Čím rovnoprávnejšia spoločnosť, tým tradičnejšie úlohy v nej muži a ženy zastávajú. Paradox? Ani nie

Predstavte si ten paradox: V bohatých krajinách tlačiacich na rovnoprávnosť pohlaví si ženy a muži vyberajú povolania, ktoré sú považované za tradične mužské alebo ženské. Tento paradox pohlavnej rovnoprávnosti popisujú viaceré odborné publikácie. Príčiny sú zrejme biologické.

Výskum profesorky psychológie Agnety Herlitzovej zo švédskej lekárskej univerzity Karolinska Institutet ukazuje, že rozdiely medzi mužskými a ženskými preferenciami, osobnosťami a voľbami kariéry sú väčšie práve v krajinách, ktoré aktívne presadzujú rovnosť pohlaví a vládne v nich vyššia životná úroveň.

Podľa Herlitzovej muži viac inklinujú k materiálnym veciam ako k práci s ľuďmi, zatiaľ čo ženy sa naopak zaujímajú práve o takúto kariéru.

„Ak sa pozrieme na rodovú rovnosť a spojíme ju s ekonomikou, vidíme, že muži a ženy sa v rovnocennejších krajinách alebo krajinách s dobrými životnými podmienkami viac odlišujú,“ povedala psychologička pre švédsku verejnoprávnu televíziu SVT.

Paradox pohlavnej rovnosti

Jednoducho povedané: Aj keď je Švédsko považované za bohatú krajinu presadzujúcu v spoločnosti rovnosť pohlaví, tak relatívne málo dievčat študuje na univerzitách technické odbory a matematiku v porovnaní s menej bohatými a menej rovnostárskymi krajinami. A to napriek tomu, že dievčatá v škole podávajú minimálne rovnako dobré výkony ako chlapci.

Vo Švédsku tak celkom prirodzene tvoria napríklad až 99 percent tesárov muži a približne 90 percent zdravotných sestier v krajine sú zase ženy.

Pre gender nadšencov ide o takzvaný paradox pohlavnej rovnosti, zaoberali sa ním už aj štúdie vo vedeckých magazínoch Science či International Journal of Psychology. Herlitzová sa špecializuje na prepojenie osobností mužov a žien s ich kariérnymi voľbami a záujmami v súvislosti so stupňom rovnosti spoločnosti.

Čím to je?

Dôvody tohto paradoxu sú podľa týchto štúdií viaceré, nie je im úplne jasné, do akej miery ide o biológiu a do akej miery na výber povolaní u mužov a žien vplývajú sociálne faktory. Jedným z vysvetlení môže byť to, že ani progresívnejšie spoločnosti, ako je napríklad tá švédska, jednoducho nedokážu u ľudí potlačiť, aby sa slobodne rozhodovali podľa svojich biologických potrieb a prirodzených záujmov. Realizujú sa v tom, na čo majú predpoklady a sklony.

„Je zrejmé, že lepšia schopnosť dievčat porozumieť zložitým sociálnym kontextom na skupinovej úrovni bude mať veľký prínos v starostlivosti, ktorá si vyžaduje interakciu s pacientmi, ale aj určitý druh spolupráce v tíme, ktorý sa stará o nejakú osobu. Je teda zrejmé, že (táto schopnosť žien) môže v tomto smere prispieť,“ uviedol neurológ z Univerzity v Linköpingu Markus Heilig.

Na výrazné genderové rozdiely v tradične mužských či naopak ženských zamestnaniach v severských krajinách poukazuje i populárny kanadský psychológ Jordan Peterson. Tvrdí, že čím je spoločnosť rovnostárskejšia a bohatšia, tým výraznejšie sú v nej rozdiely medzi mužmi a ženami. „Muži sú inžinieri a ženy zdravotné sestry,“ zjednodušuje Peterson.

Za svoje vyjadrenia zožal Peterson v škandinávskych krajinách vlnu kritiky. Bývalá švédska ministerka zahraničných vecí Margot Wallströmová – označovaná ako strojkyňa švédskej „feministickej zahraničnej politiky“ – psychológovi odporúčala, aby „zaliezol späť pod zem“. Peterson sa môže ďalej pokojne usmievať.