Nepomohlo očkovanie ani testy. Austrálsky štát posiela olympionikov do mesačnej karantény

Časť austrálskych olympionikov čaká po návrate do vlasti zhruba mesačná karanténa. Nepomohlo im plné zaočkovanie, pravidelné testy a ani kontrolovaná tokijská bublina. Objavujú sa hlasy o ignorovaní vedy a možnom riziku ohrozenia psychického a fyzického zdravia športovcov. Nie je to pritom prvýkrát, kedy protinožci tlačia na pílu možno až príliš.

Olympijské hry v Tokiu, poznačené prísnymi hygienickými opatreniami, sú už niekoľko dní definitívnou minulosťou. Pandemický režim, v ktorom sa odohrávali, ovplyvnil nielen ich samotný priebeh, ale aj návrat reprezentantov do ich domovských krajín.

Svoje by o tom vedeli hovoriť najmä austrálski športovci, ktorí napriek plnej zaočkovanosti obomi dávkami vakcíny, pravidelnému testovaniu a fungovaniu v takzvanej olympijskej bubline s minimálnym stykom s druhými osobami končia v povinnej dvojtýždňovej karanténe.

Hoci ide o tvrdý prístup, v kontexte protikoronavírusových opatrení platných naprieč celou planétou by sám o sebe väčšiu pozornosť nevyvolal. To, čo tomuto zaobchádzaniu nasadzuje pomyselnú korunu, je až rozhodnutie regionálnej vlády štátu Južná Austrália.

Tá sa totiž rozhodla zaviesť extra obdobie povinnej karantény pre svojich reprezentantov. Po návrate z karantény v hoteli v Sydney ich preto čakajú ďalšie dva týždne nutnej izolácie. „Odmenu“ dostane 16 ľudí z celkovo 56 plne zaočkovaných športovcov vracajúcich sa do Južnej Austrálie.

Alexander Hill, ktorý získal pre Austráliu najcennejší kov vo štvorkajaku mužov, je jedným zo skupinky olympionikov, ktorí sú nútení byť v dvojnásobnej karanténe: „Snažil som sa urobiť všetko správne. Asi sme z toho všetkého trochu zmätení,“ uviedol.

Trest namiesto vďaky?

„Zatiaľ čo ostatné krajiny oslavujú návrat svojich športovcov, my podrobujeme tých našich najkrutejším a najnešetrnejším spôsobom. Trestajú ich za to, že hrdo reprezentujú svoju krajinu na olympijských hrách,“ povedal v reakcii generálny riaditeľ Austrálskeho olympijského výboru (AOC) Matt Carroll.

Carroll rovnako skonštatoval, že ani početné pokusy o vyjednávanie a vyriešenie tejto záležitosti neboli úspešné a posťažoval sa, že od vlády nedostali žiadne relevantné vysvetlenie. Pozastavuje sa tiež nad skutočnosťou, že hoci sú výhody očkovania všeobecne propagované, olympionikom vôbec nepomohli.

Keď ide veda bokom

„Nechať jednotlivcov na tak dlhé obdobie v karanténe je podľa mňa neprimerané a nemožno to vedecky odôvodniť. Predstavuje to významné riziko pre fyzické a duševné blaho príslušných osôb,“ povedal hlavný lekár Austrálskeho športového inštitútu (AIS) David Hughes.

Hughes tvrdí, že hoci rešpektuje juhoaustrálsky proces, ktorého cieľom je udržať štát v bezpečí, rozhodnutie izolovať športovcov, ktoré na celom kontinente protinožcov nemá obdoby, je podľa neho hlboko chybné.

Predseda vlády Južnej Austrálie Steven Marshall na štvrtkovej tlačovej konferencii uviedol, že uložiť dodatočnú karanténu bolo „ťažkým rozhodnutím“, avšak AOC vraj nebol schopný vytvoriť sterilný koridor pre návrat športovcov domov.

Športovci môžu povinnú izoláciu absolvovať buď v hotelovom zariadení alebo u seba doma. Ak by sa však rozhodli pre druhú možnosť, karanténa by sa vzťahovala aj na všetkých členov ich rodiny.

Lockdown za lockdownom

Nie je to pritom prvýkrát, kedy Austrália siaha po opatreniach, ktoré majú od proporčnosti pomerne ďaleko. Ukazuje sa to najčastejšie na príklade rozsiahlych lockdownov, ktoré zavádza do praxe už po prvých zachytených prípadoch nákazy.

Naposledy sa do tvrdej uzávery ponorila metropola Canberra. Britská BBC vo štvrtok informovala, že oblasť zavádza lockdown pre jeden prípad nákazy, pri ktorom nevie, ako došlo k prenosu. Zhruba 400-tisíc obyvateľov bude môcť svoje domovy teraz opúšťať len v nevyhnutných prípadoch.

Hanobenie nakazených

Štandard nedávno informoval aj o negatívnom fenoméne, ktorý sa v tejto krajine objavil. Clare Southertonová z Centra pre sociálny výskum zdravia v Novom Južnom Walese tvrdí, že s nárastom počtu nových prípadov rastie aj takzvaný „covid shaming“. Vo veľmi voľnom preklade ide obviňovanie či verejné hanobenie nakazených covidom.

Ešte vlani na jeseň obvinili úrady v Adelaide muža rozvážajúceho pizzu, že klamal o svojej nákaze a spôsobil celoštátny lockdown. Polícia zverejnila jeho vek, štátnu príslušnosť, miesto zamestnania aj vízový štatút. Premiér Južnej Austrálie Steven Marshall vyhlásil, že chce pracovníkovi „predhodiť za lockdown účet“.

Spomenúť možno aj prípad muža, ktorého médiá nazvali „barbecue man“. V priebehu pár hodín tento Austrálčan navštívil niekoľko predajní mäsa a grilovacích potrieb a neskôr vzbudil obavy, že by mohol rozšíriť koronavírusovú nákazu.

Muž však netušil, že je pozitívny a v každej predajni sa zaregistroval QR kódom tak, ako to nariadenia vyžadujú. Napriek tomu, že sa nezistila infekcia u nikoho mimo jeho rodiny, stal sa terčom verejnej šikany. Médiá zverejnili nielen jeho celé meno, ale aj fotografiu.

Ľudia, ktorí sa stanú terčom hanobenia za šírenie covidu, sa podľa denníka Washington Post obávajú, že ich životy už nikdy nebudú rovnaké. Napríklad, keď trojica žien z Brisbane vlani klamala o návšteve ohniska nákazy s cieľom vyhnúť sa karanténe a dve z nich dostali covid, médiá ich označili za „nepriateľov štátu“ a zverejnili ich tváre. Jedna z nich tvrdí, že aj rok potom ešte trpí depresiami.