Medzi Azerbajdžanom a Ruskom rastie napätie. Rusi chcú zvýšiť pomoc Arménsku

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev gestikuluje počas vyhlásenia k národu 9. novembra 2020 v Baku. Foto: TASR/AP Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev gestikuluje počas vyhlásenia k národu 9. novembra 2020 v Baku. Foto: TASR/AP

Konflikt na arménsko-azerbajdžanských hraniciach narastá už mesiace. V čase, keď sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev priznal k začatiu minuloročnej vojny a vzniesol voči Jerevanu ďalšie teritoriálne nároky, objavuje sa napätie aj vo vzťahoch medzi Moskvou a Baku. V utorok pritom azerbajdžanský líder opäť prilial olej do ohňa, keď vyhlásil, že Azerbajdžanu patrí celé jazero Sev na juhu Arménska. V Azerbajdžane sa medzitým objavujú hlasy, podľa ktorých Baku vo vzťahu k Moskve nateraz ťahá za kratší koniec.

Napätie na arménsko-azerbajdžanských hraniciach má za následok narastajúci počet obetí na oboch stranách. Pondelková prestrelka v arménskej provincii Gegharkunik na severozápade krajiny si podľa dostupných informácií vyžiadala životy dvoch arménskych vojakov a troch príslušníkov ozbrojených síl Azerbajdžanu. Podľa arménskeho ministerstva obrany zabil prvého arménskeho vojaka nepriateľský ostreľovač. Druhý zahynul krátko nato počas prestrelky, pri ktorej mali padnúť aj spomínaní Azerbajdžanci. Baku akékoľvek obete aj prestrelku poprelo a obvinilo Jerevan z ostreľovania vlastných pozícií.

Ide o správu, akých mohli špecialisti na región za posledný polrok prečítať už desiatky – mladí vojaci padli a znepriatelené strany sa obviňujú navzájom. Novinkou však je, že konflikt začína narastať aj medzi Azerbajdžanom a Ruskom. Moskva sa pritom až doteraz snažila tancovať na tenkej hrane oddeľujúcej potreby oboch strán konfliktu a vyjadrovala sa maximálne neutrálne.

Baku ukázalo prstom na Moskvu a Moskva na Baku

Azerbajdžanský portál Caliber.az, ktorý je známy väzbami na Alijevov režim, publikoval 9. augusta senzačný článok o tom, že Arménsko začalo pod patronátom ruských mierotvorcov presúvať do Náhorného Karabachu svoje vojská. „Arménsko presunulo vojakov v 12 nákladných KamAz-och, troch nákladných vozidlách Ural a taktiež niekoľkých vozidlách KUNG [ktoré primárne neslúžia na presun vojsk, pozn. red.]. Ďalších vojakov do Karabachu transportujú v civilnom oblečení v osobných automobiloch,“ napísal portál zdôrazňujúc, že operácia beží s tichým súhlasom ruských mierotvorcov.

O dva dni neskôr Rusov po prvý raz otvorene skritizovalo aj azerbajdžanské ministerstvo obrany. „Úplné stiahnutie arménskej armády z územia Azerbajdžanu, na ktorom sú dočasne rozmiestnení ruskí mierotvorci, nebolo plne zrealizované tak, ako to predpokladá trilaterálna dohoda o prímerí, ktorú 10. novembra podpísali prezident Azerbajdžanu, ruský prezident a arménsky premiér,“ uviedlo ministerstvo. Dodalo tiež, že arménske vojská vybudovali v Náhornom Karabachu už niekoľko postov.

Len o deň neskôr ruské ministerstvo obrany otvorene obvinilo Azerbajdžan, že v Karabachu porušil prímerie. „Za posledných 24 hodín sme zaznamenali jedno porušenie prímeria. Jedenásteho augusta 2021 o 7:29 a 7:58 uskutočnili azerbajdžanské ozbrojené sily pomocou dronov dva nálety na pozície ozbrojených jednotiek Náhorného Karabachu,“ napísalo ministerstvo vo svojom vyhlásení. Rusi napriek viacerým incidentom a prestrelkám na de facto hraniciach Náhorného Karabachu vôbec prvýkrát otvorene obvinili jednu stranu konfliktu z porušenia prímeria.

Azerbajdžanské územné nároky a ruské zbrane

Hoci k prelomovému vzájomnému obviňovaniu sa medzi Baku a Moskvou dochádza v čase neustále narastajúceho napätia na arménsko-azerbajdžanských hraniciach, na jeho pozadí pôsobí viacero faktorov. Skutočnosť, že azerbajdžanské sily obsadili v posledných mesiacoch viaceré oblasti, ktoré považuje Jerevan za svoje územie, vyvoláva v arménskej spoločnosti narastajúcu dezilúziu z Ruska. O to viac, že Moskva v tomto smere v posledných mesiacoch vystupovala nanajvýš rezervovane. Alijev pritom opakovane prilial olej do ohňa vyhláseniami, že veľká časť Arménska, vrátane Jerevanu, je historickým územím Azerbajdžanu.

