Prager pre Štandard: USA pripomínajú Sovietsky zväz pred rozpadom. Mali by sa rozdeliť ako Československo

Začiatkom augusta navštívil Dennis Prager strednú Európu a spoločne s komentátorom Tuckerom Carlsonom sa zúčastnil na konzervatívnej konferencii v maďarskom Ostrihome. Stretli sme sa v jednom z bratislavských hotelov, kde sa rozvinul náš rozhovor.

Ste konzervatívec a odborník na bývalý Sovietsky zväz. Viacero amerických komentátorov nedávno vyslovilo názor, že USA sa v mnohom podobajú na Sovietsky zväz v 80. rokoch, teda tesne pred rozpadom. Súhlasíte s týmto videním?

Je to neuveriteľné, ale súhlasím. Hovorím neuveriteľné, pretože USA boli najslobodnejšou krajinou, aká kedy vznikla. Teraz však rýchlosť, akou o slobodu Amerika prichádza, berie dych. Práve som prišiel z Maďarska, ktoré som navštívil už päťkrát. Z toho dvakrát ešte za komunistického režimu Jánosa Kádára. Videl som, ako Maďarsko prešlo od Kádára k slobode a teraz vidím, ako ide Amerika od slobody ku Kádárovi.

Ako je to možné. A ako sa to mohlo stať tak rýchlo?

To je veľmi ťažká otázka. Konzervatívci aj liberáli umožňujú slobodu, ale ľavica nie. Nezáleží, či ide o Lenina alebo Sorosa, ak použijem meno, o ktorom sa ľudia neradi zmieňujú. Oni nedovoľujú prejavenie nesúhlasu, a to preto, že ak ľudia počujú myšlienku, ktorá nie je ľavicová, pravdepodobne dáva väčší zmysel. Napríklad sloboda, s akou sa dá prejaviť nesúhlas na amerických univerzitách, sa za posledné desaťročia znižovala. Tento trend je dramatický, ale nie je nový.

Miera, s akou sa zriekame slobody, sa pritom ešte zrýchlila v časoch covidu. Toto platí aj pre USA, aj pre Slovensko a zrejme pre každú krajinu, možno okrem Švédska. Ľudia prijali obmedzenie slobody, ktoré by v inej situácii neakceptovali. Nemôžete si pol roka otvoriť obchod či reštauráciu, ak skrachujete, máte smolu. Vaše deti nemôžu chodiť do školy rok, možno aj viac. Musia nosiť rúška a vy na všetko kývnete. Švédsko malo celý rok otvorené školy pre žiakov pod 16 rokov. Nemuseli nosiť rúška, zomrelo pri tom jedno dieťa. Keď však o týchto veciach hovoríte na YouTube alebo Instagrame, váš príspevok zrušia. Takže všade, kam sa pozriete, je menej slobody. To je čiastočná odpoveď.

Je zaujímavé, že covidové obmedzenia v USA prišli v čase, keď americkí policajti v mnohých častiach krajiny neboli ochotní zakročiť proti násilným demonštrantom z radov Black Lives Matter (BLM) a Antifa. Aj keď rabovali obchody a podpaľovali budovy.

Presne tak. Majme menej policajtov, viac vraždenia, viac krádeží áut. Políciu použijeme na to, aby sme zistili, kto robí večierok pre viac ako šesť ľudí.

Ľavica je viac ochotná presadzovať svoje ciele. Po tom, ako sa chopí moci, svoju agendu intenzívne presadzuje. Nebol Donald Trump oproti Bidenovi takpovediac bezzubý?

Podporoval som Donalda Trumpa. Nie preto, že by som ho mal rád, nikdy som ho ani nestretol. Nie je dôležité, či sa mi nejaký líder páči. Dôležité je, či pomáha mojej krajine a svetu. Donald Trump spravil pre USA viac než akýkoľvek prezident za môjho života.

On nie je bezzubý, pamätajme na to, že ľavica nemusí proti nikomu bojovať. Nemusia bojovať proti médiám, ktoré sú najmocnejšou silou na svete. Toto sa ukázalo ako ešte viac pravdivé počas minulého roka. Mám mať rúško, keď som zaočkovaný? Ok, dám si rúško. Mám si dať vakcínu, napriek tomu, že som mal covid? Ok, dám. Mám nasadiť rúško svojmu dvojročnému dieťaťu? Ok, nasadím. Všetko, čo ľudia počujú, veľakrát aj spravia.

Takže ak chce konzervatívec niečo spraviť, musí bojovať proti celému systému. Proti univerzitám, médiám, Hollywoodu. Ľavica to robiť nemusí.

