Lesný požiar v Jakutsku sa môže čoskoro stať najväčším v moderných dejinách

Požiare v ruskej tajge dosahujú väčšiu celkovú rozlohu než všetky ostatné lesné požiare na svete dokopy. Moskva sa na túto skutočnosť bude musieť adaptovať, keďže podľa najnovšej klimatickej správy asi lepšie nebude. Význam lesných hasičov stále rastie.

Ruská republika Jakutsko (Sacha) neprestáva horieť, pričom úrady už v oblasti vyhlásili stav núdze medziregionálneho charakteru. Ruská Federálna agentúra pre lesníctvo (Rosleschoz) vyhlásila, že od začiatku roku 2021 zhorelo v Rusku už viac než sedem miliónov hektárov lesa, čo je rozloha ako Írsko alebo Gruzínsko. Podľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) dosiahol dym z horiacej Arktídy po prvý raz až na Severný pól.

Ruská pobočka neziskovej organizácie Greenpeace krátko na to vyhlásila, že na Sibíri by mohol už čoskoro vzniknúť najväčší lesný požiar v zaznamenaných dejinách. Lesné požiare v Jakutsku sú teraz väčšie než všetky ostatné lesné požiare na svete dokopy, pričom najväčší z nich má rozlohu 1,5 milióna hektárov. „Tento požiar potrebuje už len 400 000 hektárov, aby sa stal najväčším v zaznamenaných dejinách. Pritom nie je v ľudských silách uhasiť ho. Požiarnici by museli pokryť líniu dlhú 2 000 kilometrov,“ povedal pre Moscow Times Alexej Jarošenko z Greenpeace.

Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC), ktorá podlieha OSN, medzitým varovala, že Rusko môže v najbližších desaťročiach v súvislosti s klimatickou zmenou očakávať stále viac záplav, lesných požiarov a extrémnych klimatických javov. Lesné požiare by pritom mali ruskú tajgu devastovať naďalej aj za predpokladu, že ľudstvu sa podarí udržať mieru oteplenia klímy na dvoch stupňoch Celzia.

Hoci sa hasenie rozsiahlych lesných požiarov od Grécka cez Turecko až po tajgu v posledných týždňoch stalo jednou z hlavných tém svetových médií, verejnosť o práci lesných hasičov stále veľa nevie. Korešpondent ruského portálu Meduza preto odcestoval priamo medzi jakutských hasičov, aby sa o ich každodennom boji dozvedel viac. Miestnych hasičov podľa portálu mrzí, že bežní Rusi si ich predstavujú ako mestských, ktorí hasia oheň vodou z červených hasičských vozidiel. Práca lesného hasiča je však iná.

Boj s lesnými požiarmi má v Rusku na starosti Ruská federálna služba vzdušnej ochrany lesov (Avialesochrana), ktorá podlieha Ministerstvu prírodných zdrojov. Avialesochrana disponuje prieskumnými vrtuľníkmi a lietadlami, ktoré každý deň monitorujú rozsiahle plochy tajgy. Taktiež majú úlohu prepravovať výsadkové hasičské skupiny a zásobovať ich. Výsadkové skupiny s ôsmimi až dvanástimi členmi využívajú v ťažko prístupných a izolovaných oblastiach, kam ich transportujú vrtuľníky Mi-8.

Hlavnou zbraňou lesných hasičov v ich boji proti ohnivému živlu nie je hasičské vozidlo s vodnou nádržou a hadicami. Lesní hasiči sa na rozdiel od svojich mestských kolegov musia spoliehať na sekery, lopaty, motorové píly a 18-litrový ruksakový hasiaci prístroj. Ich hlavným cieľom nie je uhasenie ohňa, ale vytvorenie takzvaného mineralizovaného pásu bez horiacich materiálov, ktorý požiar izoluje a nedá mu inú možnosť, než sa postupne vyčerpať a zhasnúť. Hasičské vrtuľníky, ktoré na požiar vylievajú vodu, majú cieľ tiež len znížiť celkovú teplotu horenia. Uhasenie rozsiahleho lesného požiaru totiž nie je ani pri dnešných technologických možnostiach často možné.

Ak je v blízkosti výsadku ľudské sídlo, hasiči si na pomoc berú traktor, ktorým mineralizovanú zónu rozryjú, ak traktor k dispozícii nie je, na rad prichádzajú lopaty. Avšak v prípade, že je silný vietor, nemusí ani takto vytvorená mineralizovaná zóna stačiť. Hasiči vtedy sami zakladajú kontrolovaný požiar, takzvaný protioheň na druhej strane mineralizovanej zóny. Umelý požiar smeruje proti pôvodnému lesnému požiaru, brzdí ho a kontrolovaným spôsobom rozširuje mineralizovanú zónu.

Vytvorením mineralizovanej zóny sa však práca na úseku pre hasičov nekončí. Počas požiaru padajú horiace stromy, ktoré môžu oheň preniesť na jej druhú stranu. Vtedy musia hasiči spadnutý horiaci strom rýchlo hasiť, rozpíliť motorovou pílou a odtiahnuť. Hneď ako sa im podarí mineralizovanú zónu stabilizovať, prichádza po nich vrtuľník a okamžite sa presúvajú na ďalší úsek.

Lesní hasiči v Rusku žijú od júna do októbra prakticky nepretržite v tajge, kam im vrtuľníky zhadzujú zásoby a benzín do generátorov. Tábory si zakladajú neraz v bezprostrednej blízkosti požiaru, aby vedeli rýchlo reagovať.

Hoci je život jakutských hasičov v tomto období mimoriadne náročný, podľa reportéra portálu Meduza ich na miestne pomery aspoň dobre platia. Nemotivujú ich však väčšinou len peniaze. Neraz ide o deti lesníkov a obyvateľov lesných osád, ktorým na tajge úprimne záleží.

„Väčšina hasičov, ktorí sa nachádzajú v lese, sa nad príčinami požiarov nezamýšľa. Les každé leto skrátka horí a u nich je úloha ho hasiť – oni ho hasia,“ zhrnul portál pracovnú filozofiu ruských lesných požiarnikov.