Šéf vývojárov AstraZenecy: Nemáme nič, čo by covid zastavilo, kolektívna imunita je mýtus

Kolektívna imunita, teda stav, pri ktorom má imunitu voči ochoreniu dostatok ľudí na to, aby došlo k zastaveniu šírenia nákazy v populácii, sa u jednotlivých chorôb líši. V prípade ochorenia COVID-19 však podľa odborníkov nemusí stačiť ani 95-percentná zaočkovanosť. Stále častejšie sa pritom hovorí o skutočnosti, že na udržanie imunity budú potrebné ďalšie, posilňujúce dávky vakcín.

Príčinou toho, prečo sa možno žiadnemu štátu na svete nikdy nepodarí dosiahnuť kolektívnu imunitu voči covidu, je takzvaný delta variant vírusu pôvodom z Indie. Práve ten je oveľa infekčnejší ako pôvodný kmeň koronavírusu SARS-Cov-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. O potenciáli covidu rýchlo mutovať odborníci vedia od začiatku.

Predseda britského výboru pre očkovanie a imunizáciu a šéf Oxfordskej vakcinačnej skupiny profesor Andrew Pollard v britskej poslaneckej snemovni upozornil, že dosiahnutie kolektívnej imunity nie je vzhľadom na šírenie delta verzie covidu možnosť, ale iba nedosiahnuteľný mýtus.

Na vytvorenie kolektívnej imunity napríklad proti osýpkam, je potrebné, aby bolo proti tomuto ochoreniu očkovaných približne 95 percent obyvateľov. To stačí, pretože zaštepená časť populácie vírus nešíri.

Delta si nevyberá

V prípade delta covidu však nákazu roznášajú aj zaočkovaní, aj keď priebeh ochorenia u nich vakcína výrazne zmierňuje a do významnej miery predchádza hospitalizácii či úmrtiam.

„Delta variant infikuje aj ľudí, ktorí boli očkovaní. To znamená, že každý, kto ešte nebol očkovaný, sa s vírusom jedného dňa stretne a my nemáme nič, čo by úplne zastavilo jeho šírenie,“ uviedol Pollard, ktorý viedol tím vyvíjajúci vakcínu AstraZeneca.

Podľa šéfa oxfordskej vakcinačnej skupiny, ktorý viedol tím vedcov stojacich za vakcínou AstraZeneca, je dosiahnutie kolektívnej imunity voči covidu pre vyššie spomínané problémy nemožné.

Dáta z aktuálnej štúdie londýnskej Imperial College ukazujú, že u plne zaočkovaných ľudí vo veku od 18 do 64 rokov je riziko nákazy covidom až trojnásobne nižšie ako u neočkovaných. V Spojenom kráľovstve sú proti covidu plne zaštepené už takmer tri štvrtiny populácie.

Očkovanie ako sezónna záležitosť?

V súvislosti s honom za kolektívnou imunitou voči covidu sa stále častejšie objavujú vyjadrenia o tom, že na uchovanie imunitných látok proti tomuto ochoreniu je potrebné podanie ďalších, posilňujúcich dávok očkovacej látky.

Prípadná nutnosť podať ďalšie dávky očkovania vyvoláva otázky, do akej miery je vlastne imunita voči covidu poskytovaná vakcínami trvácna. Na mieste je podľa kritikov aj otázka, či sa z očkovania proti covidu nakoniec nestane sezónna záležitosť, na ktorej budú výrobcovia očkovacích látok každoročne zarábať.

Americký Pfizer spoločne so svojím nemeckým partnerom BioNTech a spoločnosť Moderna, ktorá vyrába vlastnú vakcínu, si z predaja očkovania proti covidu zabezpečili dovedna tržby v celkovej výške viac než 60 miliárd dolárov len v tomto a budúcom roku.

Odborníci odhadujú, že na tretích, posilňovacích dávkach štepenia proti covidu zarobia spomínané farmaceutické firmy v roku 2023 dovedna ďalších vyše 14 miliárd dolárov.

Spoločnosti Pfizer a BioNTech ešte začiatkom júla oznámili, že požiadajú regulačné úrady v Európe, USA aj inde vo svete o povolenie očkovať aj treťou dávkou svojej vakcíny proti ochoreniu COVID-19.

Americké úrady po premiantovi Izraeli už tretiu dávku očkovania odobrili pre ľudí so zníženou imunitou. Posilňujúcu dávku štepenia proti covidu by mali začať v Spojených štátoch aplikovať od septembra takmer všetkým, ktorí sú plne zaočkovaní aspoň osem mesiacov. Je preto vysoko pravdepodobné, že podobné preočkovanie čaká na všetkých, ktorí už kompletné štepenie absolvovali. Americkou cestou chcú ísť aj Briti.

Pollard nesúhlasí

Plány britského ministra zdravotníctva Sajida Javida na podávanie tretích dávok už od septembra po vzore USA Pollard komentoval tým, že podľa neho nie je dôvod na paniku. Šéf oxfordskej vakcinačnej skupiny tvrdí, že očkovanie by malo byť smerované na tie skupiny obyvateľstva, pre ktoré má najväčší význam, teda najmä na ľudí nad 50 rokov.

Pollard si myslí, že podávanie dodatočných dávok by malo nasledovať až po zvýšených hospitalizáciách či úmrtiach medzi zaočkovanými, čo sa podľa neho momentálne nedeje.