Kastovanie, lacné drogy či alkoholizmus žien. Čím trpí žiarska nelegálna osada Kortína

Súčasťou stredoslovenského mesta Žiar nad Hronom je už pätnásť rokov nelegálna rómska osada. Ľudovo nazývaná Kortína s piatimi stovkami obyvateľov predstavuje komunitu najchudobnejších Rómov v širokom okolí.

Kopec situovaný pod mestským cintorínom je pomenovaný po talianskej Cortine d’Ampezzo. V 70. rokoch minulého storočia sa na ňom konali motokrosové preteky. Hovorca mesta Žiar nad Hronom Martin Baláž spomína, že ešte nedávno bola osada Pod Kortínou rekreačnou záhradkárskou oblasťou.

Okolo roku 2005 v Kortíne začali vznikať prvé provizórne obydlia. Neskôr ich výstavba nabrala rýchly spád. Mesto podľa Baláža nevedelo adekvátne reagovať. Skomplikovalo to pridelenie nájomných zmlúv urbárskym spoločenstvom. Nakoniec k nepriaznivej situácii prispeli aj záhradkári, ktorí odpredávali svoje nehnuteľnosti.

Zrušiť osadu je podľa neho komplikované. Vedenie mesta Žiar nad Hronom v minulosti odstránilo niekoľko ilegálnych stavieb. Vtedy sa do problému zapojila prokuratúra. Postavila sa na stranu nelegálnych osadníkov a zrušenie osady označila za poškodzovanie cudzieho majetku.

Spoločná sprcha narušuje intimitu

Otázke rómskej komunity v nelegálnej osade sa venuje jeden z odborov mestského úradu. Terénne sociálne pracovníčky ani vedúca odboru nedisponujú demografickými údajmi o komunite. Sledujú len základné údaje. Osada má takmer päťsto obyvateľov. Vzhľadom na svoju ilegálnosť väčšina obydlí nemá inžinierske siete.

Elektrina je dostupná len v bývalých chatkách záhradkárov. Jediným zdrojom vody bol niekoľko rokov prameň na okraji osady. Preto mesto zakúpilo takzvaný pitník, z ktorého sa dá voda čerpať po priložení čipovej karty. Kredit na karte si osadníci dobíjajú z vlastných úspor.

V kontajneri „pitníka“ sa nachádza aj sprcha a práčovňa. Celá jednotka nesie názov Stanica osobnej hygieny. Mesto si poistilo, aby príslušníci komunity narábali s poskytnutými zdrojmi hospodárne. Niektorí z nich odmietli používať stanicu pre polohu svojich obydlí, iní si to nemôžu dovoliť. Sprchu využíva len menší počet obyvateľov. Jej spoločné požívanie považujú za narušenie osobnej intimity.

Do osady prišli hlavne nezamestnaní

Vedúca odboru starostlivosti o občana Monika Minárová považuje vznik osady za negatívny jav. Za vinu ho dáva náhlej nezamestnanosti. Mnohí prišli do osady z nájomných bytov Závodu Slovenského národného povstania [priemyselná oblasť mesta Žiar nad Hronom, pozn. red.]. Postupne sa do nej presunuli ľudia rozličného veku.

Fungovanie osady si Minárová bez terénnych sociálnych pracovníkov dnes už nevie predstaviť. Označila ich za všestranne nadaných a pracovitých ľudí.

Väčšina osadníkov žije z dávok

Zamestnanosť v osade nie je štatisticky monitorovaná. Odhadom iba štvrtina dospelej populácie komunity má trvalý pracovný pomer alebo vykonáva sezónne práce. Výnimkou nie sú ani jednorazové práce. Zvyšok obyvateľov, hlavne ženy, žije zo štátnych príspevkov. Pomerne časté je aj výživné.

Odbor podľa Minárovej kladie dôraz na to, aby bol občan aktívny. Pomoc poskytujú len v prípade, že je iniciatíva aktívna a dlhodobá. Postoj občana k jeho nezamestnanosti je kľúčové kritérium.

Kriminalitu dokumentujú na základe ústneho podania. Časté sú priznania účastníkov počas rozhovorov so sociálnymi pracovníčkami. Úžera je stabilizovaná, ale prítomná. Zhoršuje sa situácia s fetovaním.

