Porážka neokonzervativizmu

Nemali by sme si popliesť dve veci. V Kábule prehrala americká ideológia, nie americká armáda. Dnešok by sme si mali pamätať ako porážku neokonzervativizmu, nie prehru Ameriky.

Dvadsať rokov, vyše bilióna dolárov, 300-tisíc vycvičených vojakov novej afganskej armády, ďalšie tisíce úradníkov, závislých od zahraničnej invázie. A všetko to bol len domček z karát.

Aby bol obrázok úplný, bojovníkov Talibanu je vraj (iba) 75-tisíc. O ich reálnej moci aj neformálnej autorite svedčí táto časová os:

Biden ohlásil odchod v polovici apríla, v polovici júla odišli Američania prekvapivo náhle zo svojej základne Bagram, čo sa stalo symbolom. Do mesiaca dobyl Taliban Kábul.

Západný komentariát sa teraz utápa v rečiach, čo by bolo keby a koho je to vina. Je to však zle položená otázka.

Američania, spojenci z NATO a ďalšie krajiny išli do Afganistanu kvôli útokom z 11. septembra 2001, vojensky rýchlo vyhrali. Pripomeňme, veď útoky proti USA neurobil Taliban, ale al-Káida, ktorej vedenie sa na území Afganistanu ukrývalo.

Vojensky sa akcia podarila, Američania a ich spojenci (vrátane Slovenska) nepriateľom uštedrili tvrdú odvetu, al-Káida je rozvrátená, Usáma bin Ládin mŕtvy. A Taliban chce mať opäť islamský emirát na území Afganistanu, nie útočiť na Washington.

To je krutý a násilný režim, ale ak jednotlivé afganské kmene nechcú novú Saudskú Arábiu, musia sa vzbúriť samy. Kým tak neurobia, nedá sa na ich území vybudovať alternatíva, a preto každý pokus skončí, tak ako to, čo práve vidíme v televízii.

Problém nastal v momente, keď Američania uverili, že môžu do Afganistanu exportovať demokraciu a svoje hodnoty. To už bola ideologická vojna. Tú Američania prehrali dávno. Ako píše Carter Malkasian, pôvodne civilný úradník a potom poradca vojenských špičiek US Army: „Videl som tu bitku po bitke, početnejších a lepšie vyzbrojených vojakov a policajtov porážali biedne vyzbrojené a nijako mimoriadne vedené jednotky Talibanu – dynamika, ktorá naisto zničí afgánsku vládu, ak sa Spojené štáty rozhodnú neostať tu navždy.“

A to možné nebolo.

Prečo?

Malkasian: „Taliban bojuje za vieru, za džanat (nebo) a gázi (zabíjanie neveriacich). Vojaci a policajti bojujú za peniaze. (…) Talibanci ochotne prídu o hlavu… ako s nimi môžu vojaci a policajti súperiť?“

Islam je skrátka v Afganistane silnejší ako demokracia. Dá sa to povedať ešte presnejšie, islam je hlasom väčšiny. Bez demokracie.

• 

• 

Bolo to vidieť aj na voľbách: Keď sa pred časom Fareed Zakaria vo svojej relácii spýtal hovorcu Talibanu, či budú po odchode amerických vojsk rešpektovať rovnováhu moci, ten mu neodpovedal, len konštatoval, že podľa Talibanu mala vláda legitimitu na úrovni jedného percenta.

Veď na voľbách sa zúčastnili menej ako 2 milióny voličov, pričom krajina má 30 miliónov obyvateľov.

To, čo vidíme dnes, bolo vidieť vo hviezdach už dávno. Američania to vedeli. Nebolo chybou odísť, chybou bolo zostať tak dlho. Teraz kvôli tomu neodchádzajú po triumfe, ale islamský svet ich odchod bude vysmievať ako útek. Je to chyba mladšieho Busha, nie Bidena. Mimochodom, George W. Bush v prvej prezidentskej kampani tvrdil, že nation building nefunguje, a to hovoril o Balkáne, nie o Afganistane.

Potom urobil osudový obrat a v jeho vleku zotrváva dodnes.  

Neobstojí ani argument o utečeneckej vlne. Na to predsa neslúžia vojny, ale hranice. Tu má Západ, na rozdiel od Afganistanu, všetko vo svojich rukách.

Jednu vec ale pochovať dnes treba. A to je neokonzervativizmus.

Všimnite si, ako sa vytratili z debaty ideoví autori a propagátori rozširovania demokracie. Neokoni, tento nešťastný názov pre zástancov amerických vojen a najmä rozširovania demokracie, je úplne na okraji (to písmenko o v predpone tam bolo navyše). Bret Stephens v New York Times, editori Wall Street Journal, a to je tak zhruba všetko – sú to jediné hlasy, ktoré sa ozvali s kritikou. Aj na Slovensku sa možno nájde jeden hlas.

Neokoni dnes definitívne skončili.

Verili v univerzalizmus svojej ideológie, porazilo ich niečo silnejšie ako ktorákoľvek ideológia.

A s Bidenom prišli progresívci, ktorí chcú meniť Ameriku, nie svet.