Do dospelosti sa mladí ľudia dostávali postupnými krokmi, ktoré mali prísne pravidlá.    

Prechod z detského do mládeneckého či dievockého veku sa v dedinskom spoločenstve nezaobišiel bez prechodových obradov pri prijímaní dospievajúcich do skupiny mládeže rovnakého veku. Až po takýchto iniciačných obradoch sa mohli pokladať za dospelých.

Od dievčaťa k dievke

Všetko, čo sa v prostredí tradičnej slovenskej rodiny spájalo s narodením nového človiečika –  predstavy, zvyky, obrady, zákazy či príkazy, malo svoje východisko v tom období v živote dievčaťa, keď dozrievalo na ženu. Od začiatku jej dievčenia, teda prechodu do vekového stupňa mladej ženy schopnej splodiť, vynosiť a porodiť dieťa. Signálom tejto premeny bola prvá menštruácia.

Dobre mi je, dobre, ako by nebolo,

veď mi ešte malô doma neplakalo.

S prvou menštruáciou sa aj v slovenskej ľudovej kultúre, s veľkou pravdepodobnosťou podobne ako v kultúrach iných národov, spájali magicko-rituálne praktiky, ktoré mali menštruovanie skrátiť. V čase menštruácie sa žena totiž pokladala za nečistú a bola v istej miere oddelená od ostatného spoločenstva. V súvislosti s tým sa žene neodporúčalo napríklad piecť chlieb a osievať múku, mala sa vyhýbať niektorým činnostiam v domácnosti, najmä fyzicky namáhavým prácam, napríklad praniu. Nemala oberať ovocie, prípadne akokoľvek s ním manipulovať, ale ani presádzať, siať a akokoľvek pracovať s kvetmi.

Na veľkej časti Slovenska ľudia verili, že menštruujúca žena sa nemá zapájať do práce na poli a v záhrade, lebo v tom čase nie je plodná, a teda by mohla ohroziť plody, úrodu. To je výstižný príklad similárnej mágie, mágie podobnosti. Na druhej strane, to však neplatilo všade, keďže v niektorých regiónoch Slovenska sa napríklad ovocné stromy natierali menštruačnou krvou práve preto, aby dobre rodili.

Všeobecne platil zákaz sexuálneho styku s menštruujúcou ženou, v menšej miere sa vyskytoval aj zákaz prijímať v kostole, ba dokonca zákaz ísť v čase menštruácie na spoveď, čo, samozrejme, nijako nesúviselo s oficiálnymi cirkevnými nariadeniami, ale prežívalo to len v mysliach najstaršej generácie žien.

Dodržiavanie takýchto magických príkazov a zákazov malo v prvom rade zabrániť väčšej strate krvi pri menštruácii, čo súviselo s dávnou predstavou, že s krvou uniká z tela aj fyzická sila a zrýchľuje sa starnutie ženy.

Aj samo pomenovanie menštruácie bolo tabu. Používali sa rozličné zástupné názvy, ako napríklad mať ďady (ďadky), mať na sebe, mať na košeli, mať červené dni, mať ženské dni, mať mesiačiky, mať mesačné krvácanie, mať jahodové dni, mať na návšteve mokrú tetku, mať na návšteve tetku z Prahy a podobne.

Čím skôr malo dievča prvú menštruáciu, tým sa pokladalo za vyspelejšie, zdravšie, schopné vydaja a pôrodu. To všetko, teda schopnosť ženy priviesť na svet viacero zdravých detí, sa v roľníckej kultúre cenilo. Menštruácia bez osobitných ťažkostí bola zárukou zdravého vývoja dievčaťa a jej plodnosti. Práve preto sa kvapky menštruačnej krvi často používali v erotickej a ľúbostnej mágii, napríklad do takzvaného nápoja lásky.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.