Čo sa dá očakávať od Talibanu? Vzišiel z násilia ešte z čias sovietskej okupácie Afganistanu

Po dvadsiatich rokoch sa k moci v Afganistane znova dostáva hnutie Taliban. Militanti zarábajúci na obchode s drogami, podporovaní teroristickými skupinami zo zahraničia využili odchod zahraničných vojsk na čele s Američanmi a chcú krajinu znova premeniť na islamský emirát.

Taliban využil situáciu okolo sťahovania zahraničných vojsk z Afganistanu a dokázal bleskurýchle obsadiť takmer celú krajinu. Militantné hnutie prevzalo kontrolu nad prezidentským palácom v Kábule v nedeľu 15. augusta a hovorí o vzniku islamského emirátu.

Ešte začiatkom júla pritom prezident Spojených štátov Joe Biden tvrdil, že prevzatie moci Talibanom nemusí byť v Afganistane po stiahnutí zahraničných jednotiek nevyhnutné. Argumentoval pritom, že krajina „má 300-tisíc vojakov, ktorí sa svojou výzbrojou môžu rovnať akejkoľvek armáde na svete, majú letectvo a proti nim je 75-tisíc Talibancov“.

Afganská armáda, vyzbrojená a vycvičená Američanmi a ich spojencami však zrejme nestačila. Islamskí militanti zvyknutí na dve dekády gerilových bojov majú po necelých šiestich týždňoch od Bidenovho prejavu pod kontrolou už 350 z takmer štyroch stoviek afganských okrskov. To je viac ako keď sa v 90. rokoch prvýkrát dostali k moci.

Chaotická evakuácia

Washington v chaotickej situácii z Afganistanu rýchlo evakuuje svoju obriu ambasádu, ktorá zamestnávala až 4-tisíc ľudí.

Na medzinárodnom letisku v Kábule vládne panika. Neplatia takmer žiadne bezpečnostné opatrenia. Na sociálnych sieťach sa objavili videá, na ktorých ľudia stoja na letiskovej ploche a blokujú lietadlá vlastnými telami. V zúfalej snahe dostať sa za každú cenu z krajiny sa dokonca snažia nasadnúť na odlietajúce stroje zvonku a vrhajú sa na podvozky.

Video: People run on tarmac of Kabul international airport as a US military aircraft attempts to take off. pic.twitter.com/9qA36HS0WQ

— TOLOnews (@TOLOnews) August 16, 2021

Spojené štáty oznámili, že posielajú naspäť do Afganistanu ďalšiu tisícku vojakov. Počet tých, ktorí majú pomôcť s evakuáciou, sa tak zvýšil už na 6-tisíc. Jediná možnosť, ako sa dostať z krajiny, je letecká. Všetky pozemné hraničné priechody kontroluje Taliban.

Vznik Talibanu

Začiatok hnutia Taliban treba hľadať ešte v 90. rokoch minulého storočia. Jeho členmi boli spočiatku bývalí afganskí mudžahedíni, ktorí predtým s podporou USA bojovali proti Sovietskemu zväzu. Ten v snahe obsadiť a kontrolovať Afganistan v 80. rokoch neuspel, rovnako ako teraz Spojené štáty.

Korene hnutia nachádzame po roku 1989, keď sa z Afganistanu stiahli sovietske vojská a americká podpora mudžahedínov ustala. Vzniklo mocenské vákuum a medzi militantnými skupinami sa rozpútali etnické nepokoje, ktoré prerástli do občianskej vojny.

Slovo taliban znamená v jazyku Paštúnov študenti. Samo hnutie totiž vzniklo práve počas občianskej vojny z iniciatívy učiteľov a študentov islamských náboženských škôl.

O Talibane ako hnutí sa hovorí od roku 1994, keď sa medzi Paštúnmi začali rýchlo šíriť jeho myšlienky. Tie spočiatku priniesli zjednotenie protivládnych síl, ale postupne sa vo vedení Talibanu presadili radikálni islamisti. Hnutie, ktoré vzniklo na juhu krajiny v Kandaháre, sa postupne stalo finančne nezávislým a získalo peňažnú i vojenskú podporu od radikálnych islamských kruhov v zahraničí.

Islamský diktát

Cieľom hnutia Taliban bolo spočiatku zastavenie etnických bojov medzi jednotlivými ozbrojenými skupinami, ktoré chceli po odchode sovietskych vojsk získať čo najväčšiu moc a územie.

O obsadenie Kábulu sa Taliban pokúsil prvý raz v roku 1995, avšak neúspešne. Už o rok neskôr sa to hnutiu podarilo vďaka podpore z cudziny – aj od vtedajšieho šéfa teroristickej organizácie al-Kájida Usámu bin Ládina.