V tomto duchu pokračoval azerbajdžanský líder aj v pondelok, keď vzniesol nárok na celé jazero Sev, ktoré by však z väčšej časti malo patriť Arménsku. „Toto je naša zem. Názor Arménska je úplne neopodstatnený. Jazero Sev je naše. Aj ďalšie územia sú naše,“ vyhlásil. Táto praktická aj verbálna ofenzíva Azerbajdžanu začala po niekoľkých mesiacoch Rusko, ako spojenca Arménska, stavať do slabnúcej pozície.

https://twitter.com/TheScarmind/status/1425529513484722176
Ruský minister obrany Sergej Šojgu odovzdáva dar v podobe dýky svojmu arménskemu náprotivkovi Aršakovi Karapetjanovi. Zdroj: Twitter

Paralelne s tým začal Azerbajdžan posilňovať väzby s Tureckom, ktoré je na južnom Kaukaze momentálne najväčším mocenským súperom Kremľa. Zhmotnením tohto trendu sa v júni stala takzvaná Šušská deklarácia o spojeneckých vzťahoch medzi Azerbajdžanom a Tureckom. (O deklarácii sa môžete viac dočítať v článku denníka Štandard.) S cieľom diskutovať o prehĺbení obrannej spolupráce sa azerbajdžanský minister obrany Zakir Hasanov stretol so svojím náprotivkom Hulusiom Akarom aj v pondelok v Istanbule.

Hlavnou príčinou, pre ktorú sa Rusko až doteraz nestavalo dôraznejšie na stranu svojho spojenca Arménska, bola snaha Moskvy udržať si priateľské vzťahy s Baku a zabrániť tak nenásilným spôsobom úniku tohto na ropu bohatého juhokaukazského štátu zo svojej sféry vplyvu. Dá sa predpokladať, že ak sa to Kremľu nepodarí po dobrom, môže pristúpiť k priamejšiemu nátlaku.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu 11. augusta počas stretnutia s arménskym ministrom obrany Aršakom Karapetjanom vyhlásil, že Rusko Arménsku pomôže modernizovať a vyzbrojiť jeho armádu. „Sme pripravení pokračovať v implementácii programu reformy a prezbrojovania arménskych ozbrojených síl. Nebude to ľahká úloha, no verím, že s našimi skúsenosťami to zvládnete,“ povedal Šojgu. Následne odovzdal ako dar arménskemu ministrovi dýku so slovami: „Môžeme povedať, že dodávka ruských zbraní do Arménska sa začala.”

Alijev v reakcii na Šojguove slová posmešne vyhlásil, že Rusko dodalo Arménsku zadarmo zbrane v hodnote miliárd dolárov aj predtým, pričom mnohé z nich sú dnes vystavené v parku vojenských trofejí v Baku. Podľa jeho slov nezáleží, koľko zbraní Rusi Arménom dodajú, rovnováhu síl v regióne to už nezmení.

Od cukra k biču

Nie každý v Azerbajdžane však s Alijevovou sebaistotou súhlasí. Natik Jafari, jeden z lídrov azerbajdžanskej opozičnej Strany republikánskej alternatívy, zdôrazňuje, že cesta spájajúca Náhorný Karabach s Arménskom je naplno pod kontrolou ruských síl. V prípade, že sú správy o presunoch arménskych vojsk do Náhorného Karabachu pravdivé, musí ich podľa Jafariho povoľovať Moskva, ktorá tým môže na Azerbajdžan vyvolať reálny tlak.

S ruskou pomocou by podľa jeho slov Arméni dokázali v Náhornom Karabachu prejsť opäť do protiútoku a mohli by uskutočniť viacero úspešných bojových operácií. Verí, že Moskva by takýmto spôsobom dokázala dotlačiť Azerbajdžan k poslušnosti hrubou silou a zároveň by obnovila svoju narušenú prestíž v arménskej spoločnosti.

Doterajšia rétorika Kremľa zatiaľ nenaznačuje, že je Rusko pripravené vydať sa takouto radikálnou a riskantnou cestou obnovovania vplyvu v Azerbajdžane. Baku však medzitým robí všetko pre to, aby v regióne pomohlo zvýšiť vplyv etnicky spriazneného Turecka. Pokračovaním v tejto politike sa Alijevov režim postupne nutne vydá cestou konfrontácie so silnejším severným susedom.

Nedávna ochota ruských orgánov ukázať v prípade porušenia prímeria priamo na Baku tak nie je prípravou na vojnu, no možno ju chápať ako ďalšie varovanie, že aj trpezlivosť Kremľa má svoje hranice.


Ďalšie články