Množstvo príkazov a zákazov, týkajúcich sa životného cyklu človeka, sa vzťahovalo na také obdobia ľudského života, ktoré boli niečím mimoriadne. Teda aj na tehotenstvo, pôrod a novorodenecké obdobie.

Už samo tehotenstvo trvalo deväť mesiacov, teda dosť dlho, a celý ten čas platilo veľké množstvo príkazov a zákazov. Vychádzali z predstáv o nebezpečenstvách, ktoré hrozia z kontaktu so samodruhou ženou, z hrozby možných komplikácií pri pôrode, keby sa porušili určité predpisy, a z obavy, že ak sa niečo z obyčajových noriem zaužívaných v danom spoločenstve nedodrží, môže sa to prejaviť negatívnymi následkami na dieťati. Keď sa stalo, že dieťa malo po narodení vrodenú chybu, pripisovalo sa to práve tomu, že tehotná žena alebo jej okolie porušili akýsi zákaz alebo nedodržali akýsi príkaz.

Preto sa napríklad samodruhá žena nemala uprene pozerať na zviera, aby sa jeho črty neodzrkadlili na dieťati. A naopak, mala sa pozerať len na pekných ľudí, aby aj jej dieťa bolo pekné. Verilo sa, že určité vlastnosti sa dajú prenášať aj na diaľku, pričom dôležitý bol ženin dotyk vlastného tela v kritickom okamihu. Využívala sa tu viera v mágiu podobnosti, teda predstava, že sa určitá charakteristická vlastnosť živého alebo aj neživého objektu za istých okolností môže preniesť na iný objekt.

Neopatrnosť mohla poznačiť nenarodené dieťa

Na Hornej Nitre sa prakticky až do prvej polovice 20. storočia udržali príkazy a zákazy spojené s tehotenstvom. Príklad je z rozprávania obyvateľov obce Klátova Nová Ves. Stretnúť sa však s nimi bolo možné na celom Slovensku.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.