Taliban nastolil v roku 1996 krutovládu riadenú ešte prísnejšou formou islamského práva šaríja. Verejné popravy za neveru, bičovanie, kameňovanie či odťatie rúk za krádeže sa v Afganistane stali každodennou realitou. Zakázané bolo dokonca aj vytváranie obrazov ľudí či zvierat a dochádzalo k ničeniu pamiatok, ktoré sa netýkali islamu. Zakázané boli divadlá či kiná.

Muži sa za vlády Talibanu nesmeli holiť, bola zakázaná aj televízia, šport či hudba. Ženy museli byť na verejnosti zahalené v burkách, nesmeli ísť von bez sprievodu muža či pracovať. V tomto smere preto panujú obavy, že po návrate hnutia k moci bude v Afganistane opätovne dochádzať k porušovaniu ľudských práv.

Čína už napriek minulým totalitným praktikám Talibanu vyhlásila, že „je pripravená na priateľské vzťahy s Afganistanom pod vládou Talibanu“. Vládu radikálneho islamského hnutia z prelomu tisícročí pritom uznali popri susednom Pakistane len Turkmenistan, Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia. Posledná menovaná bola pre Taliban spočiatku štedrým finančným darcom.

Len dočasný koniec Talibanu

Taliban už v roku 1998, dva roky po nástupe k moci, kontroloval 90 percent afganského územia. Po teroristických útokoch na sídlo Svetového obchodného centra v New Yorku však hnutie odmietlo vydať Američanom vodcu teroristickej skupiny al-Kájida Usámu bin Ládina, ktorý sa od roku 1996 ukrýval v Afganistane.

Po 11. septembri 2001 spečatil osud vlády Talibanu začiatok americkej globálnej vojny proti terorizmu. Spojené štáty v odpovedi na afganskú spoluprácu s teroristami z al-Kájidy spustili letecké útoky na Kábul a ešte v tom istom roku rozprášili Taliban po celej krajine. To bol však iba začiatok dvadsať rokov trvajúceho krviprelievania, ktoré sa napriek enormným výdavkom skončilo opätovným návratom Talibanu k moci.

Po zvrhnutí Talibanu Američanmi sa do ústrania skryl aj sám zakladateľ hnutia mulla Mohammad Umar. Jeho smrť z roku 2013 mudžahedíni tajili dva roky. Od roku 2016 Taliban vedie mulla Hajbatulláh Áchúndzáda. Počet aktívnych členov odhadujú experti na približne 80-tisíc.

Za uplynulých 20 rokov sa v Afganistane vystriedalo takmer 800-tisíc amerických vojakov a 2 500 z nich prišlo o život. Odhadovaná cena konfliktu vrátane rekonštrukčných prác sa pohybuje okolo dvoch biliónov dolárov, čo je v prepočte takmer 1,7 bilióna eur. Na lepšiu predstavu, ide o takmer totožnú sumu, akú Európska únia vyčlenila dohromady na viacročný finančný rámec EÚ na roky 2021 až 2027 a balíček obnovy po pandémii Next Generation.

Obchod s drogami a terorizmus

Kritici Talibanu, ktorého pakistanská podskupina Tehrik-e Taliban Pakistan je na americkom zozname teroristických organizácií, tvrdia, že s návratom hnutia k moci sa do Afganistanu vrátia aj totalitné praktiky islamského režimu. To hnutie odmieta.

Taliban však tento rok otvorene priznal, že chce v Afganistane nastoliť „skutočný islamský systém“, ktorý by zakotvil práva žien a menšín v súlade s kultúrnymi tradíciami a náboženskými pravidlami.

Peniaze na svoje fungovanie má Taliban nielen od darcov a zahraničných sponzorov, ale najmä z obchodu s drogami. Len za rok 2020 zarobilo hnutie takmer 1,7 miliardy dolárov, čo je približne tretina celkových príjmov afganskej vlády. Takmer pol miliardy z toho pochádza z obchodu s narkotikami.

Podľa správy OSN o drogách pochádzalo 84 percent celosvetovej produkcie v rokoch 2015 až 2020 práve z Afganistanu.

Popri porušovaní ľudských práv a obchode s drogami má Taliban na rováši aj ukrývanie medzinárodných teroristov a spoluprácu s nimi, aj keď hnutie oficiálne tvrdí, že vo svojich radoch žiadnych teroristov nemá.

Afganský vyslanec pri OSN Ghulam Isaczai na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN však uviedol, že od polovice apríla Taliban podnikol až 5 500 teroristických útokov v 31 z 34 afganských provincií. K útokom malo pritom dôjsť za priamej podpory tisícok militantov z viac ako dvadsiatich rôznych teroristických organizácií vrátane al-Kájidy.