Nie je takáto situácia pre konzervatívcov beznádejná?

Nikdy som neurobil predpoveď. Pokiaľ budeme bojovať, vyhráme. Otázka je, koľko konzervatívcov bude bojovať. Pamätajte si, za Donalda Trumpa hlasovalo asi 75 miliónov ľudí. Takmer polovica elektorátu. Ak budú bojovať, vyhráme. Ale nebojujú. Neviním ich, len konštatujem fakt. Väčšina konzervatívcov sa bojí, že stratí svoju prácu, svoju reputáciu a svoje deti. V USA sa asi tretina dospelých nerozpráva so svojimi rodičmi, väčšinou pre politiku. Ľavicové deti sa nechcú rozprávať so svojimi rodičmi.

Trumpovi voliči sú označkovaní ako zlí.

Presne tak. Tieto deti majú vymyté mozgy vysokými školami a médiami. Natoľko, že neznášajú svojich výborných, láskyplných rodičov len preto, že sú konzervatívni.

Proroci v Biblii vždy hovorili: Ak. Teda: Ak spravíte alebo nespravíte toto, tak toto sa stane. Ak konzervatívci nebudú bojovať, stratíme Ameriku. Ak konzervatívci bojovať budú, vyhráme.

Prišli ste z Maďarska. Situácia v strednej Európe je oproti USA iná, aj keď sa štát od štátu odlišuje. Aká je vaša skúsenosť z Maďarska?

Dáva mi nádej. Bol som pred tromi rokmi aj v Rumunsku a tiež mi to dalo nádej. Verím, že stredná a východná Európa sú kľúč pre budúcnosť Západu.

Prečo?

Komunizmus vás naučil, čo je zlo. Liberál je človek, ktorý v skutočné zlo neverí alebo je ohľadom zla naivný. Liberáli bojujú, keď už je neskoro. Ľavica je zlo, liberáli sú naivní. U vás je menej naivných ľudí.

Na konzervatívnosť strednej Európy existujú v podstate dva pohľady. Jeden hovorí, že sme len 20 rokov za Západom a progresivizmus vyhrá aj tu. Podľa toho druhého sme de facto zaočkovaní, lebo poznáme zlá komunizmu.

Presne tak. Budete mať svoju bitku, ktorá určí, kto vyhrá. Pozrime sa na ľudí, ktorí utiekli z Kuby do USA. Ich deti často volia demokratov. Ako je to možné?

Nedávno mi zverejnili veľký článok na Wall Street Journal, ktorým som reagoval na článok šéfky YouTube [Susan Wojcickiovej, pozn. red.]. Jej rodičia tiež utiekli z komunistického Poľska. Rodičia riaditeľa Google zase utiekli zo Sovietskeho zväzu. Toto sú dvaja z hlavných potlačovateľov slobody v USA. Ich rodičia pritom utiekli pred komunizmom. Nie je to ohromujúce? Skúsenosť s komunizmom teda nemusí znamenať ochotu bojovať za slobodu.

Úpadok USA však nie je len o slobode slova. Priemerná dĺžka života v Amerike dokonca klesá, kým Čína, ktorá má stále kam ekonomicky rásť, má iba o dva roky nižšiu priemernú dĺžku dožitia. Otázka je: Ako dlho budú ostatné krajiny vnímať USA ako životaschopný model?

Nebude to trvať dlho. Ja nevnímam USA ako model pre ostatné krajiny a Amerike som bol oddaný celý svoj život.

Čínska zahraničná politika sa na rozdiel od tej americkej nepozerá na ideológiu. Ich prístup k iným krajinám neprichádza s celým týmto balíkom rôznych konceptov práv, ktoré môžu byť domácemu obyvateľstvu cudzie. Koniec koncov, dobré vzťahy má Peking aj s Viktorom Orbánom.

Číne nezáleží na ideológii, záleží im na moci.

Nemali by mať Spojené štáty rovnaký prístup?

Spojeným štátom americkým záleží na moci pre ľavicu u nich doma. A ľavica sa o svet nateraz skutočne nezaujíma, nie je to v jej záujme. Ide jej o prebratie moci v USA a až následne chce použiť média, aby vyvážali woke [progresivizmus, pozn. red.].

Dokonca aj francúzski liberáli sa sťažujú, že dostávajú „wokeness“ z USA.

Sám francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý mal byť hviezdou progresívcov, varoval pred progresívnou ľavicou, ktorá podľa neho ničí Francúzsko.

