Hovorca Talibanu má na Twitteri zelenú, Trump je stále zakázaný

Hlavný hovorca Talibanu informuje o činnosti militantného hnutia na svojom neoverenom profile na Twitteri naďalej aj po vojenskom prevrate a prevzatí moci v Afganistane. Islamskí radikáli, ktorí v minulosti už raz zaviedli v krajine tvrdú formu islamského práva šaríja, zrejme sociálnej sieti prekážajú menej ako niektoré kontroverzné vyjadrenia exprezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa. Ten má profil na sociálnej sieti stále zablokovaný.

Profil Donalda Trumpa na Twitteri, ktorý sledovalo viac ako 80 miliónov ľudí, zablokoval prevádzkovateľ hneď na začiatku nového roku. Ako oficiálny dôvod Twitter uviedol, že keby zostal profil aktívny, tak by to mohlo spôsobiť „ďalšie podnecovanie k násiliu“.

Rozhodnutie zablokovať Trumpa na Twitteri padlo po vpáde jeho podporovateľov na Kapitol, sídlo amerického Kongresu, ktorí sa tam vydali po skončení Trumpovho mítingu. Exprezident podľa policajtov podnecoval násilie, keď po prehratých prezidentských voľbách napísal: „75 miliónov amerických patriotov, ktorí za mňa hlasovali – Amerika v prvom rade, urobme Ameriku znova veľkou –, budú mať obrovský hlas do budúcnosti. Nebudú nerešpektovaní ani s nimi nebude neférovo zaobchádzané.“

Kvôli tomuto násilnému incidentu prebieha v Amerike vyšetrovanie. Republikáni upozorňujú viac na zlyhanie bezpečnostných zložiek, demokrati na osobnú zodpovednosť Trumpa. Udialo sa aj niekoľko podivných samovrážd medzi policajtmi, ktorí boli vtedy prítomní v Kapitole. Každopádne, kým Trumpov profil na Twitteri zostáva zablokovaný, tak jeden z hlavných hovorcov hnutia Taliban Zabíhulláh Mudžahíd na tejto platforme pokojne informuje o vojenskom postupe v Afganistane. Jeho neoverený profil pritom sleduje takmer 320-tisíc sledujúcich a citujú z neho aj uznávané zahraničné médiá.

Hlásna trúba Talibanu

Samozrejme, že témou pre sociálne siete je najmä šírenie fake news. Talibanský hovorca informoval pri nedávnom obsadzovaní Afganistanu napríklad aj o vstupe „vojenských jednotiek“ do Kábulu a napísal, že „postup pokračuje normálne“. Obsadenie metropoly militantmi pritom sprevádzal chaos, strach a panika. Mimo kontrolu Talibanu, ktorý obsadil aj bývalé spojenecké vojenské základne a zmocnil sa aj vojenskej techniky, zostalo v Afganistane prakticky už len údolie Panšír, ktoré odolalo v minulosti aj sovietskej snahe o okupáciu.

Francúzsky europoslanec Jérôme Rivière v reakcii na vyjadrenia hovorcu Talibanu tvrdo kritizoval praktiky Twitteru.

„Sloboda a demokracia na tom nie sú dobre, keď Twitter naďalej blokuje Trumpov profil, ale bez váhania sa spolieha na talibanského hovorcu,“ napísal Rivière na svojom twitterovom profile.

Podľa kábulského korešpondenta denníka New York Times Šarifa Hassana je Zabíhulláh Mudžahíd na Twitteri aktívnejší ako celý komunikačný tím afganského prezidenta Ašrafa Ghaního, ktorý utiekol z krajiny, keď ju obsadil Taliban.

Napriek jeho mimoriadnej aktivite na sociálnej sieti mohli novinári Mudžahída prvýkrát vidieť až včera, dva dni po obsadení prezidentského paláca v Kábule. Oficiálne už sa tituluje ako „hovorca Islamského emirátu Afganistan“. Taliban chce totiž v krajine opäť zaviesť islamské právo, tak ako to už raz urobil pred vyše dvadsiatimi rokmi.

Krutovláda Talibanu

Keď sa Taliban dostal v Afganistane k moci prvýkrát v roku 1996, nastolil krutovládu riadenú ešte prísnejšou formou islamského práva šaríja. Verejné popravy za neveru, bičovanie, kameňovanie či odťatie rúk za krádeže sa pod nadvládou islamských militantov stali každodennou realitou. Zakázané bolo dokonca aj vytváranie obrazov ľudí či zvierat, dochádzalo k ničeniu pamiatok, ktoré sa netýkali islamu. Zakázané boli i divadlá či kiná.

Za vlády Talibanu, ktorá trvala až do americkej invázie v roku 2001, sa muži nesmeli holiť, bola zakázaná aj televízia, šport či hudba. Ženy museli byť na verejnosti zahalené v burkách, nesmeli ísť von bez sprievodu muža či pracovať. V tomto smere preto panujú obavy, že po návrate hnutia k moci bude v Afganistane opätovne dochádzať k porušovaniu ľudských práv. Taliban to odmieta a tvrdí, že bude dbať na ľudské práva žien aj menšín, avšak s ohľadom na islamské tradície a náboženstvo.

Taliban obviňujú zo spolupráce s teroristami aj z tisícok teroristických útokov po celom svete. Napriek tomu hnutie tvrdí, že nemá vo svojich radoch žiadnych teroristov. Na americkom zozname teroristických organizácií figuruje len pakistanská odnož Talibanu – Tehrik-e-Taliban Pakistan. Čína už vyhlásila, že je pripravená s talibanským vedením Afganistanu nadviazať priateľské vzťahy.