Na stabilizovanie kriminality v minulosti mesto vytvorilo projekt, ktorý fungoval ako predĺžená ruka polície. Miestne občianske poriadkové služby, známejšie pod názvom občianske hliadky, zhodnotila Minárová ako úspešný projekt.

V osade sú sociálne vrstvy

V rámci sociálneho usporiadania v komunite vytŕčajú prirodzené autority. Ostatní sa na takýchto Rómov obracajú s prosbou o pomoc. Viac ako o hierarchii sa dá v osade hovoriť o spoločenských vrstvách. Sociálne pracovníčky podotkli, že aj v podmienkach osady si mnohí dokážu udržať svoj štandard a životný štýl.

Minárová k téme spolužitia osadníkov v rámci komunity spomenula príklad, keď žena nemohla ísť do spoločnej sprchy, pretože jej to zakázal manžel. Medzi Rómami z mesta a Rómami spod Kortíny dochádza podľa nej ku kastovaniu. Počas jednej komunitnej aktivity Rómovia z mesta odmietli účasť svojich detí. Zdôvodnili to tým, že na aktivite sa mali zúčastniť aj „deti z Kortíny“.

Pripravujú sa na povinnú škôlku

Štandard sa Minárovej spýtal aj na Stratégiu 2030, teda vládnu stratégiu zameranú na zlepšenie podmienok rómskej komunity na Slovensku. Priblížila skôr, že v súvislosti s vládnou novelou, podľa ktorej bude posledný ročník materskej školy povinný, už v jednej škôlke v meste spustili rekonštrukciu.

Cez pandémiu zabezpečili dištančné vzdelávanie prostredníctvom pošty. Osobný prístup k deťom v osade sa prispôsoboval aktuálnym opatreniam a pomáhal redukovať nedostatky v rôznych predmetoch. Niekoľkí dobrovoľníci darovali do osady notebooky.

Miera dodržiavania tejto zákonnej povinnosti podľa sociálnej pracovníčky Adriany závisí od rodičov, očakávajú sa aj problémy. Podotkla, že externé podmienky majú veľký vplyv na celkový úspech. Snahy o socializáciu a vzdelávanie mladých podkopávajú podmienky, v ktorých vyrastajú.

Mesto sa už v minulosti zaoberalo zlepšením podmienok bývania v osade. Do projektu zainteresovalo splnomocnencov vlády a bývalých predstaviteľov ministerstva práce. Štát vtedy nedokázal naplniť predstavu mesta v oblasti financií. Minárová v súvislosti s novou vládou vyjadrila nádej na zlepšenie situácie. Menovala predsedu parlamentu Borisa Kollára vzhľadom na jeho priority v politike.

Menšiu nádej vkladá do Stratégie 2030 v oblasti zamestnanosti, ktorá je závislá na vzdelaní. Podľa nej je zaradenie Rómov z komunity do vzdelávacieho programu otázkou generácií. Niektorí dospelí príslušníci komunity sa nevedia ani podpísať.

Útočisko v strede osady

Po rozhovore na Mestskom úrade sa reportér Štandardu spolu s dvomi sociálnymi pracovníčkami presunul priamo do osady.

Cesta do mestskej časti Pod Kortínou je spočiatku betónová, neskôr len štrková. Sociálne pracovníčky sú zvyknuté chodiť do práce pešo, z úradu je to asi štvrť hodina chôdze. Obe priznali, že spočiatku neboli ako „gadžovky“ (gadžo je rómsky výraz pre nerómskeho občana) celkom prijaté. Dôveru obyvateľov si získali prostredníctvom detí. Dnes sa tešia väčšinovej obľube a v osade sa cítia bezpečne.

Osada v čase príchodu zívala prázdnotou. V teple je väčšina obyvateľov ukrytých, väčšinou v provizórnych stavbách, ktoré považujú za domov. Túlavé psy sú neškodné. Ľudia postupne vychádzali na vzduch obzrieť si návštevníkov. Príslušníci komunity sa neradi ukazujú pred objektívom, deti sú odvážnejšie. S demižónmi a nádobami chodia naberať pitnú vodu.

