Inflácia v európskych štátoch sa naďalej zrýchľuje. Na Slovensku či v Nemecku prekročila tri percentá, v Maďarsku a Poľsku sa pohybuje okolo piatich. Dôsledkom je okrem iného prerozdeľovanie bohatstva od chudobných k bohatým. Centrálne banky na túto situáciu nereagujú – akoby inflácia nebola podstatným problémom.

Letné údaje o inflácii v Európe potvrdzujú obavy posledných mesiacov. Ceny rastú rýchlosťou, akú sme nevideli mnoho rokov, v niektorých štátoch i desaťročia. Očakávaná júlová miera inflácie v eurozóne na úrovni 2,2 percenta nepôsobí nijako dramaticky, v niektorých štátoch sa však blíži až k piatim percentám. Slovenský štatistický úrad zverejnil minulý týždeň informáciu o miere inflácie vo výške 3,3 percenta, najvyššej od decembra 2012.

Pozorované čísla možno čiastočne vysvetliť technickými faktormi. Pokles cien v dôsledku pandémie vytvoril relatívne nízku základňu na medziročné porovnanie. Typickým príkladom je kategória pohonných hmôt. Tie vlani na jar prudko zlacneli, no dnes sú ich ceny o niečo vyššie než pred začiatkom pandémie. Nemožno však prehliadnuť, že infláciu živia aj iné faktory, najmä dôsledky protipandemických reštrikcií a uvoľnená monetárna politika.

Nemecko ako na začiatku 90. rokov

Vývoj cien sa, samozrejme, naprieč Európou líši, nie všetkým krajinám však treba prikladať rovnakú váhu. Nemecko rozhodne prehliadať nemôžeme. Nielen preto, že je ekonomickým motorom Európy a štátom, ktorý európska monetárna politika nemôže ignorovať. Nemci sú národ obzvlášť citlivý na infláciu, najmä pre svoju skúsenosť s hyperinfláciou zo začiatku 20. rokov minulého storočia.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.