Samostatné stravovanie, rušenie spoločenských podujatí a voľnočasových aktivít či obmedzenie návštev rodinných príslušníkov. Izolácia tamojších dôchodcov naberá kritickú úroveň, ktorá v prípade Rusellovej vyvrcholila až smrťou.

90-ročná žena si totiž radšej, ako žiť v ďalšej izolácii, zvolila asistovanú samovraždu. Opatrenia, ktoré majú zachraňovať životy dôchodcov, tak majú paradoxne na svedomí túto smrť – a zrejme nebude jediná.

Začala chradnúť

„Moja matka bola extrémne zvedavá a veľmi ju zaujímal každý človek, ktorého stretla, a každý nápad, ktorý objavila, takže ona neustále čítala, chodila na rôzne podujatia či diskusie,“ uviedla dcéra zosnulej dôchodkyne Tory.

Keď v marci začali platiť prvé opatrenia, život 90-ročnej ženy sa drasticky zmenil. Na dva týždne bola dokonca uzavretá vo svojej izbe bez možnosti prechádzky či stretnutia s inými ľuďmi. V tomto období začala podľa rodiny veľmi chradnúť.

Dcéra však podotýka, že jej matka zvažovala asistovanú smrť už predtým – okolnosti okolo opatrení a izolácie jej rozhodnutie len urýchlili. Prvý doktor, za ktorým šla, odmietol jej požiadavke na eutanáziu vyhovieť. Povedal jej, že má veľa dôvodov, prečo zostať nažive.

Vyhoveli jej až po návšteve ďalšieho doktora, a to preto, lebo sa vraj u Russellovej vyskytli aj nové, konkrétne zdravotné problémy. Tie sa u nej zhoršovali, k čomu zrejme prispela aj celá situácia s izoláciou.

Zvýšený záujem o smrť

„Ona skutočne neverila, že chce vyskúšať byť ďalšie dva týždne uzavretá vo svojej izbe,“ dodala dcéra Tory. Ľudia z kanadského prostredia poskytovateľov eutanázie tvrdia, že si všímajú zvýšený záujem seniorov o informácie o asistovanej smrti.

Dôchodcovia, ktorí už takúto možnosť zvažovali, sa často rozhodujú omnoho rýchlejšie vzhľadom na protipandemické opatrenia a hroziacu izoláciu.

V Kanade sa eutanázia oficiálne nazýva „lekárska pomoc s úmrtím“ a je legálna od roku 2016. Podľa tejto legislatívy človek nemusí byť smrteľne chorý, aby mu bolo povolené podstúpiť asistovanú smrť. Musí však mať vážnu diagnózu, čeliť nezvrátiteľnému chradnutiu alebo trpieť – fyzicky či psychicky.

Aktívna dobrovoľná eutanázia je legálna v Kanade, Venezuele, časti Austrálie či v Holandsku a Belgicku. Pasívna asistovaná smrť, de facto odpojenie od prístrojov či zastavenie podávania potrebných liekov, je legálna aj v mnohých európskych štátoch (napr. Nemecko, Rakúsko, Maďarsko), ako aj vo väčšine štátov USA.