Áno, ale pri tom ako obmedzuje slobodu, sa stále ukazuje ako ľavičiar.

Ste prvýkrát na Slovensku?

Áno. Bol som ešte za komunizmu v Československu, ale nikdy som nebol priamo na Slovensku. Ale veľmi sa mi tu páči. Dokonca uvažujem o napísaní článku, že Amerika by mala spraviť to, čo spravilo Československo.

Mierový rozchod?

Presne. Konzervatívci budú Slovensko a ľavica Česi.

Je v USA takéto mierové rozdelenie možné?

Myslím si, že áno. Mám množstvo vecí spoločných s vami. S konzervatívcom na Slovensku. Nič nemám spoločné s ľavičiarom v Amerike, ktorý žije na mojej ulici. Rozumiete? Nič nemáme spoločné. Neverím v nič, v čo verí on, a on neverí v nič, v čo verím ja.

Váš konzervativizmus je úzko spätý s vašou židovskou identitou.

Nie, je spätý s mojím židovským pohľadom na svet a ten je univerzálny. Chcem, aby to bolo jasné.

Pokiaľ progresivizmus vyhrá, čo to bude znamenať pre Židov v USA?

Ľavica bola vždy zlá pre Židov. Židia volia ľavicovo, pretože majú rozum, ale málo múdrosti. Plytvajú svojimi mozgami. USA boli vždy najviac proizraelskou krajinou, lebo vždy boli judeokresťanskou krajinou. Keď prestanú byť judeokresťanskou, tak na judeo- prestane záležať.

Väčšina Židov v Spojených štátoch napríklad podporuje hnutie BLM, ktoré je proti Izraelu.

A to vám ukazuje…

Kognitívnu disonanciu…

Nejde o kognitívnu disonanciu. O to im vôbec nejde. Pre väčšinu Židov nie je náboženstvom judaizmus, je to ľavičiarstvo. To je najdôležitejšia vec, ktorú treba pri amerických Židoch pochopiť. A všetky -izmy, od marxizmu, cez socializmus a enviromentalizmus až po feminizmus, v toto veria Židia. Veríte v Tóru? Nie. Veríte v enviromentalizmus? Áno.

Nedávno ste povedali, že ľavičiarstvo je tiež svojím spôsobom náboženstvo a za posledných 200 rokov ovplyvnilo kresťanstvo a judaizmus viac než kresťanstvo a judaizmus ovplyvnili jeho.

To je absolútna pravda. Svet nie je rozdelený na kresťanov a židov alebo na ateistov a veriacich. Rozdelenie je na ľavicu a pravicu.

A pravica je viac tolerantná, lebo vie, že vždy tu bude ľavica.

My nechceme zobrať ich právo vyjadrovať sa. Oni chcú zobrať naše právo. Mimochodom, máte ľavicový problém na Slovensku?

Máme, ale nie je až tak výrazný ako v USA. Napríklad naša najsilnejšia liberálna strana má predsedu, ktorý napísal článok o tom, ako je Ježiš oveľa lepším vzorom než Mohamed.

To je neuveriteľné. Napíšte to v Amerike a budete potrebovať ozbrojených ochrankárov.

Dennis Prager (1948) sa narodil v Brooklyne, vyrastal v ortodoxnej židovskej rodine a do 18 rokov sa vzdelával v ješive, potom študoval históriu a blízkovýchodné štúdiá na Brooklyn College. Postgraduálne štúdium rusistiky na Kolumbijskej univerzite nedokončil. V 21 rokoch prvýkrát vycestoval do Sovietskeho zväzu za tamojšími Židmi. Po návrate o nich prednášal a bol hovorcom študentskej organizácie, ktorá bojovala za právo sovietskych Židov na emigráciu. Po pôvodnom náboženskom ochladení sa k viere vrátil a vo svojich dielach sa venoval prevažne náboženským otázkam. Vydal rad kníh o judaizme a komentárov k náboženským textom, moderoval tiež niekoľko náboženských talk-show. Istý čas býval označovaný za židovského Billyho Grahama. Angažoval sa v množstve konzervatívnych sociálnych káuz, okrem iného v boji za tradičné manželstvo, a v zosúladení konzervatívnych kresťanov a židov. Časom začal moderovať rádiové relácie aj s politickou tematikou a publikoval v rade amerických médií (The Wall Street Journal, the Los Angeles Times, Commentary, Townhall, National Review Online, Jewish World Review). Jeho mediálny vzdelávací projekt PragerU od svojho začiatku získal cez miliardu videní.