Foto: TASR/AP

V Afganistane vari končí vojnový konflikt, ktorý s prestávkami trvá štyridsať rokov, z čoho posledných dvadsať rokov ide o konflikt medzi Západom a islamistickým Talibanom.

V Afganistane bude opäť vládnuť Taliban. Pripomeňme si niekoľko zlomových bodov oného dvadsaťročia.

Najprv trochu histórie

Ak nejaká vojna trvá dvadsať rokov, nie každý si musí pamätať, prečo vlastne vznikla. Po útoku al-Káidy na New York a Washington 11. septembra 2001 stála vláda Busha juniora pred šokujúcou otázkou: ktorá vláda nám toto urobila? A odpoveď bola ešte šokujúcejšia. Žiadna. Al-Káida Usámu bin Ládina nebola vláda nejakého štátu. Bola to medzinárodná teroristická islamistická sieť. Ako keby Američania nemali na koho v rámci odvety zaútočiť.

Zodpovednosť jednej vlády, i keď nepriama, sa však ponúkala. Bol to Taliban, islamistická vláda v Afganistane. Taliban sa netajil tým, že s al-Káidou sympatizuje a že bojovníci al-Káidy sa na území Afganistanu ukrývajú. Napokon, sám Usáma bin Ládin sa v nasledujúcich rokoch ukrýval na pomedzí Afganistanu a Pakistanu, kde ho nakoniec do desiatich rokov americké komando na pakistanskej strane hraníc dostalo.

Americká vláda s týmito faktami o podpore Talibanu al-Káide v dňoch po 11. septembri niečo robiť musela. Otázka stála, aké ambiciózne ciele si má v otázke potrestania Talibanu klásť? V každom prípade po niekoľkých týždňoch príprav sa začala americká invázia do Afganistanu. Prvé bombardovanie pozícií Talibanu bolo už začiatkom októbra a Američania čoskoro vstúpili na afganskú pôdu.

Krajina, do ktorej vstúpili, nežila v mieri. Veď vojna tam trvala v podstate neprerušene od začiatku sovietskej invázie v roku 1979 a aj po odchode Sovietov. V čase útoku z 11. septembra Taliban čelil na afganskej pôde odporu Severnej aliancie síl Ahmáda Šáha Masúda a síl uzbeckého generála Dóstuma. Pri obrovskej technologickej prevahe USA Taliban rýchlo porazili. Zbytky Talibanu sa stiahli do hôr. Líder Talibanu Muhammad Omar bol dlho nezvestný, o pár rokov bola ohlásená jeho smrť na tuberkulózu.

Amerika sa vtedy tešila veľkej solidarite celého sveta, lebo pri útokoch al-Káidy v New Yorku a Washingtone zahynulo vyše tritisíc ľudí. Bezpečnostná rada OSN dodatočne schválila rezolúciu, vyzývajúcu na podporu dočasnej afganskej vlády. Verili by ste, že Amerika vykonávala zásobovanie svojich vojsk v Afganistane cez ruské železnice a letiská? Áno, za prezidenta Putina.

To všetko sa stihlo za pár týždňov. A potom sa vlastne Amerika rozhodovala, čo vlastne v Afganistane chce dosiahnuť.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.