Na pomyselné námestie osady mesto umiestnilo kontajnery. Jeden ako stanicu osobnej hygieny, druhý je útočišťom sociálnych pracovníkov. Používajú ho v rámci predškolského vzdelávania, v minulosti aj na zápis do školy alebo antigénové testovanie.

Uprostred osady stojí záhradka zahalená bujným ihličnatým porastom. Patrí bývalej učiteľke z mesta, ktorú majú miestni v obľube. Považujú sa za jej ochrancov. V osade patrí majoritnej populácii už len pár nehnuteľností, niektorí ich prenajímajú osadníkom.

Pozdĺž cesty sa tiahnu domčeky, prevažnú väčšinu tvoria záhradkárske. Pri niektorých stoja autá vo dvore, iné nemajú ani bránu. Jedna cesta z osady vedie k zimnému štadiónu neďaleko cintorína. Ďalšia vedie ku strelnici a iná popod diaľnicu k rieke Hron. Popri diaľnici, oddelenej protihlukovou stenou, sa tiahne ďalšia pomyselná štvrť osady.

Nájdeme mená Winnetou či Sandokan

Rodiny žijúce blízko rýchlostnej cesty miestni prezývajú „Žarnovičania“, podľa miesta, odkiaľ do osady prišli. Okrem nich prišli ešte rodiny z Handlovej a jedna žena z východného Slovenska, ktorú dodnes volajú „východniarka“.

Popri garážach, v ktorých žijú chudobnejšie rodiny, sa dá dostať až k pôvodnému zdroju vody pre osadu. Voda pôsobí čistým dojmom, okolie nie. V minulosti sa v osade vyskytla žltačková epidémia, pandémia covidu postihla len jednu rodinu Žarnovičanov.

Pri prameni v čase návštevy stáli tri deti, jedno úplne nahé. Mnoho z nich trpí strabizmom. Sociálne pracovníčky ich oslovujú krstnými menami. Priezviská sa nepoužívajú. Vedľa nahého Danka stál „Marcus od Evky“. V meste dodnes žijú Rómovia z osady, ktorí sa volajú Winnetou a Sandokan.

(Ne)vinné deti z osady

Súčasťou obhliadky bola krátka debata o problémoch v osade. V minulosti to napríklad bola detská prostitúcia, ktorá tvorila kľúčové príjmy niekoľkých rodín. Dnes sú nimi hlavne lacné drogy a alkohol. Zvlášť po dávkach, ako vraví pracovníčka Ingrid.

Niektorí vyššie postavení príslušníci komunity údajne dokonca zarábajú na distribúcii toluénu do osady. V Žiari nad Hronom sa nedá kúpiť ľahko. Počas návštevy sa v osade míňali Rómovia v otrhaných odevoch s Rómami na starých športových autách.

Deti sa k drogám a sexu často dostanú pre nedbanlivosť rodičov. Tvrdé drogy nie sú problém, osadníci na ne jednoducho nemajú peniaze. Alkoholizmus dokáže veľakrát trápiť viac ženy ako mužov. Na otázku, kedy sa medzi deťmi začína reprodukčná aktivita, znie odpoveď: „Príliš skoro.“ V takejto komunite nikto nedokáže ľuďom vysvetliť hlbší rozmer intimity.

Nedbanlivosť rodičov sa prejavila v marci predminulého roka, keď sa niekoľko detí dostalo na blízku rýchlostnú cestu. Jedno z nich bolo vážne zranené po zrážke s automobilom, pričom na úseku dosahuje premávka bežne rýchlosť 130 kilometrov za hodinu.

Zo strany sociálnych pracovníčok nasledoval výjazd priamo za rodičmi detí, ktoré ich nechali bez dozoru. Vysvetlili im význam rodičovských povinností a zodpovednosti za deti. Apelovali na zvýšenie pozornosti a starostlivosti o svoje deti. Podobný incident sa až do času písania článku nezopakoval.

Na záver sa pred objektív zoskupila skupina odvážnych detí. Jeden z chlapcov začal počas fotenia bubnovať neľahký rytmus na plechy kontajnera. V minulosti vraj v osade fungoval aj hudobný krúžok. Nakoniec však, ako mnoho dobrých nápadov, išiel do stratena.