Schválený mediálny zákon nahryzol vládnu koalíciu v Poľsku. Varovný prst zdvihli spriatelené USA

Tisíce ¾udí protestovali v Po¾sku proti schváleniu sporného mediálneho zákona Ľudia protestujú po schválení novely mediálneho zákona v Sejme. Foto: TASR/AP

Poľské médiá môžu mať vlastníkov len z európskych štátov, hlása novela poľského mediálneho zákona. Po búrlivom dni v snemovni aj v uliciach ju schválila dolná komora parlamentu a čaká sa na postoj senátu, kde má tesnú väčšinu opozícia. Sporná novela bola poslednou kvapkou dlhodobých sporov v koalícii a strana Dohoda napokon opustila vládu, čím ju pripravila o väčšinu. Kritici namietajú, že zákon je namierený proti televízii TVN, ktorá je kritická k vláde a vlastnia ju Američania. Tí sú však jedným z najbližších spojencom Poľska.

Po hektickom dni dolná komora poľského parlamentu, Sejm, schválila tesnou väčšinou novelu mediálneho zákona. Za novelu hlasovalo 228 poslancov, 216 bolo proti a desať sa zdržalo. Zákon bol skúškou vládnej koalície, ktorú opustila menšia strana Dohoda s 12 poslancami. Vláda tým prišla o krehkú väčšinu v Sejme, zákon však aj tak prešiel.

Novela teraz smeruje do senátu, hornej komory parlamentu, kde má tesnú väčšinu opozícia. Ak zákon odmietne, Sejm ju môže prehlasovať, ale potreboval by absolútnu väčšinu zo 460 poslancov. To môže byť vzhľadom na už menšinovú vládu problém.

Zákon vyvolal rozsiahle protesty

Proti novele v utorok večer protestovali v takmer stovke poľských miest a dedín tisíce ľudí. Zákon zakazuje vlastníctvo médií subjektom s pôvodom mimo Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý predstavujú členské štáty EÚ plus Island, Nórsko a Lichtenštajnsko.

Protestujúci a opozícia namietajú, že je namierený proti najväčšej súkromnej televíznej stanici TVN24, ktorú vlastní  mediálna spoločnosť z USA a ktorá je kritická k vláde. Ľudia niesli transparenty s heslami ako „Slobodné médiá, slobodní ľudia, slobodné Poľsko“. Spolu 750 editorov a redaktorov podpísalo otvorený list proti zákonu. „Ak vláda umlčí jedno nepohodlné médium, podobný osud čaká aj ďalšie. Tento boj nesmieme vzdať,“ píše sa v liste.

Zákon sa nepozdáva ani Európskej komisii, s ktorou vedie poľská vláda viacero sporov. Brusel sa obáva, že ohrozí slobodu tlače. V rebríčku slobody tlače, ktorý zostavujú Reportéri bez hraníc, Poľsko klesá rýchlym tempom. Keď v roku 2015 nastúpila k moci strana Právo a spravodlivosť (PiS), Poľsko bolo na 18. priečke. Momentálne je až na 64. mieste zo 180 sledovaných štátov. Na porovnanie, Slovensko je na 35. mieste.

Protesty pri novele mediálneho zákona v Poľsku. Foto: TASR/AP

Vládna strana PiS namietala, že zákonom chcela zabrániť Rusku a Číne v nákupe médií a šírení vplyvu. Zahraničné mediálne skupiny podľa nej narúšajú verejnú diskusiu, čím škodia poľským záujmom.

„Nemáme žiadne zámery týkajúce sa konkrétnej televíznej stanice, ide len o sprísnenie predpisov, aby nedošlo k situácii, že by spoločnosti zo štátov mimo Európskej únie kupovali médiá v Poľsku,“ povedal vo štvrtok poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Novela rozbuškou aj v koalícii

Poľskú vládnu koalíciu tvorí skupina strán, ktoré boli spolu na kandidátke s najväčšou partajou PiS. Pred dvoma rokmi vo voľbách získali 240 zo 460 kresiel v Sejme.

V koalícii sú vnútorné tlaky už dlhšie. Strany sa sporili pre daňovú reformu, ktorá je súčasťou rozsiahleho ekonomického programu „Polish Deal“, píše poľská agentúra PAP. Vládny program má oživiť poľskú ekonomiku po pandémii, prináša veľké verejné investície do infraštruktúry, daňovú reformu a zmeny v zdravotníctve.

Spory kulminovali pri aktuálnej novele zákona, ktorá sa nepozdávala drobnej strane Dohoda. Zákon bol poslednou kvapkou v napätých vzťahoch vládnych strán. Vyústili do odvolania ministra Jaroslawa Gowina, ktorý je jej predsedom. Gowin zastával vo vláde post vicepremiéra a ministra rozvoja, práce a technológií. Premiér Mateusz Morawiecki podľa hovorcu vlády odvolal Gowina, pretože jeho ministerstvo nenapredovalo „dostatočne rýchlo“ pri plnení reformných plánov.

Za zmienku však stojí, že Gowin o zákone údajne rokoval priamo s americkou vládou. Jeho strana navrhovala, aby mohli poľské médiá vlastniť nielen európske firmy, ale tiež subjekty z členských štátov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), kde je aj USA. Návrh sa jej nepodarilo presadiť.

Strana napokon koalíciu opustila, čím sa vláda stala menšinovou. Opozícia po šiestich rokoch vlády PiS naberá na sile. Do volieb zostávajú dva roky. Situáciu politicky využil Donald Tusk, ktorý sa vrátil z Bruselu opäť na čelo najväčšej opozičnej strany Občianska platforma. „Parlamentná väčšina, ktorú spája bahno korupcie a vydierania, sa nám rozpadáva pred očami,“ okomentoval aktuálne udalosti.

Zákon robí zlú krv v poľsko-amerických vzťahoch

Keďže novela sa týka súkromnej televízie, ktorú vlastní americká korporácia, všimli si ju aj za Atlantikom. Washington a Varšavu pritom spájajú nadštandardné vzťahy. Intenzívne spolupracujú v obrane, Poľsko kupuje od USA skvapalnený zemný plyn a majú spoločný rezolútny prístup k Rusku. Štáty spája strategické partnerstvo a Poľsko je synonymum atlantizmu v Európe. O to citlivejšie sú kritické slová zo Zámoria.

„Nezávislé a slobodné médiá naše demokracie posilňujú, utužujú transatlantické partnerstvo a sú jedným zo základov našich bilaterálnych vzťahov. Veľké americké investície v Poľsku prinášajú obojstrannú prosperitu a posilňujú kolektívnu bezpečnosť. Tento zákon ohrozuje slobodu médií a zhoršuje poľské podnikateľské prostredie,“ uviedol minister zahraničných vecí USA Anthony Blinken.

TVN je najväčšou investíciou USA v Poľsku, hodnotu firmy Discovery, ktorá ju vlastní, odhadujú na takmer dve miliardy eur, píše portál Deutsche Welle. Podľa Marcina Zaborowskeho z think-tanku Globsec dali USA poľskej vláde jasne najavo, že tento zákon uškodí bilaterálnym vzťahom, píše portál Politico.


Ďalšie články